Erik Tomáš

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Erik Tomáš

Erik Tomáš

(vláda, pozn.) zodpovednosť za svoje rozhodnutia dáva na rôznych úradníkov. Keď bola, keď bola kolaps dopravy pred veľkonočnými sviatkami, mohli za to radoví policajti, keď začali zomierať dôchodcovia v domovoch sociálnych služieb, mohli za to zamestnanci…

Igor Matovič obvinil pri dopravných problémoch počas veľkonočných sviatkov zo zlyhania službukonajúcich policajtov, neskôr sa im však ospravedlnil. Rovnako premiér povedal v  tom čase nepotvrdenú informáciu, podľa ktorej mal koronavírus do pezinského Domova sociálnych služieb zavliecť jeden (nie viacerí) z ošetrovateľov dovolenkujúci v Taliansku - neskôr sa však opravil. Keďže Erik Tomáš hovorí iba časť pravdy (že premiér ukazoval na na radových zamestnancov ako na zodpovedných) a vynecháva zvyšok pravdy (že premiér sa za to ospravedlnil resp. opravil), hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. 

Policajti a kolaps dopravy

Keď pred Veľkonočnými sviatkami kolabovala na viacerých miestach doprava a na výpadovkách sa tvorili zápchy, Igor Matovič na Facebook napísal, že „kontroly mali byť námatkové. Zrána sa to niektorým hliadkam vymklo trochu z rúk … napriek tomu – nehaňme ich za to…”

Neskôr sa policajtom ospravedlnil, pôvodne vraj „dostal informáciu, že kontrolovať všetkých bola nadpráca jednotlivcov z ich radov.” Zodpovednosť videl v konaní vedenia polície. „Bláznovstvo ... a pán policajný prezident Lučanský má čo vysvetľovať.”

Policajný prezident Milan Lučanský sa odpovedal, že polícia konala v súlade s uznesením vlády. 

DSS-ky

Keď sa v Domove sociálnych služieb v Pezinku nakazilo koronavírusom 42 klientov a 5 zamestnancov, premiér sa na Facebooku 13. apríla pýtal, ​„aký trest je podľa vás spravodlivý pre človeka, ktorý opatruje staručkých ľudí v domove sociálnych služieb a zatají, že bol napr. v Taliansku na dovolenke?"

Neskôr sa opravil, keď povedal, že „hovoril (som) županom Drobom a nateraz vylúčili v pezinskom prípade podozrenie, že nákaza pochádza od opatrovateľky.” 

K 15. aprílu evidoval Domov sociálnych služieb Pezinok tri úmrtia spôsobené koronavírusom. Minister zdravotníctva Marek Krajčí oznámil, že „vzhľadom na tieto úmrtia a vzhľadom na to, že v tomto domove sociálnych služieb už dlhšie obdobie boli klienti chorí, začal sa dohľad Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na preverenie postupu zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti v tomto domove sociálnych služieb". 

Keď hovoríte príklad v Českej republike, kde sa to takto používa, opäť nie ste úplne korektní, lebo v Českej republike sa to používa na základe dobrovoľného súhlasu toho človeka, kdežto tu ste to chceli a chcete týmto ľuďom prikázať.

Používanie aplikácie, ktorá v Česku pomáha zisťovať kontakty pacientov nakazených koronavírusom s okolím, je dobrovoľné. Rovnako je to však aj na Slovensku. Aplikácia (dnes eKaranténa) je podľa zákona povinná len pre ľudí, ktorí nechcú ísť do štátnej karantény - aby štát cez ňu mohol kontrolovať jej dodržiavanie. Občania ju však používať nemusia - v takom prípade strávia karanténu v štátnych zariadeniach. Rovnako je aplikácia (dnes Zostaň zdravý) dobrovoľná pre bežných užívateľov, ktorí by ju chceli využiť na monitorovanie kontaktov s okolím. Hoci finálne znenie podmienok používania išlo na vládu štyri dni po vysielaní relácie, Demagóg.SK nedohľadal žiadne verejné vyjadrenie či dôkaz o zámere, aby bolo používanie tejto aplikácie resp. aplikácií z definície povinné pre každého (kto potrebuje stráviť čas v karanténe). Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako nepravdivé.  

Erik Tomáš reagoval na Juraja Šeligu, ktorý hovoril o českej aplikácii eRouška

eRouška

Ak si ju človek stiahne do mobilu a zapne bluetooth, aplikácia vie zistiť, či sa nedostal do kontaktu s pacientom nakazeným koronavírusom (ktorý má aplikáciu so zapnutým bluetoothom tiež).

Dotknutého používateľa, ktorý bol vystavený riziku nákazy, potom kontaktuje hygienická stanica, aby ho na to upozornila. Používanie aplikácie ako aj odosielanie dát tretej strane je dobrovoľné. 

K seznamu setkání máte přístup pouze vy. Až když se dobrovolně na vyzvání rozhodnete odeslat tato data hygienické stanici, přístup získají na omezenou dobu (maximálně na 12 h.) také její pověření pracovníci,” uvádza web erouska.cz

Slovenská aplikácia

O tom, ako by mala fungovať slovenská verzia aplikácie pre domácu karanténu a sledovanie kontaktov, prebiehala diskusia od začiatku mája. Vedelo sa, že apka by mala nahradiť pobyt v štátnych zariadeniach - no nevedelo sa, či dobrovoľne alebo povinne. 

Demagóg.SK nedohľadal vyjadrenie, podľa ktorých mala vláda zámer urobiť z používania aplikácie povinnosť. „V ostrej fáze je ambícia suplovať štátnu karanténu s cieľom odbremenenia karanténnych centier,“ uviedol Úrad verejného zdravotníctva pre DenníkN. 

Štyri dni po relácii - t.j. 14. mája 2020 - vláda schválila materiál, ktorý konkretizoval podmienky používania aplikácie. Ak chce človek absolvovať karanténu doma a nie v štátnom zariadení, aplikácia je pre neho povinná. 

Funkcionalita monitorovania kontaktov v okolí používateľa, aby zistil, či niektorý z nich nebol nakazený koronavírusom, je dobrovoľná. Takéto znenie o deň na to schválil parlament.

Pani Kolíková zo strany pána Šeligu povedala, že pán Fiačan to (kontakty Mojmíra Mamojku s Kočnerom, pozn.) skúma rýchlo a dôsledne a hlavne uviesť jednu vec, že pán Mamojka v senáte rozhodol v neprospech pána Kočnera

Ministerka spravodlivosti nemala výhrady voči rýchlosti, akou šéf Ústavného súdu skúmal kontakty sudcu Mamojku s Mariánom Kočnerom. Mamojkov senát rozhodol o tom, že Kočnerovo väznenie je v poriadku. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivé. 

Mária Kolíková sa stretla s predsedom Ústavneho súdu Ivanom Fiačanom, aby zistila, ako a či dostatočne preveruje kontakty ústavného sudcu Mojmíra Mamojku s Mariánom Kočnerom. 

„Z rozhovoru bolo zrejmé, že pán predseda vníma všetky medializované informácie veľmi vážne a že v danej veci koná dostatočne rýchlo a dôsledne,“ uviedol hovorca rezortu Peter Bubla.

DenníkN ešte vo februári 2020 informoval, že Mamojka bol s Kočnerom v kontakte krátko pred Kočnerovým zadržaním v roku 2018. Mamojka pritom takýto kontakt dlho popieral. 

Peter Tóth ako svedok vypovedal, že Kočner cez neho u Mamojku vybavoval prepustenie z väzby. Mamojkov senát rozhodoval o Kočnerovej sťažnosti o väzbe, no zamietol ju. 

Mamojka neskôr povedal, že to bolo jasné a nebola o tom v senáte a diskusia. „To sa inak nedalo,“ tvrdil.

Chcem povedať, že vaša ministerka spravodlivosti z vašej strany, pán Šeliga konštatovala, že je lepšie, aby sa generálny prokurátor vyberal z prokurátorov … pani prezidentka sa skôr prikláňa k možnosti, aby bola zachovaná len možnosť vyberať generálneho prokurátora z prokurátorov a čo je najdôležitejšie, rada prokurátorov, najvyšší prokurátorský orgán, konštatoval presne to isté.

Názor, že na čele slovenskej prokuratúry by mal byť prokurátor, má ministerka spravodlivosti, prezidentka aj Rada prokurátorov. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivé. 

„Môj názor je, že by sme mali vybrať človeka z prokuratúry. Prokuratúra má veľmi veľa prokurátorov, ktorí sú silné osobnosti a tých dôvodov, prečo by sme mali vyberať z nich je viac,“ uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). 

Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že „presadí transparentný a širšiemu okruhu kandidátov otvorený model navrhovania a voľby kandidátov na funkciu generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora podľa štandardov pre kandidátov na funkciu ústavného sudcu.”

Systém našej prokuratúry sme porovnávali so zahraničnými. Jednoznačne mi z toho vyplývalo, že v rámci románskeho systému prokuratúry, ktorý tu máme, má byť generálnym prokurátorom osoba z vnútra prokuratúry. Pokiaľ toto chceme meniť, mala by tomu predchádzať poctivá odborná debata s dostatkom času a riadny legislatívny proces. Vnímam to tak, že súčasná právna úprava má logiku a myslím, že je to tak správne,“ uviedla prezidentka Zuzana Čaputová v rozhovore pre Aktuality.sk.

Šéfa prokuratúry by vnútri systému hľadala aj Rada prokurátorov.

…ľudia ešte ani za marec nevideli peniaze. Je zatiaľ iba 120 000 žiadostí, z tých 120 000 žiadostí bolo vyplatených 27 000. Sám pán Krajniak očakával … ja hovorím presné čísla, 250 000 žiadostí.

Z informácií zverejnených rezortom práce aj z emailovej odpovede portálu Demagóg.SK vyplýva, že úrady k 7. máju evidovali 72-tisíc žiadostí o príspevok súvisiaci s koronavírusom v rámci nástroja tzv. kurzarbeit. Vyplatených bolo 32-tisíc platieb - veľká časť teda mešká. Okrem toho úrady práce k 17. aprílu evidovali vyše 120-tisíc žiadostí o pandemickú OČR a 29-tisíc o dočasnú PN. Vzhľadom na priveľké odchýlky k skutočným číslam hodnotíme tvrdenie Erika Tomáša ako nepravdivé.

29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „Prvá pomoc”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu.

Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. 

Začiatkom apríla minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) povedal, že očakáva spolu 250-tisíc žiadostí o preplatenie miezd a príspevok pre výpadok tržieb. 

K 7. máju Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny evidoval 72-tisíc žiadostí o príspevky v rámci nástroja tzv. kurzarbeit, odoslal - a teda spracoval - 32-tisíc platieb, ktoré sa týkali 150-tisíc zamestnancov a SZČO. 

Tieto čísla pre portál Demagóg.SK potvrdilo aj tlačove oddelenie ministerstva. 

K 17. aprílu úrady práce evidovali vyše 120-tisíc pandemických OČR žiadostí a 29-tisíc dočasných PN-iek. K 7. máju úrady vyplatili 65-tisíc OČR-iek.