Edita Pfundtner

Narodila sa v Bratislave, 30. januára 1973. Je matkou jedného dieťaťa.

Odborné skúsenosti :

1997 absolvent Právnickej fakulty UK v Bratislave
1997-1999 advokátsky koncipient
1999-2004 právnik v Allianz poisťovni a.s. (neskôr Allianz – Slovenská poisťovňa a.s.)
od 01.05.2004 – advokát

od roku 2003 do 2009 – člen SMK, neskôr člen okresného a krajského predsedníctva v Bratislave a člen republikovej rady
2005 – predsedníčka Ústrednej volebnej komisie pre voľby do VÚC
2006 – člen Ústrednej volebnej komisie pre voľby do Národnej rady SR
2009 – predsedníčka Ústrednej volebnej komisie pre voľby do Európskeho parlamentu

Člen strany: MOST-HÍD - az együttműködés pártja – strana spolupráce (MOST-HÍD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Edita Pfundtner

Edita Pfundtner

Podľa mojich posledných informácií zatiaľ o maďarské štátne občianstvo v zmysle tejto novely požiadalo približne 12 000 občanov iných krajín, susedných krajín a najmenej ľudí zo Slovenska. Najviac z Rumunska, z Ukrajiny.

Číslo 12 000 sa nám nepodarilo overiť, nakoľko maďarská strana kvôli ochrane osobných údajov nechce prezradiť koľko občanov zo Slovenska požiadalo o členstvo. Druhá časť výroku sa zdá byť pravdivá. O tom, že počet žiadostí zo Slovenska bol nízky nepriamo potvrdil maďarský prezident Schmitt. Takisto spomenul, že malý záujem bol aj z Rakúska alebo Srbska. Ďalší článok o malom záujme zo Slovenska a vysokom záujme z Rumunska nájdete tu.

…tak v súčasnosti nie je snaha rozšíriť napríklad volebné právo na zahraničných Slovákov tak, ako to bolo napríklad do roku 2005. Pretože ako vieme, Slovensko dovtedy tiež umožňovalo svojim krajanom voliť na Slovensku ako z titulu statusu zahraničného Slováka.

Podľa zákona 474/2005 Z. z., paragraf 12, odstavec 3 je pojem "zahraničný Slovák" definovaný dvojako: "Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa spojenie zahraničný Slovák v akomkoľvek tvare, rozumie sa tým Slovák žijúci v zahraničí v príslušnom tvare.Podľa zmieneného zákona, paragraf 2 je "Slovák žijúci v zahraničí osoba, ktorá nemá trvalý pobyt 1) na území Slovenskej republiky a 1. je štátnym občanom Slovenskej republiky, 2) alebo 2. nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ale uchováva si národné povedomie, a on alebo jeho predok v priamom rade 3) má slovenskú národnosť."

Keďže volebné právo sa viaže na štátne občianstvo, právo voliť majú len tí Slováci žijúci v zahraničí, ktorí sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky (t.j. paragraf 1, odstavec 1). V tomto nehral rok 2005 a  údajná zmena (ktorú sa nám nepodarilo nájsť) žiadnu rolu.

Držiteľ preukazu zahraničného Slováka alebo osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí právo voliť nemá a bolo tomu tak aj pred rokom 2005. Podrobnejšie rozobratie otázky nájdete napríklad tu.

Vieme, že tento týždeň Viktor Orbán vystúpil v európskom parlamente a naozaj tento mediálny zákon bol podrobený ostrej kritike. Kritizuje sa hlavne to, že sa vytvorí určitý nový úrad, ktorý bude cenzúrovať médiá a hlavný problém bol v tom, že na tom úrade sú nominanti vládnej strany Fidesu.

V. Orbán čelil 19. januára 2011 v Európskom parlamente kritike zo strany viacerých poslancov. Ako informuje sme.sk, "predseda frakcie socialistov Martin Schulz vyjadril názor, že mediálny orgán, ktorý má hodnotiť vyváženosť spravodajstva, je zložený z nominantov jedinej strany, čo nie je európskym riešením. V demokracii médiá kontrolujú moc, podľa maďarského zákona to však je naopak, konštatoval ľavicový politik." 

TASR uvádza vyhlásenie predstaviteľky OBSE pre slobodu médií, podľa ktorej sú členovia tejto rady nominantmi vládneho Fideszu. Európska komisia nezávislosť mediálneho orgánu prešetruje.

Avšak myslím si, že dokonca stanovisko pána Fica potvrdilo vlastne to, že tu bola nedôvodná a neopodstatnená obava zo strany lojality občanov SR maďarskej národnosti, nakoľko on sám povedal, že je prekvapený vysokou lojalitou občanov SR maďarskej národnosti…

Robert Fico v rozhovore pre agentúru SITA povedal: "Rozhodnutie voličov dať prednosť Mostu-Híd pred SMK sa dá hodnotiť ako prejav určitej miery lojality slovenských Maďarov k štátu. Možno sme všetci podcenili a mysleli sme si, že keď SMK zamáva vlajkou na barikáde, tak všetci slovenskí Maďari okamžite budú za nimi utekať a budú si vyberať maďarské občianstvo a budú z tejto krajiny sa snažiť odísť duševne, mentálne vo vzťahu k tejto krajine. Nie je to tak. Toto je pre mňa veľmi príjemné prekvapenie." 

…nakoľko naozaj tu sa opätovne zase dopredu strašilo tým, že Maďari žijúci na Slovensku budú hromadne žiadať od občianstvo MR. Nestalo sa tak.

Ako uvádza agentúra SITA"'vzhladom na zákon o ochrane osobných údajov madarská vláda neposkytuje informácie alebo štatistiky o osobách, ktoré požiadali o madarské obcianstvo,' odpovedal na žiadost o poskytnutie poctu žiadatelov zo Slovenska Ákos Lukács Bence z madarského ministerstva pre verejnú správu a právo. Rovnako sa odmietli vyjadrit aj na madarskom konzuláte a velvyslanectve v Bratislave, odkázali práve na Benceho." Je preto zrejmé, že oficiálny pocet ludí, ktorí požiadali o madarské obcianstvo nie je dostupný.

Urcitý odhad poskytuje vyjadrenie madarského prezidenta Schmitta, ktoré uvádza portál hnonline.sk"Jedine na Slovensku sa tento proces (žiadania o madarské obcianstvo, pozn.) nespustil, pretože mnohí ludia váhajú kvôli obavám, že stratia slovenské obcianstvo, dodal Schmitt. Na madarské konzuláty u nás sa zatial obrátilo len niekolko desiatok ludí, ktorí žiadali o madarské obcianstvo."