Dušan Jarjabek

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Dušan Jarjabek

Dušan Jarjabek

…na mňa tiež istý pán Kňažko povedal, že som hlasoval za Gauliedera, keď som sa ohradil a napísal som, že vtedy som ešte v parlamente nebol.

Milan Kňažko vo svojom vyjadrení pre Nový Čas, skutočne napísal, že za vylúčenie bývalého poslanca HZDS Františka Gauliedera z parlamentu hlasovali aj dnešní poslanci, vtedajší poslanci za HZDS ako Dušan Jarjabek, voči čomu sa Jarjabek ohradil. Jarjabek totiž v tomto roku ešte nefiguroval ako poslanec v žiadnej politickej strane nachádzajúcej sa v parlamente a z tohto dôvod sa nemohol zúčastniť hlasovania o vylúčení poslanca. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.

Koncom marca roku 2017, zrazil vlak bývalého poslanca HZDS a veľkého kritika Mečiarovho režimu Františka Gauliedera. Polícia pri vyšetrovaní úmrtia pracuje s rôznymi verziami medzi ktoré patrí aj možnosť samovraždy. Na túto šokujúcu smrť reagovali pre Nový Čas aj jeho exkolegovia medzi ktorých patril aj Milan Kňažko. Ten sa po smrti svojho exkolegu vyjadril: "Je to smutná udalosť, no zdá sa mi málo pravdepodobné, že spáchal samovraždu, no to nech už riešia kompetentní. Gaulieder bol poslanec za HZDS, ktorého vylúčili z parlamentu, keď bol predsedom parlamentu Gašparovič a niektorí poslanci, ako napríklad Jarjabek, boli vtedy poslanci za HZDS. A je strašné, že hlasovali za vylúčenie poslanca z parlamentu proti jeho vôli v rozpore s ústavou tí, čo dnes učia na Právnickej fakulte a dostávajú pamätné medaily od dekanátu. Je to niečo hrozné. Gaulieder mal to nešťastie, že napriek tomu, že bol prítomný v parlamente a že sa bránil, že nechce odísť z parlamentu, ho vylúčili." 

Informácie, ktoré uviedol Kňažko o Jarjabkovi boli nepravdivé, keďže ten sa stal poslancom NR SR za stranu HZDS vo volebnom období 2002-2006 a spomínané hlasovanie prebehlo v roku 1996. Tomuto hlasovaniu predchádzalo vystúpenie Gauliedera z poslaneckého klubu HZDS. Parlament rozhodoval o odobratí mandátu na základe listu, v ktorom sám poslanec oznámil, že sa vzdáva svojho mandátu. Ten však uviedol, že sa jednalo o podvrh a vtedajšiemu predsedovi parlamentu Ivanovi Gašparovičovi  poslal listy, v ktorých jednoznačne uviedol, že sa vzdať mandátu nechce. Špekuluje sa, že k obdobnému listu, v akom sa Gaulieder mal vzdať svojho mandátu, sa museli pred voľbami písomne zaviazať všetci poslanci vtedajšieho HZDS pre prípad že sa rozhodnú vystúpiť z klubu. Tento list dal Gauliederovi podpísať Gašparovič, ktorý mu tvrdil, že sa jedná len o právne nezáväzný dokument, ktorý poslúži na upozornenie poslancov pred opustením klubu. Do parlamentu sa však dostal odlišný list so sfalšovaným podpisom. Výsledkom týchto udalostí bolo hlasovanie o vylúčení poslanca, ktoré prebehlo 4. decembra 1996, za ktoré hlasovalo 77 zo 136 prítomných poslancov, teda takmer všetci koaliční poslanci. Po tomto výsledku parlamentného hlasovania sa Gaulieder rozhodol podať sťažnosť na Ústavnom súde. V júli 1997 Ústavný súd rozhodol v prospech Gauliedera a usúdil, že NR SR porušila ústavné právo. So sťažnosťou sa obrátil aj na Európsky súd pre ľudské práva a žiadal od Slovenskej republiky zaplatenie ušlej mzdy s úrokmi, náklady na právnikov a symbolickú jednu korunu ako odškodné. Štát mu na základe sťažnosti vyplatil odškodné 30-tisíc eur. 

Denník Plus 7 dní dnes prišiel s najaktuálnejšou informáciou ohľadom prípadu exposlanca GaulIdiera, ktoré získali od svojho zdroja z radov polície. Zdroj z bezpečnostných zložiek dnes uviedol : „Ak zistíme, kde bol desať hodín predtým, ako skonal pod kolesami nákladného vlaku, dozvieme sa aj odpoveď na otázku, kto a prečo ho prinútil urobiť niečo, čo by na prvý pohľad vyzeralo ako samovražda,”

Hlavným dôkazom by mali byť kamerové záznamy, ktoré zachytili jeho pohyb a výpoveď policajta, ktorý našiel už len jeho opustené auto. Informátor ešte doplnil: „Vyzerá to tak, že Gaulieder si k niekomu presadol do jeho auta. Ak to urobil, musel toho človeka poznať. Isté je, že peši od auta neodišiel, inak by bol policajný pes zachytil jeho stopu,”

Týmto prípadom sa aj naďalej zaoberá polícia, ktorá bude musieť objasniť množstvo otázok ohľadom záhadnej smrti exposlanca Gauliedera. 


Tak prvý zákon po roku 1918, po vzniku republiky v roku 1920 bol prvý zákon predložený do vtedajšieho parlamentu o odluke cirkvi od štátu. Nikdy nebol prijatý samozrejme.

Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože odluka cirkvi od štátu sa nachádzala v § 121 návrhu ústavného zákona. Ústavný zákon schválený 29. februára 1920 však odluku cirkvi od štátu neobsahuje.  

V období Rakúsko-Uhorska mal štáta monarchia vo vzťahu k cirkvi pomerne silné právomoci. Ako príklad slúži zákon č. 50/1874 r.z. z roku 1874, ktorý zakotvoval štátnu kontrolu mnohých cirkevných aktivít. V novej republike bol postoj politických elít naklonený v prospech odluky cirkvi od štátu. Debata na túto tému bola vedená už v roku 1919 (.pdf, s. 29-33)



Podľa programového vyhlásenia vlády Ministerstvo kultúry má viesť a vedie dialóg so všetkými cirkvami ohľadne financovania, ohľadne ich majetkových záležitostí tak, aby do konca tohto volebného obdobia všetky tieto veci boli ukončené…

Podľa programového vyhlásenia z roku 2012 Ministerstvo Kultúry skutočne má viesť dialóg s cirkvami ohľadne ich financovania.(pdf, s. 50). Záväzok vyjasnenia finančných záležitostí cirkví do určitého času však cirkvám predložený nebol, aj keď môže byť cieľom tejto vlády proces do konca volebného obdobia ukončiť. Výrok Dušana Jarjabka preto považujeme za pravdivý. 

Bola vytvorená špeciálna komisia Ministerstva kultúry, ktorá sa zaoberá financovaním cirkvi. Nakoľko je komisia aktívna Demagog.SK nehodnotí. Posledné návrhy komisia predložila 18. Júna 2014. 

…existuje vytvorená skupina pri ministrovi kultúry, expertná skupina, ktorá skúma okrem iného aj náležitosti majetkové. Boli požiadavky na všetky cirkvi, aby tieto majetkové záležitosti predložili ministerstvu kultúry do istého termínu.

Minister kultúry M. Maďarič požadoval pred dvoma rokmi súpis majetku od všetkých 18 registrovaných cirkví na Slovensku. Hlavným dôvodom bolo, že expertná skupina, ktorá bola vytvorená na ministerstve kultúry, mala za úlohu zistiť hodnotu majetku cirkví a od toho odvodiť, či sú schopné prežiť bez finančnej podpory štátu. V polovici minulého roku dokončilo ministerstvo kultúry len zoznam všetkých cirkevných nehnuteľností na území SR. Výrok považujeme za neoveriteľný, pretože sa nepodarilo nájsť žiadne informácie potvrdzujúce existenciu určeného termínu, kedy majú cirkvi predložiť správu o svojich majetkových pomeroch.

Je tu vatikánska zmluva, rok 2000, ďalší zákon, ktorým sa tieto cirkvi zaoberajú – rok 2005 valorizácia.


Výrok Dušana Jarjabka hodnotíme ako pravdivý, kedže 24. novembra 2000 uzavreli Slovenská republika a Svätá stolica Vatikánsku zmluvu. A tiež je pravdou, že zákon č. 467/2005 Z. z. z 23. septembra 2005 upravuje a dopĺňa zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom a upravuje teda aj valorizáciu miezd.


Vatikánska zmluva bola podpísaná 4. decembra 2000, s platnosťou od 18. decembra toho istého roku.

Financovanie cirkvi upravuje už spomínaný zákon č. 218/1949 Sb.

§ 3 v zákone č. 467/2005 Z.z, ktorý mení a dopĺňa zákon č. 218/1949 Sb hovorí:

„(1) Osobné požitky duchovných tvoria:
a) základný plat,
b) hodnostný prídavok,
c) zvýšenie základného platu za ocenenie vysokej kvality výkonu duchovenskej činnosti.

(2) Sumy základného platu, podmienky na priznanie hodnostného prídavku a jeho výšku a podmienky na priznanie zvýšenia základného platu za ocenenie vysokej kvality výkonu duchovenskej činnosti a podrobnosti o tomto zvýšení ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky. Základný plat sa v príslušnom roku zvýši o rovnaké percento a v rovnakom termíne, ako sa zvýši základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu.“