Ing. Eduard Heger

Člen strany: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Eduard Heger

Eduard Heger

Vy ste 6 mesiacov vám trvalo, kým ste nasadený nejakú prvú pomoc (počas ekonomickej krízy [v roku 2009], pozn.), my do dvoch týždňov.

Eduard Heger porovnáva neporovnateľné - zavádzanie štátnej ekonomickej pomoci pri plošnom zatváraní obchodných a iných prevádzok a teda bezprostrednom existenčnom ohrození pre milióny ľudí vs. zavádzanie štátnej pomoci pri výraznom poklese výkonu ekonomiky a ohrození výrazne menšieho počtu ľudí. Keďže takéto porovnanie nemôže poskytnúť korektný a navzájom pomerateľný obraz o výkonoch rôznych vlád (lebo sa ocitli v rôznej situácii), hodnotíme ho ako zavádzanie. 

Koronakríza 2020

Svetová banka uvádza, že pandémia koronavírusu spôsobila najväčšiu svetovú recesiu od Druhej svetovej vojny. Globálna ekonomika sa podľa jej odhadov v tomto roku zníži o 5,2 percenta. 

Program tzv. „Prvej pomoci” pre zamestnancov, podnikateľov a živnostníkov zasiahnutých koronakrízou spustil rezort práce počas 6. apríla 2020 - mesiac po prvom evidovanom prípade ochorenia a asi dva týždne po plošnom zatvorení obchodných a iných prevádzok. 

Ekonomická kríza 2007 - 2009

Finančná a hospodárska kríza, počas ktorej vládol Smer v koalícii s HZDS a SNS, trvala v rokoch 2007 až 2009. Slovensko v roku 2009 zasiahol výrazný prepad ekonomiky, vláda však nezatvárala plošne prevádzky. 

Vo februári 2009 parlament schválil zákon, ktorý umožnil prispievať firmám na podporu udržania zamestnanosti počas finančnej krízy. Štát príspevky vyplácal podnikateľom, ktorí si zamestnancov ponechali aj napriek tomu, že pre nich nemali dosť práce. 

Reakcia Tlačového odboru Ministerstva financií

Ministerstvo financií v reakcii pre Demagóg.SK uviedlo, že prvé opatrenia počas krízy 2008-2010 vláda R. Fica prijala až v roku 2009. Čiže akčnosť tejto vlády bola pomalšia oproti vláde I. Matoviča. Pritom ani im nič nebránilo v tom, aby zaviedli opatrenia oveľa rýchlejšie. Mohli tiež ako súčasná vláda zasadať každý deň do noci, až kým neprinesú účinnú pomoc.”

Podľa rezortu sa Hegerove tvrdenie nedá zrelativizovať ani argumentom, že išlo vzhľadom na príčiny a hĺbku poklesu výkonu ekonomiky o dve odlišné krízy.” Ilustruje to na príklade programu odkladu splátok hypoték. 

Aj vláda Roberta Fica pripravila počas krízy program na odklad splátok hypoték. Lehman Brothers oznámil insolventnosť v polovici septembra 2008. Vláda R. Fica odštartovala príslušnú schému 1.1. 2010 – t. j. vyše 15 mesiacov po páde tejto americkej investičnej banky, ktorým sa datuje vznik krízy. Okrem iných parametrov je symptomatický v tejto súvislosti nasledovný údaj. O odklad splátok požiadala 0 (slovom, nula) občanov.

Vláda Igora Matoviča schválila zákon o odklade splátok úverov 2. apríla 2020, účinný bol od 4.apríla, t. j. necelé dva týždne od vymenovania vlády a cca tri od obdobia pandémie. Počet ľudí, ktorí túto pomocnú schému využili, bol už k 15. júnu 116 094 občanov a zhruba 6000 SZČO a malých firiem.”

Demagóg.SK k tomu uvádza, že takéto porovnanie - dvoch dopadmi a hĺbkou výrazne odlišných kríz - naďalej považuje za neprimerané. Podľa nás nemôže korektne ilustrovať kontrast medzi výkonom dvoch vlád, ktoré sa ocitli v nutnosti konať za diametrálne odlišných okolností.

lebo vy vidíte vy hovoríte len o jednej čiastke, ako sme podporili zamestnanosť. Áno, ale my sme urobili aj ďalšie opatrenia, dali sme opatrenia v podobe odkladu daní. Pandemické OČR-ky vôbec nespomínate, 200 miliónov.

Peter Žiga v relácii povedal, že vláda dala „616 000 000 na opatrenia pre riešenie korona krízy na tie pandemické OČR-ky na na kurzarbeit a na všetky tieto opatrenia.”

Doteraz vyplatená suma 616 miliónov eur je však len časť z vládnej pomoci, ktorú dostali firmy a živnostníci na udržanie pracovných miest. Vyplýva too z odpovede Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny portálu Demagóg.SK. 

Ďalších 215 miliónov eur vyplatili úrady na tzv. pandemickej OČR a PN-ke. Podobné čísla uvádzal v - inej - televíznej debate so Žigom minister práce Milan Krajniak.

„Ale aby som vyviedol možno aj pána Žigu z omylu ... 616 miliónov vyplatených je na priame udržanie pracovných miest. Ďalších približne 220 miliónov sme vyplatili na tzv. pandemické OČR-ky, pandemické PN-ky, predĺženie podpory v nezamestnanosti atď. Ďalších 110 miliónov išlo na podporu aktívnej politiky trhu práce...“ (12:40) 

Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé.

…že ľudia dostali pomoc včas, ukazuje tento graf, že spotreba domácnosti s najnižším poklesom v celej Európskej únii. To nie, že túto niekde okolo v regióne, v celej Európskej únii Slovensko bolo premiantom, pretože tá pomoc bola zvládnutá dobre

Nízky pokles spotreby nemusí mať príčinu v rýchlej pomoci, ale v mnohých iných dôvodoch. Dôkaz, že tomu tak je, Eduard Heger neuviedol. Keďže jeho tvrdenie vytvára príčinnú súvislosť medzi dvoma udalosťami bez toho, aby bol pre takúto súvislosť známy a potvrdený faktický základ, hodnotíme ho ako zavádzanie.  

Pomoc štátu zasiahnutým obyvateľom

Program tzv. „Prvej pomoci” pre zamestnancov, podnikateľov a živnostníkov zasiahnutých koronakrízou spustil rezort práce 6. apríla 2020. 

Z údajov, ktoré portálu Demagóg.SK poskytol rezort práce, vyplýva, že štát vyplatil v rámci tzv. prvej pomoci podnikateľom, firmám a zamestnancom k 23. októbru 634 miliónov eur. Ďalších 215 miliónov eur vyplatili úrady na tzv. pandemickej OČR a PN-ke. 

Súvislosť s nízkym poklesom spotreby

Graf, ktorý Eduard Heger natočil na kameru, ukazuje pokles spotreby domácností v Európskej únii. Slovensko je podľa neho krajinou, kde spotreba občanov klesla najmenej. Podľa Hegera to je dôkaz, že ľudia dostali pomoc včas. 

Dôvodom pre nízky pokles spotreby však nemusí byť práve rýchla pomoc štátu. Môže za ním byť iné spotrebiteľské správanie obyvateľov (než vo zvyšku Únie), zásobenie sa na ďalší vývoj krízy na úkor úspor, už relatívne aj tak nízka spotreba v porovnávanom období pred koronakrízou či úplne iné - zatiaľ neznáme - príčiny. Dôkaz pre príčinný súvis rýchlosti štátnej pomoci a nízkeho poklesu spotreby Heger neuviedol.

Tlačový odbor Ministerstva financií pre portál Demagóg.SK uviedol, že graf, ktorý ukazoval Eduard Heger,  je „samozrejme, len časťou mozaiky. Keď k nej pridáme dáta o vývoji nezamestnanosti/zamestnanosti, vývoji tržieb, priemyselnej produkcie, ekonomického sentimentu, čo sú objektívne štatistické fakty, nebolo žiadnym zavádzaním tvrdenie „pomoc bola zvládnutá dobre“. 

Demagóg.SK však hodnotil faktické tvrdenie, podľa ktorého „že ľudia dostali pomoc včas, ukazuje tento graf.....” - nie hodnotenie Eduarda Hegera, či bola pomoc zvládnutá dobre. 

Rezort ďalej uviedol, že „to, že  ľudia mali naďalej svoj plat (i keď ponížený), že mali istotu pracovného miesta viedlo k tomu, že si nemuseli výrazne uťahovať opasky. Ďalší údaj, ktorý poukazuje na zvládnutie pomoci je mierny pokles zamestnanosti, resp. mierny rast nezamestnanosti. Opäť je to spôsobené pomocou formou kurzarbeitu, ktorá spôsobila, že firmy nemuseli prepúšťať, lebo štát im a prispel výrazne na mzdy zamestnancov.”

Demagóg.SK k tomu uvádza, že Eduard Heger explicitne povedal, že (práve) ním ukázaný graf „ukazuje, že ľudia dostali pomoc včas” - čo tak, ako vysvetľujeme vyššie”, platiť nemusí. 

Financie ďalej dodali, že „politické diskusie nie sú odborné prednášky na tému kauzálnych súvislostí medzi rôznymi ekonomicko-politickými javmi. Ani moderátor relácie a ani Peter Žiga sa o ďalšie podrobnosti inkriminovaného tvrdenia vo väzbe na príslušný graf nezaujímali.”

Demagóg.SK k tomu uvádza, že rečník je sám zodpovedný  za akurátnu formuláciu faktických tvrdení a za to, aby boli ako také pravdivé. Ak politik zvolí formuláciu, ktorá je zavádzajúca či nepravdivá, divák často nemá možnosť alebo čas si takto poskytnutú informáciu či kontext overiť a je preto povinnosťou factcheckerov, upozorniť na to. 

Čo vieme o rýchlosti pomoci

„V porovnaní s ostatnými krajinami, ktoré pokrýva táto štúdia [Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Česko a Maďarsko], je ekonomická pomoc na Slovensku zďaleka najmenej štedrá pri porovnaní fungovania jednotlivých nástrojov, najužšia z hľadiska použitých nástrojov a programov a je zatiaľ aj najpomalšia,” konštatovalo koncom apríla Centrum pre verejnú politiku. 

Ministerstvo financií k tejto štúdii uviedlo, že treba „rozlišovať sľúbenú a reálne poskytnutú pomoc” a tiež, že „pomoc treba posudzovať podľa dosiahnutých výsledkov, nie podľa sľúbenej alebo vyplatenej pomoci.”

Demagóg.SK k tomu uvádza, že témou časti faktického tvrdenia, ktoré overoval, bola otázka vyplatenia pomoci „včas” - nie otázka, či bola pomoc v konečnom dôsledku efektívna. 

Združenie podnikateľov Slovenska v máji uviedlo, že štátna úverová pomoc firmám týkajúca sa dopadov pandémie je pomalá. „Kým v zahraničí boli takéto úverové schémy spustené ešte v marci, na Slovensku sa ešte len dokončuje proces zazmluvňovania bánk," povedal prezident Združenia Ján Sokolík. 

Podľa prieskumov podnikateľských združení mnohí podnikatelia o pomoc nežiadali o.i. aj pre pomalé procesy na strane štátu.

Dáta, ktoré by porovnávali rýchlosť reálne vyplatenej pomoci európskych krajín, zatiaľ dostupné nie sú.

Národná banka tvrdí, že bez vládnych opatrení by o prácu prišlo (ďalších) 50-tisíc ľudí. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako ešte pravdivé. 

Podľa údajov Štatistického úradu zo septembra 2020 sa pokles zamestnanosti prehĺbil na 2,5 %. Úrad tvrdí, že „ide o najväčší pokles zaznamenaný od roku 2010. Počet pracujúcich sa v absolútnom vyjadrení znížil o 65,4 tisíc.”

Štát firmám, zamestnancom a živnostníkom pomáhal cez tzv. program „Prvej pomoci”, ktorý spustil 6. apríla 2020. 

Z údajov, ktoré portálu Demagóg.SK poskytol rezort práce, vyplýva, že štát vyplatil v rámci tzv. prvej pomoci podnikateľom, firmám a zamestnancom k 23. októbru 634 miliónov eur. Ďalších takmer 215 miliónov eur vyplatili úrady na tzv. pandemickej OČR a PN-ke. 

Podľa analýzy Národnej banky Slovenska (.pdf, str. 24) by bez opatrení vlády na podporu zamestnanosti prišlo o prácu do konca roka 2020 približne 50-tisíc ľudí.

Pozrite sa, boli situácie už v prvej vlne, ja mám viac takých príkladov, že to dostali na druhý deň (po vyplnení žiadosti, pozn.), na druhý dostali peniaze (z prvej pomoci, pozn.)

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vypláca pomoc súvisiacu s pandémiou, portálu Demagóg.SK neodpovedalo, či eviduje prípady žiadateľov, o ktorých hovoril Eduard Heger. Dôkaz neposkytol ani on sám. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné. 

Program tzv. „Prvej pomoci” pre zamestnancov, podnikateľov a živnostníkov zasiahnutých koronakrízou spustil rezort práce počas 6. apríla 2020. Prvé dohody o poskytnutí pomoci sú v  Centrálnom registri zmlúv z 21. apríla. Podľa ministra Krajniaka úrady začali posielať peniaze hneď ďalší deň.

Mnoho firiem sa počas prvej vlny sťažovalo, že vyplácanie bolo pomalé. Krajniak v polovici mája uviedol, že „spracovanie kompletnej žiadosti od jej podania, spracovania, cez podpis dohody medzi štátom a žiadateľom až po pripísanie peňazí na účet prijímateľa trvá približne 14 dní”. 

Proces sa zrýchlil v máji, kedy opätovní žiadatelia úradu práce namiesto novej dohody doručili iba vyplnený výkaz. V takýchto prípadoch trvalo poslanie peňazí pár dní. 

Ministerstvo práce odkázalo portál Demagóg.SK na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré pomoc vypláca. Ústredie neodpovedalo na otázku, či eviduje prípady pomoci, kedy žiadatelia dostali peniaze na druhý deň.

Tlačový odbor Ministerstva financií v reakcii uviedol, že „Eduard Heger má za sebou bohaté skúsenosti s podnikaním, a preto je prirodzené, že pozná mnohých podnikateľov. U nich si vedel teda aj verifikovať účinnosť a rýchlosť pomoci.  Vzhľadom na prirodzenú diskrétnosť nechcel menovať subjekty, ktoré mu dali spomenutú spätnú väzbu.”