Erik Tomáš

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Erik Tomáš

Erik Tomáš

Včera sme sa dozvedeli, že SNS potichu, na ministerstve obrany, podpísali zmluvu o nákupe stíhačiek za 1,6 miliardy eur, (…). Podpísali ju bez toho a v rozpore s uznesením vlády. Mali ju podpísať iba vtedy, keď budú mať súhlas ministerstva financií.

O plánovanom nákupe stíhacích lietadiel F-16 za približne 1,6 miliardy eur predseda vlády Peter Pellegrini informoval v júli 2018. Zmluvu k obstaraniu stíhačiek Ministerstvo obrany SR podpísalo 30. novembra 2018. Následne Pellegrini oznámil, že zmluvy sú zatiaľ neplatné, "keďže v zmysle uznesenia vlády je potrebný aj predchádzajúci súhlas ministerstva financií." Tento súhlas doteraz udelený nebol. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

V diskusnej relácii TA3 V politike dňa 2. decembra 2018 Pellegrini uviedol, že podpísaná zmluva je neplatná a môžu ju rovno skartovať. "O podpise takýchto zmlúv má byť priamo ministrom informovaný aj predseda vlády, nie je to nákup ponožiek do skladu." Predseda vlády takisto zdôraznil, že k podpisu zmluvy môže podľa uznesenia vlády dôjsť až po súhlase z ministerstva financií.
Okrem 14 kusov lietadiel F-16 sa má obstarávať aj letecká munícia, logistická podpora a výcvik leteckého i pozemného personálu. Stíhačky by mali byť dodané do konca roka 2023. Súčasťou zmluvy sú tri samostatné dohody o ponuke a prijatí, ktoré sú potrebné na pristúpenie k plneniu cez americký program FMS. Cena nákupu by sa mala vyšplhať na 1,6 mil. eur.

Nákupom sa majú nahradiť zastaralé lietadlá MiG-29. Slovensko by takto malo splniť aj ciele spôsobilosti NATO v oblasti vzdušnej obrany.

Pellegrini ešte v júli 2018, keď vláda akceptovala návrh ministra obrany Petra Gajdoša (SNS) na nákup stíhačiek, uviedol, že táto ponuka bola vyhodnotená ako ekonomicky najvýhodnejšie a technicky najlepšia.

Keď sme sa bližšie pozreli na ten dokument, ten dokument je naozaj pre nás neprijateľný, neakceptovateľný. Z viacerých dôvodov. Po prvé. Jasne nerozlišuje medzi legálnou a nelegálnou migráciou, ale najmä vyzdvihuje len určité pozitíva migrácie a absolútne absentujú, absolútne ignoruje bezpečnostné riziká, ktoré migračné vlny prichádzajúce do Európy, prinášajú.

Globálny pakt OSN o migrácii obsahuje články, ktoré rešpektujúc suverenitu štátov nechávajú rozhodovanie o tom, či je migrácia legálna alebo nelegálna na posúdení konkrétnej krajiny. Taktiež obsahuje články, ktoré upravujú bezpečnostné otázky spojené s migráciou. Výrok Erika Tomáša preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Globálny pakt o migrácii skutočne nerozlišuje medzi legálnou a nelegálnou migráciou, pretože v tomto rozhodovanie ponecháva na štátoch, rešpektujúc ich zvrchovanosť: „Globálny rámec opätovne potvrdzuje zvrchované právo štátov určiť si svoju národnú migračnú politiku a ich výsadné právo riadiť migráciu v rámci svojej jurisdikcie v súlade s medzinárodným právom. V rámci svojej zvrchovanej jurisdikcie môžu štáty rozlišovať medzi legálnym a nelegálnym štatútom migrácie vrátane toho, že si určujú svoje vlastné legislatívne a politické opatrenia na realizáciu globálneho rámca, berúc do úvahy rozdielne národné reálie, politiky, priority a požiadavky na vstup, pobyt a prácu, v súlade s medzinárodným právom." (.pdf, s. 4).

Globálny pakt o migrácii taktiež hovorí aj o tom, že je potrebné vytvoriť v krajinách, z ktorých ľudia migrujú, také podmienky, aby k tomuto neboli nútení: „Zaväzujeme sa vytvoriť priaznivé politické, ekonomické, sociálne a environmentálne podmienky pre to, aby ľudia viedli pokojný, produktívny a udržateľný život vo svojej vlastnej krajine a napĺňali svoje osobné očakávania a zároveň zabezpečiť, aby ich zúfalstvo a zhoršujúce sa prostredie nenútili hľadať živobytie inde prostredníctvom nelegálnej migrácie." (.pdf, s. 7).
Tento dokument neignoruje bezpečnostné riziká, ktoré sú spojené s migráciou a volá po možnosti overenia právnej totožnosti migranta, kedykoľvek je to potrebné, po spravovaní hraníc "integrovaným, bezpečným a koordinovaným spôsobom" (.pdf, s.17). 

…práve minister vnútra vtedajší, Robert Kaliňák, ktorý na schôdzke, tej kľúčovej schôdzke ministrov vnútra, ktorí odhlasovali povinný mechanizmus kvót, bol ten, ktorý stál na čele krajín, ktoré odmietli povinné kvóty.

V roku 2015 ministri vnútra členských krajín EÚ prijali mechanizmus kvót pre prerozdeľovanie utečencov. Proti vtedy hlasovali krajiny V4 (okrem Poľska) a Rumunsko.Fínsko sa na predmetnom hlasovaní zdržalo. Nevieme však potvrdiť, či Robert Kaliňák stál na čele týchto krajín a preto hodnotíme výrok Erika Tomáša ako neoveriteľný. 

Robert Kaliňák od začiatku mechanizmus kvót považoval za nesprávny a nefunkčný, pretože podľa jeho slov neriešil vtedajší stav krízy. „Akýkoľvek systém kvót je nesprávny, pretože nefunguje a ani fungovať nebude. Ak to má byť len o upokojení verejnosti alebo novinárov, že na Slovensku existuje nejaká európska solidarita v podobe zjednodušeného riešenia kvót, tak to je jednoducho nezmysel,“ vyhlásil Kaliňák.

Vieme dobre, že pán Galko je vysoko podozrivý z toho, že nechal odpočúvať svojich ľudí na ministerstve obrany, radových občanov, novinárov a je podozrivý z toho, že chcel nechať odpočúvať aj mňa, ako hovorcu opozičnej strany.

Výrok Erika Tomáša je reakciou na kauzu odpočúvania civilistov z roku 2011, po ktorej bol odvolaný z funkcie vtedajší minister obrany Ľubomír Galko a šéf Vojenského obranného spravodajstva (VOS) Pavol Brychta. Jedným z odpočúvaných mal byť aj hovorca strany Smer-SD Erik Tomáš. Napriek tomu, že minister obrany Ľubomír Galko bol odvolaný z funkcie, nebol v prípade obžalovaný ani obvinený. Jeho odvolania bolo odôvodnené tým, že ako minister obrany bol zodpovedný za príslušné orgány a ich jednotlivé činnosti. Keďže kauza je stále v procese a nie je možné získať oficiálne informácie, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. 

Podľa dostupných informácií z médií sa ku kauze odpočúvania vyjadril bývalý stranícky kolega Ľubomíra Galka, Juraj Miškov, podľa ktorého slov mal Ľubomír Galko priniesť zoznam odpočúvaných ľudí do centrály strany SaS. Bývalý minister obrany však tvrdenie Juraja Miškova poprel s tým, že žiadny zoznam nikomu neukazoval.

V kauze bolo obžalovaných päť bývalých pracovníkov VOS zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a poškodzovania cudzích práv. Dôvodom ich obžaloby boli podozrenia z toho, že dali sudcom schvaľovať odposluchy ľudí žiadosťami s predstieranými a vykonštruovanými dôvodmi. VOS malo mať založený spis aj na Erika Tomáša, ku ktorému bola údajne pripojená žiadosť o odpočúvanie. 

V roku 2015 bolo voči bývalému šéfovi VOS zastavené trestné stíhanie s odôvodnením, že pri odpočúvaní nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa.

Je pravdou, že bývalý minister obrany Ľubomír Galko zohral dôležitú úlohu v kauze odpočúvania, keďže ako minister bol zodpovedný za činnosť VOS, avšak podľa dostupných informácií nie je možné výrok Erika Tomáša overiť, keďže oficiálne dokumenty k prípadu nie sú verejne dostupné. 

…už v Poľsku a v Čechách majú zavedený strop odchodu veku do dôchodku (…) čiže z Vyšegrádskej štvorky už dve krajiny to majú, Maďarsko to zatiaľ nezavedlo (…) Maďarsko zoštátnilo súkromný pilier penzijný…

Podľa informácií zverejnených na portáli Aktuálne.cz presadila vládna koalícia ČSSD, ANO a KDU-ČSL zavedenie stropu dôchodkového veku v Českej republike na 65 rokov. Táto zmena sa však má prejaviť až po roku 2030 a dotknúť sa ľudí narodených po roku 1965. Taktiež bude daný strop dôchodkového veku každých päť rokov prehodnocovaný s možnosťou zmeny. Podobný strop dôchodkového veku bol prijatý aj v Poľsku, ako to tvrdí Erik Tomáš. V roku 2016 poľský parlament znížil strop dôchodkového veku na 65 rokov pre mužov a 60 pre ženy. Pokiaľ ide o dôchodkový systém v Maďarsku, v roku 2010, ako tvrdí Erik Tomáš, sa maďarská vláda sa rozhodla definitívne ukončiť existenciu druhého povinného dôchodkového piliera. Podľa štatistík OECD bola v roku 2016 výška dôchodkového veku v Maďarsku 63 rokov a mala by dosiahnuť 65 rokov v 2022 (.pdf). Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.