Ing. Eduard Heger

Člen strany: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Eduard Heger

Eduard Heger

Sputnik sa riešil koncom januára a vo februári, a všetky vakcíny sa objednávali vlastne koncom minulého roka, my sme mali, pred Vianocami sme mali objednaných 10 000 000 vakcín, takže tam alebo myslím, že ešte tam sa potom doobjednávalo nejakých ďalších 5, čiže 15 miliónov vakcín sme mali v polovičke januára objednaných

Hospodárske noviny informovali o snahe exministra zdravotníctva Mareka Krajčího zaobstarať vakcínu Sputnik V začiatkom februára 2021.

Ministerstvo zdravotníctva SR uvádza v Národnej stratégii očkovania z decembra 2020, že Slovensko malo v tom čase nakontrahovaných bezmála 9,5 mil. vakcín schválených európskou agentúrou EMA, pričom kľúč európskej komisie umožňoval objednanie 17,4 mil. vakcín. (.pdf, s. 6)

Expremiér Igor Matovič oznámil 20. januára 2021, že Slovensko dodatočne objednalo 4 mil. vakcín

Spolu malo teda Slovensko k polovici februára objednaných 13,5 milióna vakcín. Napriek priznanej nepresnosti („nejakých”) hodnotíme tvrdenie Eduarda Hegera pre priveľkú odchýlku ako už nepravdivé.

Schvaľovali sme núdzový stav už 4×.

Núdzový stav na celom území Slovenska vláda Igora Matoviča prvýkrát schválila 30. septembra 2020, odvtedy ho predĺžila štyrikrát. Spolu teda núdzový stav vláda schvaľovala päťkrát - nie štyrikrát. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako nepravdivé. 

Prvýkrát vláda schválila núdzový stav 30. septembra 2020. Predĺžila ho 11. novembra, 29. decembra, 5. februára 2021 a 17. marca 2021.

Začiatkom druhej vlny sme túto pomoc rozšírili na Prvú pomoc plus, v januári sme túto pomoc rozšírili o ďalších 40 000 000 mesačne na Prvú pomoc plus plus. Teraz máme na stole cestovnému ruchu ďalších 100 000 000, pretože to, čo pokrylo minulý rok, teraz potrebujeme pokryť práve ten výpadok tohto roku, takže to máme pripravené, máme pripravené podklady, ktoré sme prezentovali, a taktiež pomoc kultúre beží, tam je 50 000 000.

Vláda Igora Matoviča predstavila 29. marca 2020 opatrenia na podporu podnikateľov, SZČO a zamestnancov v čase koronakrízy. V októbri 2020 tieto opatrenia doplnila pod názvom Prvá pomoc+, vo februári 2021 schémy pomoci rozšírila a nazvala ich Prvá pomoc++. 

Okrem pridania nových opatrení vláda zakaždým navýšila aj objem poskytovanej pomoci. Pri ohlasovaní Prvej pomoci++ ministerstvo práce uviedlo, že mesačne plánuje rozdať o 40 miliónov eur viac ako doposiaľ.

Súčasťou Prvej pomoci+ bola aj schéma pomoci cestovnému ruchu (vrátane gastroprevádzok) vo výške 100 miliónov eur. Minister dopravy Andrej Doležal sa vo februári vyjadril, že to nebude stačiť. V apríli vyhlásil, že žiada 157 miliónov eur na dofinancovanie.

Ministerstvá kultúry a hospodárstva vyhlásili v januári výzvu na pomoc kultúre v hodnote 50 miliónov eur. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako pravdivé.

My, v porovnaní s rokom 2009, sme reagovali (na krízu) omnoho promptnejšie (…) keď vy ste priniesli napr. príspevok ku mzde zamestnancom, ktorí boli, vtedy ste deklarovali, doteraz nezamestnaní a sami si nenašli zamestnanie, tak zo štátneho rozpočtu ste vyčlenili na to 4.000.000 EUR. My dávame stovky milión EUR mesačne, vy na celú krízu 4.000.000 EUR. Alebo tu máme potom ďalšie opatrenie, a je to vaše šrotovné tu máme, a to vaše šrotovné to bolo vo výške 55.000.000 EUR, 55.000.000 EUR na celú krízu, ktorá bola rovnako veľká. Potom tu máme program Obnov si svoj dom za 10.000.000 EUR, ktoré vieme, že mnohé z týchto opatrení ani neboli vyčerpané v takej podobe. A stimuly pre malé a stredné podniky 8.000.000 EUR.

Eduard Heger porovnáva neporovnateľné - zavádzanie štátnej ekonomickej pomoci pri plošnom zatváraní obchodných a iných prevádzok a teda bezprostrednom existenčnom ohrození pre milióny ľudí vs. zavádzanie štátnej pomoci pri výraznom poklese výkonu ekonomiky a priamom ohrození výrazne menšieho počtu ľudí. Navyše, pri vymenúvaní opatrení, ktoré prvá vláda Roberta Fica spravila na podporu ekonomiky, minister vynechal zdroje z Európskej únie. Keďže takéto porovnanie nemôže poskytnúť korektný a navzájom pomerateľný obraz o výkonoch rôznych vlád (lebo sa ocitli v rôznej situácii), hodnotíme ho ako zavádzanie. 

Eduard Heger porovnáva opatrenia prijaté prvou vládou Roberta Fica v reakcii na svetovú finančnú krízu v roku 2008 s opatreniami vlády Igora Matoviča počas pandémie koronavírusu. Podobné tvrdenie už povedal v o minulosti, Demagóg.SK ho tiež hodnotil ako zavádzanie. 

Ekonomická kríza 2007 - 2009

Finančná a hospodárska kríza, počas ktorej vládol Smer v koalícii s HZDS a SNS, trvala v rokoch 2007 až 2009. Slovensko v roku 2009 zasiahol výrazný prepad ekonomiky, vláda však nezatvárala plošne prevádzky. 

Prvá Ficova vláda schválila 6. novembra 2008 schválila niekoľko opatrení na prekonanie dopadov krízy. 

Na „príspevok ku mzde zamestnancom, ktorí boli doteraz nezamestnaní a sami si našli zamestnanie” vtedajšia vláda vyčlenila zo štátneho rozpočtu 4 milióny eur. Ďalších 21 miliónov však plánovala minúť z európskych zdrojov. 

Na „dotáciu na nákup nového automobilu za podmienky likvidácie starého vozidla”, alebo tzv. šrotovné vyčlenil kabinet 55 miliónov eur. Pre „Program Obnovme si svoj dom” vláda vyčlenila 10 miliónov eur. 

Pre opatrenie s názvom „Stimuly pre malé a stredné podniky (MSP) - dotácia zo štátneho rozpočtu na programy zamerané na pomoc existujúcim a vznikajúcim MSP” vláda našla 8 miliónov eur.

Okrem spomínaných opatrení Ficova vláda vytvorila príspevok pre doteraz nezamestnaných živnostníkov, na ktorý vyčlenila 11 miliónov eur alebo „príspevok vo výške odvodov zamestnávateľovi, ktorý obmedzí prevádzkovú činnosť tak, že nebude zamestnancom prideľovať prácu v rozsahu najmenej 4 % ustanoveného týždenného pracovného času, najdlhšie na dobu 60 dní” v hodnote 28 miliónov eur. 

Celkovo Ficova vláda plánovala v rokoch 2009 a 2010 minúť na sanáciu krízy 1,94 miliardy eur. 

Koronakríza 2020

Svetová banka uvádza, že pandémia koronavírusu spôsobila najväčšiu svetovú recesiu od Druhej svetovej vojny. Globálna ekonomika sa podľa jej odhadov v tomto roku zníži o 5,2 percenta. 

Vláda Igora Matoviča predstavila opatrenia na podporu podnikateľov, SZČO a zamestnancov zasiahnutých pandémiou koronakrízy 29. marca 2020. V októbri tieto opatrenia doplnila a vo februári 2021 schémy pomoci znova rozšírila.

Inštitút finančnej politiky odhaduje, že za rok platnosti dosahoval objem finančných opatrení 4,6 miliardy eur. Nie všetky však mali vplyv na štátny rozpočet. 

Priama pomoc, ktorá zahŕňa podporu pracovných miest, sociálnu pomoc, pandemickú PN a OČR či odpustenie odvodov stála štát v minulom roku 1,3 miliardy eur. 

Do zdravotníctva úrady v súvislosti s covidom „naliali” 0,3 miliardy a ďalších 0,4 miliardy minul na iné opatrenia. Celkovo tak štát na opatrenia v boji s pandémiou minul za deväť mesiacov (apríl až december) približne 2 miliardy eur. Priemerne teda 222 miliónov za mesiac.

Časť týchto výdavkov Slovensku preplatí Európska únia.

Toto boli vaše výroky, toto boli vaše výroky, ešte v apríli, keď ste namietali rúška, dnes všetci vedia, že rúško, aj vy už dnes ste si dali rúško a som vám za to vďačný, že ste si dali rúško teda respirátor, pretože to je jediná ochrana, ak ho máte na nose a na ústach vieme, že ten vírus sa šíri aerosolom, čiže našim výdychom. Jediná ochrana je rúško, ktoré je na nose aj na ústach. Vy ste to spochybňovali. Pozrite sa, čo ste robili 17. 11. vy sám ste povedali, aké boli vysoké úmrtia, a keď začali stúpať úmrtia vlastne od októbra vyššie… chceli ste spochybniť celý tento boj proti pandémii, lebo ste sám hovorili, že ďalšie spochybňovanie vakcinácie, my dneska vieme, že práve vakcíny zasadzujú veľmi významný úder tej pandémii.

Robert Fico sa sťažoval na nosenie rúška, viackrát ho nemal nasedené, hoci pravidlá to vyžadovali. Rovnako tak spochybňoval očkovanie. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako ešte pravdivé. 

Postoj Roberta Fica k rúškam

Koronavírus spôsobujúci ochorenie covid-19 sa šíri najmä aerosolom, nosenie rúšok pomáha v znížení jeho šírenia. 

Predseda Smeru Robert Fico sa sťažoval na (zmysel) nosenie rúška,  viackrát ho aj nenosil. Používal a stále používa plastový štít, hoci Úrad verejného zdravotníctva uviedol, že „ochranný štít tváre nie je možné považovať za dostatočné prekrytie horných dýchacích ciest“.

Fotografie a videá z protestov pred parlamentom zo 17. novembra 2020 dokazujú, že Robert Fico nemali dole rúško len počas toho, ako sa fotografoval resp. nechal fotografovať. 

Predseda Smeru rečnil bez rúška takmer 9 minút. Fotografi ho bez rúška zachytili aj v momente, keď zjavne nepózoval pre záber ale tlieskal a rozprával sa s Ľubošom Blahom. Alebo tiež, keď sa prihováral davu. 

Vo videu natočenom s ostatnými členmi strany Smer Fico spochybňuje núdzový stav aj pandemické opatrenia.

Postoj Roberta Fica k očkovaniu

V augustovej ankete portálu tvnoviny.sk Robert Fico uviedol, že „vôbec nemá chuť dať sa zaočkovať a „pchať" do seba chémiu, na ktorej zarábajú len a len farmaceutické spoločnosti, keďže za takmer každou pandémiou treba hľadať práve farmaceutické spoločnosti”.

Neskôr toto tvrdenie rozvil v rozhovore pre HN televíziu: „Spomeňme si na rôzne pandémie, nazvime to hocijako, napríklad SARS. Len čo sa našiel liek a zarobili na tom všetci miliardy, tak sa choroba vytratila. Sám si pamätám, ako nás prinútili nakúpiť veľké množstvo očkovacích látok v súvislosti s jednou pandémiou pred niekoľkými rokmi. Už neviem, o čo išlo… Všetky tie očkovacie látky exspirovali v skladoch, neboli použité. Moje skúsenosti predsedu vlády a to, ako sa správajú farmaceutické firmy, ma oprávňujú takýto záver urobiť. Mňa neprinúti nikto, aby som si nechal pichnúť nejakú chémiu len tak, lebo si to želajú farmaceutické firmy, ktoré na tom chcú zarobiť. To, čo som videl na vlastné oči, boli milióny dolárov, ktoré išli do vreciek farmaceutických firiem na očkovacie látky, ktoré často neboli ani použité. A aj táto pandémia je celá veľmi podozrivá.”

26. decembra Fico reagoval na očkovanie lekára Vladimíra Krčméryho. Live stream z udalosti označil za demagógiu a propagandu. V slovenských médiách vraj nenašiel negatívne ani neutrálne informácie o očkovaní.