Ing. Eduard Heger

Člen strany: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Eduard Heger

Eduard Heger

ak my minieme 1,3 miliardy eur na informatizáciu spoločnosti a stále nie je funkčná a teraz sa zobudíme a zistíme, že niekde v Estónsku to urobili za podstatne menej peniazi a funguje im to výborne a teraz sa ideme radiť do Estónska

Slovensko zatiaľ na informatizáciu spoločnosti vynaložilo viac ako jednu miliardy eur, ale presné údaje známe nie sú. Na druhej strane, Estónsku funkčná informatizácia stála približne 16 miliónov eur, pritom stále chystajú nové a nové e-služby. V máji 2017 sa podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini v Estónsku radil s odborníkmi na e-Governance ohľadne ďalšieho postupu. V auguste 2017 Slovensko navštívil Taavi Kotka, hlavný aktér úspešného estónskeho e-Governmentu. Nedá sa povedať, že je portál slovensko.sk nefunkčný, ale jeho nespoľahlivosť je stále kritizovaným bodom. Že na tom skutočne niečo bude, potvrdil aj incident s technickými problémami e-schránok v septembri 2017. Výrok kvôli nedostupnosti presných údajov o už vynaložených finančných prostriedkov považujeme za neoveriteľný.
Eurofondy vo výške 11,36 miliardy na roky 2007-2013 vláda rozdelila v decembri 2006, už vtedy sa plánovalo na program informatizácie vynaložiť prostriedky vo výške 993 miliónov eur. Operačný program informatizácie spoločnosti (OPIS) bol reálne spustený v roku 2007. Je pomerne náročné zistiť presnú sumu vynaložených finančných prostriedkov, ktoré smerovali do informatizácie spoločnosti. Hovorí sa o miliarde na jedno programovacie obdobie (do 2013), ale aj o viac ako miliarde. Napriek veľkosti finančných prostriedkov sú vzniknuté produkty často kritizované, dôvodom nie sú len neefektivita ale aj neodborné vypracovanie. Neprehľadnosť a komplikovanosť portálu slovensko.sk kritizoval dokonca aj Peter Pellegrini, podpredseda vlády pre informatizáciu. S cieľom upozorniť na takto neefektívne využité peniaze vznikla iniciatíva IT osobností, Slovensko.digital.
Podľa dokumentu od Európskej komisie "E-Government v Estónsku" stála implementácia všetkých aktivít vytýčených v stratégii estónskej informatizácie verejnej správy približne 16 mil. eur (.pdf, s. 18). Jej funkčnosť a úspešnosť potvrdzujú napríklad umiestnenia Estónska v rozličných svetových rebríčkoch: 1. miesto OECD v daňovej konkurencieschopnosti, v Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti Európskej komisie, v Digitálnom rozvojovom indexe, či 1. miesto FREEDOM HOUSE v slobode internetu (.pdf, s. 3-4). Aj ďalšie čísla hovoria v prospech Estónska: 97,9 % občanov s eID, 1789 e-služieb k dispozícii, využitie voľby cez internet 30,5 % občanov, viac než 20 700 e-bydlísk a 3 070 e-rezidentmi vytvorených biznisov (.pdf, s. 2).
Peter Pellegrini v máji 2017 absolvoval pracovnú cestu v Estónsku a Fínsku, kde hlavnými témami rokovaní boli elektronizácia verejnej správy a kybernetická bezpečnosť. V auguste 2017 sa Pellegrini v Bratislave radil s Taavi Kotkom ohľadom ďalších vhodných krokov informatizácie na Slovensku. Stretnutia sa zúčastnil aj ďalší zahraničný expert, "e-guru" Liam Maxwell.
Od tej doby Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu pripravil novelu zákona o e-Governmente, ktorá bola schválená NRSR a 28. septembra 2017 podpísaná prezidentom Andrejom Kiskom. Novela zjednodušuje podpisovanie elektronických podaní a prináša online platby kartou alebo prevodným príkazom za elektronické služby štátu, povinné jednotné doručovanie úradných rozhodnutí občanom, či centrálny register týchto elektronických rozhodnutí. Odborníci zo slovensko.digital ocenili konštruktívny dialóg politikov s verejnosťou a zapracovanie pripomienok odbornej verejnosti do novely, a označili ju za dobrý kompromis prínosný pre občanov. Už v marci 2017 vyjadril na valnom zhromaždení IT Asociácie Slovenska (ITAS) jej prezident Mário Lelovský názor, že informatizácia býva prehnane kritizovaná. "Viaceré doteraz realizované úspešné projekty ukazujú, že digitalizácia zlepšuje služby občanom aj efektivitu verejnej správy, napríklad pri výbere daní", dodal

… Soňa Gáborčáková je presne ten človek, na ktorý pán minister pozorne počúva a potom preberá naše riešenie, noc a víkend je toho jasným príkladom…

Soňa Gaborčáková sa v roku 2017, spolu s jej kolegami z klubu OĽaNO, podieľala na návrhoch zákonov, ktoré sa zaoberali mzdovým zvýhodnením za prácu v noci, cez víkendy a sviatky. Tieto návrhy neprešli do druhého čítania, ale k opozičnému návrhu veľmi podobné opatrenia predstavila vláda, hlavne v oblasti sociálnej politiky. Aj napriek tomu, že sa môže zdať, že ministri (minister práce Richter, alebo minister financií Kažimír) sa zvykli inšpirovať opozičnými návrhmi a tak aj návrhmi pod ktorými je podpísaná Soňa Gaborčáková, nemôžeme jednoznačne potvrdiť, že ministri skutočne takto postupujú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Soňa Gaborčáková patrí medzi veľmi aktívnych poslancov, hlavne v sociálnej oblasti. Do parlamentu sa dostala na kandidátke OĽaNO. V roku 2017 podala Soňa Gaborčáková celkovo desať návrhov zákonov, ktorými sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Medzi tými návrhmi boli aj návrhy zákonov pre zvýhodnenie podmienok pre pracujúcich v noci, sobotu, nedeľu, cez víkendy a sviatky. Prvá novela týkajúca sa danej problematiky bola doručená do NR SR 13. januára 2017, druhá 12. apríla 2017 a tretia 18. augusta 2017. Ani v jednom prípade návrhy nezískali podporu plény a do druhého čítania nepostúpili.
Medzitým, premiér Robert Fico koncom apríla predstavil nové sociálne opatrenia, s ktorými by sa mali zlepšiť podmienky pracujúcich a podnikateľov. Fico sľuboval  Okrem zrušenia sociálneho dampingu, zvýšenia minimálnej mzdy a zavedenia desaťdňovej materskej dovolenky pre otca sa strana SMER-SD podľa slov premiéra zasadzuje o "zvýšenie príplatkov za prácu v noci zo súčasných 20 percent z minimálnej mzdy na 50 percent. Priemerný zamestnanec teda zarobí ročne o vyše 500 eur viac. Príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu by mali dosiahnuť 100 percent výšky minimálnej hodinovej mzdy. Stopercentný príplatok vo výške priemerného zárobku navrhneme za prácu počas štátneho sviatku".

Po letnej koaličnej kríze sa lídri koaličných strán dohodli na novom sociálnom balíčku, ktorý má obsahovať práve aj zvýšenie príplatkov za prácu v noci, alebo cez víkend. Opatrenia by sa mali realizovať postupne od nového roku. Detaily návrhu by mali byť prerokované v najbližších dňoch a týždňoch.
Návrh rozpočtu verejnej správy s príplatkami za prácu cez víkend, v noci a cez sviatky už počíta.
 

… my máme napríklad tzv. kontrolný výkaz sme zaviedli (…) Keď to zaviedli v Dánsku, tak sa im podarilo vybrať na DPH o 80% viac ako rok predtým než ho mali. Keď sme to zaviedli my, tak sa to podarilo o nejakých 20-30% a toto sú práve tie peniaze do rozpočtu, naposledy 2,3 miliardy eur…

Podávanie kontrolných výkazov sa na Slovensku zaviedlo od roku 2014. Výber daní z DPH sa pritom nezvýšil v takej miere, ako to uvádza Eduard Heger. Medzi rokmi 2013 a 2014 došlo k približne 6 % nárastu. Údaje o tom, kedy a ako boli zavedené kontrolné výkazy v Dánsku, nemáme k dispozícii. Podľa údajov poskytnutých Európskou komiciou, od roku 2007 nedošlo k tak extrémneho medziročnému nárastu vo výbere daní z DPH. Kvôli týmto nezisteným informáciam hodnotíme výrok ako neoveriteľný.

Podávanie kontrolného výkazu pre platiteľov DPH bolo na Slovensku zavedené od 1.1.2014. Kontrolné výkazy predstavujú podrobný súhrn informácií o všetkých transakciách platiteľov DPH. Na základe toho môže Finančná správa odhaliť podozrivé transakcie.

Podľa štatistík Európskej komisie bolo v roku 2013 (pred zavedením kontrolného výkazu) vyzbieraných 4,696 miliardy eur z daní z pridanej hodnoty. V roku 2014 došlo k nárastu o približne 300 miliónov eur, dane z DPH dosiahli 5,021 miiliardy. V roku 2015 výber daní z DPH už bol na úrovni 5,420 miliardy eur. Nárast z roku 2013 do 2014 je tak na úrovni približne 7 %. Medziročná zmena medzi rokmom 2014 a 2015 je na úrovni 7,9 %. Nie je tak pravdou, že sa výber daní z DPH zvýšil až o 20-30 % po zavedení kontrolných výkazov.

Nepodarilo sa nám dohľadať, kedy a v akom znení boli zavedené kontrolné výkazy v Dánsku. Po preskúmaní dát Eurostatu o veľkosti príjmov dane z DPH v Dánsku v období od roku 2007 po 2015 sa medziročná zmena vo výške okolo spomínaných 80 % neobjaví. Daňová medzera je asi tretinová oproti Slovensku, konštatuje to Európska komisia (.pdf). V roku 2014 Európska komisia (.pdf) doporučila niektorým členským krajinám, medzi nimi aj Dánsku a Slovensku, aplikovať kontrolné mehcanizmy pre spoločnosti, ktoré sú považované za riskantné v otázke nedovedenia DPH.
Podľa šéfa Finančnej správy, Františka Imreczeho, daňové úrady na DPH minulý rok vybrali 75 percent toho, čo podľa dostupných údajov mohli. Toto zvýšenie výberu zároveň podľa Imreczeho viedlo k zvýšeniu výberu DPH od roku 2012 o 2,66 miliardy eur.

Napríklad také porovnanie s Čechmi, ktorí nemajú tak sofistikovaný systém ako my, tak majú ten výber, ten výber DPH lepší..

Niekoľko ukazovateľov o výbere daní potvrdzuje, že v Česku funguje systém výberu dane efektívnejšie. Porovnávanie sofistikovanosti daňových systémov je otázkou na právnikov a daňových špecialistov, je ale pravdou, že súčasná ministerka spravodlivosti Žitňanská posiela zákony do parlamentu, ktoré smerujú k transparentnejšiemu systému. Efekt týchto zákonov sa ešte nemohol prejaviť na dátach, ktoré sú momentálne k dispozícii. Výrok hodnotíme preto ako neoveriteľný.
Na porovnanie efektivity výberu daní na Slovensku a v Česku sme použili dva ukazovatele: podiel vybratých daní na HDP (daň z DPH a všetky daňové povinnosti) a veľkosť daňovej medzery. Posledné údaje Európskej komisie sú z roku 2015, vtedy bol pomer príjmov z daní k výške HDP na Slovensku 32,2 %, v Česku 34,2 %. Česká republika má lepšie výsledky aj pri porovnaní pomeru príjmov z daní z pridanej hodnoty k HDP. V Slovensku bol tento pomer na úrovni 6,9 %, kým v Česku 7,3 %.
K podobným výsledkom dospel aj OECD v reportoch o výberu daní v členských krajinách. Odhad pomeru príjmov z daní k HDP je v roku 2015 podľa OECD v Česku (.pdf)  33,5 %, na Slovensku (.pdf) 32,3 %. Česko tak predbehlo nás v rebríčku OECD krajín o tri miesta.
Ďalším ukazovateľom úspešnosti môže byť veľkosť daňovej medzery. Daňovou medzerou sa rozumie rozdiel medzi skutočne zaplatenou daňou a daňou, ktorá mala byť zaplatená, ak by všetci jednotlivci a podniky priznali svoje aktivity a transakcie správne, v súlade s platnou legislatívou. Nedá sa ale povedať, že daňová medzera znamená automaticky daňové úniky, ukazovateľ zahŕňa aj neúmyselne nepriznané daňové povinnosti. V tabuľke nižšie sú údaje Európskej komisie o daňovej medzere z najnovšej štúdie Study and Reports on the VAT-Gap in EU-28 Member States (.pdf). Metodika Komisie je mierne odlišná od metodiky Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR. V danej šúdii aj Komisia konštatovala, že daňová medzera na Slovensku je jedna z najväčších v rámci Únie.

Je pomerne náročné porovnávať legislatívu, ktorá sa týka daňového systému a opatreniam. Podľa programového vyhlásenia vlády Českej republiky (.pdf, s. 5) chcela vláda prijať opatrenia na zlepšenie efektivity výberu daní, medzi ktoré patrí digitalizácia správy daní, opatrenia smerujúce k efektívnej kontrole vykazovaných tržieb z maloobchodného predaja tovaru a služieb,rozšírenie pravidiel o prenesení daňovej povinnosti k DPH a komunikácia medzi orgánmi daňovej správy. Od roku 2015 platí aj v Česku zákon o zverejňovaní zmlúv. V roku 2016 bol schválený zákon o evidencii tržieb, ktorého primárnym cieľom je vyrovnanie pomerov v podnikateľskom prostredí, ale očakáva sa aj navýšenie príjmov štátu z daní z príjmov. 
Zverejňovanie zmlúv v centrálnom registri bolo schálené na Slovensku v roku 2010, opatrenie pripravila vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Žitňanská naďalej koncentruje na boj proti korupcii, daňovým podvodom a pre väčšiu transparentnosť. S týmto cieľom pripravila napríklad aj protischránkový zákon, ktorúý je účinný od februára 2017. Zákon stojí na téze, že štát bude ochotný obchodovať len s tými subjektami, ktoré zápisom do registra partnerov verejného sektora odkryjú svoju vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Register konečných užívateľov výhod je starším typom registra, ktorý bol do 31.1.2017 vedený Úradom pre verejné obstarávanie. Do registra konečných užívateľov výhod sa zapisovali najmä spoločníci alebo akcionári s určitým podielom na základnom imaní alebo na hlasovacích právach, ako aj ďalšie osoby s významným vplyvom v spoločnostiach podieľajúcich sa na verejnom obstarávaní.

Podľa údajov Európskej komisie malo za rok 2016 presne 12 členských štátov EÚ prebytkový alebo vyrovnaný rozpočet. Výrok Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivý.

O hospodárení členských štátov Únie sú dostupné štatistiky vo forme podielu prebytku/deficitu štátneho rozpočtu cez informačný servis Komisie, Eurostat. Posledné dostupné údaje sú z minulého roku (2016). 

Z krajín EÚ malo za minulý rok 10 štátov prebytkový rozpočet, t.j. príjmy v rozpočte prevyšovali výdavky. V tejto štatistike najlepšie za rok 2016 obstálo Luxembursko s prebytkovým rozpočtom na úrovni 1,6 %. Nasleduje Malta s 1 %. Menej ako jedno percento prebytku rozpočtu dosiahlo Švédsko, Nemecko, Grécko, Česko, Cyprus, Holandsko, Estónsko a Litva. Vyrovnaný rozpočet v uvedenom roku dosiahli dva štáty EÚ - Bulharsko a Lotyšsko. 
Všetky ostatné krajiny EÚ mali za rok 2016 deficitný rozpočet, čiže výdavky v ňom prevyšovali príjmy. Slovensko v tejto štatistike kopírovalo priemer členských štátov EÚ, ktorý v roku 2016 dosahoval podiel -1,7 %. Ide však o zlepšenie, nakoľko v predošlých troch rokoch (2013 - 2015) dosahoval deficit štátneho rozpočtu SR úroveň -2,7 % a dva roky predtým dokonca - 4,3 %. V tejto štatistike najhoršie spomedzi členských krajín Únie obstálo Španielsko s deficitom rozpočtu na úrovni -4,5 % za uplynulý rok.