Denisa Saková

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Denisa Saková

Denisa Saková

Mali na to málo času, ale ja sa pýtam, keď 28. 9., to je v septembri už spustili obstarávanie na testy, tzn., že už túto myšlienku vláda musela preberať v hlave minimálne týždeň, možno 2 týždne. A vtedy to máme 6 týždňov do dnešného spustenia tejto operácie a myslím si, že keď nás kritizovali, že za 3 týždne sme nespravili nejaký pandemický plán ešte s vtedajším premiérom Petrom Pellegrinim, tak tu sa spúšťala akcia, o ktorej sa vedelo minimálne 6 týždňov.

Členovia vlády mali informáciu o zámere premiéra plošne pretestovať obyvateľstvo na koronavírus najneskôr v druhej polovici septembra. 17. októbra premiér informoval, že v tom čase už tri týždne testovanie pripravovali. Bez ohľadu na to, kedy organizáciu (v teréne) schválila vláda, o samotnom zámere jej členovia vedeli cca šesť týždňov pred štartom a niektoré zložky štátu sa na ňu pripravovali už koncom septembra. Tvrdenie Denisy Sakovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé. 

Časová os

Podľa DenníkaN informoval premiér Igor Matovič členov vlády o nápade plošne pretestovať celú populáciu na utajenom rokovaní 16. septembra.

Ministerstvo obrany pre portál Demagóg.SK nedávno uviedlo, že „minister obrany sa o zámere protestovať celé obyvateľstvo SR dozvedel na neverejnom rokovaní vlády koncom mesiaca september.”

Materiál z rokovania vlády z 23. septembra hovorí o potrebe zabezpečenia 500-tisíc testov v rámci doplnenia zásob. 

28. septembra Správa štátnych hmotných rezerv vyhlásila priame rokovacie konanie na dodanie skríningových testov z dôvodu mimoriadnej udalosti. V návrhu kúpnej zmluvy, ktorá bola prílohou podkladov, je uvedený požadovaný počet 500-tisíc.

Správe štátnych hmotných rezerv pre Demagóg.SK uviedla, že 9. októbra bola doručená požiadavka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zabezpečenie antigénových testov, formou listu." Úrad tak odpovedal na otázku, kedy dostal požiadavku na zabezpečenie 13 miliónov rýchlotestov (ktoré neskôr použil na plošné testovanie).

Správa štátnych hmotných rezerv 14. októbra uviedla, že vyskladnila prvých 100 tisíc skríningových antigénových testov určených pre domovy sociálnych služieb." Deň predtým do jej skladov pribudlo 500-tisíc testov nakúpených v zmysle vládneho materiálu z 23. septembra.

Ako prvé informáciu o tejto možnosti na verejnosť priniesli Aktuality.sk, a to 16. októbra. O deň neskôr, 17. októbra, ju premiér potvrdil na tlačovke. Okrem iného povedal, že vláda objednala 13. miliónov testov. 

14. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Juhapharm zmluvu na dodávku 1 milióna testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Dodané mali byť do 30. októbra. 

16. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Eurolab Lambda zmluvu na dodávku 10 miliónov testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Viac ako polovica mala byť dodaná do 23. októbra.

16. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Abbott Laboratories Slovakia zmluvu na dodávku 2 miliónov testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Dodané mali byť do 18 kalendárnych dní.

Zmluvy so všetkými tromi firmami sa odvolávajú na predmet vyhlásenej zákazky z 28. septembra.

Hmotné rezervy vo Vestníku verejného obstarávania plánovaný nákup v celkovej hodnote 39 500 000 eur vysvetľujú o.i. tvrdením, že „ide o nové neplánované opatrenie, ktoré vychádza z vývoja mimoriadnej udalosti v súvislosti s pandémiou COVID 19.”

Ako prvé informáciu o tejto možnosti na verejnosť priniesli Aktuality.sk, a to 16. októbra. O deň neskôr, 17.októbra, ju premiér potvrdil na tlačovke.

Igor Matovič na nej o.i. povedal, že „je čas, aby som sa priznal k tomu, že áno. Posledné tri týždne sme potichu chystali najväčšiu logistickú operáciu, aká kedy na Slovensku bude uskutočnená – a to je celoplošné pretrestovanie obyvateľov.”

Ako dôvod pre zatajenie zámeru uviedol obavu, že by sa mohlo - ako počas prvej vlny - stať, že nejaký štát by vykúpil dodávku testov pre Slovensko. 

Deň predtým v Bruseli rokoval s Angelou Merkelovu, ktorej však plán plošného testovania spomenul. Nevedela o ňom ani prezidentka Zuzana Čaputová. 

O deň neskôr, 18. októbra, vláda schválila materiál na prípravu celoplošného testovania. Uvádza v ňom, že okrem profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky budú integrované tímy pozostávať z príslušníkov Policajného zboru…”

Ako jeden z predkladateľov materiálu je uvedený minister vnútra - o zámere a nutnej súčinnosti policajtov teda musel vedieť ešte pred predložením materiálu na vládu pri jeho príprave.

Napríklad, minister obrany sa podľa vyjadrenia jeho tlačového oddelenia dozvedel 12. októbra na základe pokynu predsedu vlády. Podľa informácií DenníkaN začala armáda pracovať na príprave celoplošného testovania predtým, než ho premiér oznámil v médiách. Muselo to byť po 16. septembri, kedy o tom prvýkrát hovoril na vláde a pred 16. októbrom, kedy o zámere informovali aktuality.sk.  

26. októbra odsúhlasil celoplošné testovanie krízový štáb. Prvé kolo prebehlo 31. októbra a 1. novembra.

Kritika Pellegriniho v marci

Počas prvej vlny epidémie Igor Matovič kritizoval vtedajšieho premiéra Petra Pellegriniho za to, že štát nepripravil pandemický plán, ktorý by určoval postup pri pandémii.

…tak zároveň necháme voľný priebeh na hraniciach, aby naši ľudia kľudne mohli navštevovať či Rakúsko, či Čechy a nie sú testovaní pri návrate na Slovensko (na hraniciach, pozn.).

Rakúsko sa od 1. októbra nachádza na zozname menej rizikových krajín. Po návrate odtiaľ nie je potrebná domáca karanténa či predloženie negatívneho testu na covid-19. 

Česko patrí od 18. septembra medzi rizikové krajiny. Po návrate na Slovensko musí každý okrem pendlerov, študentov, zdravotníkov, výskumníkov, sociálnych pracovníkov a ďalších výnimiek absolvovať domácu karanténu alebo predložiť negatívny PCR test nie starší ako 72 hodín.

Prechod cez hranice je však bez systematických kontrol. Štát sa spolieha na zodpovednosť občanov. Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako ešte pravdivé.

Od začiatku sme hovorili, že antigénový test podľa toho letáku, ktorý vydala Svetová zdravotnícka organizácia, sa hovorí a sám pán premiér to priznal, že zachytíte iba 30 % z tých, ktorí infikovaní sú, ktorí majú symptómy.

Denisa Saková vybrala na demonštráciu senzitivity rýchlotestov (len) spodnú hranicu rozpätia, ktoré uvádzala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Igor Matovič síce hovoril o 30 percentnej schopnosti testov identifikovať nakazených, WHO však uvádzalo rozpätie od 34 do 80 percent. Odborníci hovorili o 50-tich percentách. Keďže Denisa Saková povedala pravdu, no nie celú pravdu a toto vynechanie skresľuje korektný obraz o tom, čo tvrdila WHO, hodnotíme jej tvrdenie ako zavádzanie. 

Svetová zdravotnícka organizácia vydala v apríli 2020 radu (Scientific brief) k používaniu rýchlotestov na koronavírus. Okrem iného uvádza, že „vychádzajúc zo skúsenosti s antigénovými RD testami pre iné respiračné ochorenia ako chrípka, v ktorej majú nakazení pacienti v sebe porovnateľnú koncentráciu chrípkového vírusu ako vo vzorke pri covide-19, senzitivita týchto testov môže varírovať od 34 do 80 percent.”

Senzitivita testu znamená, že dokáže správne identifikovať chorého človeka v polupácii. Testy tak podľa WHO nemusia zachytiť „polovicu alebo viac infikovaných pacientov.”

Podľa WHO testy majú najspoľahlivejšie výsledky u pacientov s vysokou virálnou náložou, najmä tesne pred objavením sa symptómov alebo v ich prvej fáze. 

Matematik Richard Kollár odhadol na základe štúdii priemernú senzitivitu testov na všeobecnej populácii na úrovni 50 percent. 

Igor Matovič na začiatku októbra uviedol, že rýchlotesty dokážu odhaliť len 30 percent pozitívnych prípadov. Koncom mesiaca sa už odvolával na českú štúdiu, ktorá vykázala senzitivitu antigénových testov pod 70 percent. 

Erik Tomáš zo strany Hlas ešte pred prvým kolom plošného testovania hovoril, že antigénové testy sú veľmi nepresné a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zachytia len 30 percent pozitívnych prípadov.

Ak odoberáme vzorky vonku v takomto daždivom počasí, je to počasie, ktoré práve naopak podnecuje roznášanie toho vírusu.

Existuje viacero dielčích štúdií, ktoré skúmajú vzťah medzi vlhkosťou a šírením sa koronavírusu, vedci však upozorňujú na to, že zatiaľ sú silné závery predčasné. Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako neoveriteľné. 

V apríli 2020 vedci z oddelenia pre vedu a technológiu amerického ministerstva pre vnútornú bezpečnosť uviedli, že koronavírus oslabuje slnko, teplo a vlhkosť. 

Štúdia publikovaná v Canadian Medical Association Journal v máji 2020 prišla k záveru, že „epidemiologický rast covid-19 nebol (v zisteniach) spojený so zemepisnými šírkami ani teplotou, ale môže byť slabo spojený s relatívnou alebo absolútnou vlhkosťou.” V modeli s jednou premennou štúdia zistila (negatívny) súvis s relatívnou a absolútnou vlhkosťou. 

Štúdia austrálskych a čínskych vedcov, tiež z mája 2020, zistila súvislosť medzi nízkou vlhosťou vzduchu a prenosom koronavírusu. Čím nižšia vlhkosť, tým viac prípadov výskytu. Autori však zdôrazňujú, že neskúmali vplyv dažďa ani teploty. 

Štúdia publikovaná v Annual Review of Virology „špekuluje”, že nízka vlhkosť a nízka teplota podporuje prežitie vírusu. Autori však uvádzajú, že poznanie „precízneho vzťahu medzi teplotou, vlhkosťou a covidom-19 sa stane jasnejším po tom, čo leto zažije aj severná pologuľa.”

Vedecké sympózium Svetovej meteorologickej organizácie prijalo stanovisko, že aktuálny stav vedeckého poznania „neukazuje robustnú a konzistentnú odpoveď” na spájanie covidu-19 s vplyvmi teploty, vlhkosti, radiácie či životného prostredia.

Denisa Saková nereagovala na žiadosť o vyjadrenie, aby uviedla, z akých zdrojov pri svojom tvrdení vychádzala.

My sme nehovorili našim voličom, že nemajú ísť na testovanie, že či odporúčame neodporúčame. My sme hovorili, že na základné otázky, ako sa ide to testovanie robiť, sme nedostali odpovede.

Peter Pellegrini v relácii Na hrane uviedol, že „na základe poznania, ktoré ja mám dnes, s čistým svedomím ... nemôžem tu naživo odporučiť občanom, aby tam hromadne išli, pretože som si nie istý, nie som si istý, či je zabezpečená bezpečnosť týchto ľudí.” 

Pellegrini tiež požiadal ľudí o zodpovednosť v prípade negatívnych výsledkov, keďže rýchlotesty sú nepresné.

Erik Tomáš v relácii TA3 povedal, že strana Hlas nebude odrádzať ľudí od testovania, keď je už projekt naplno rozbehnutý. 

Strana tiež pochválila prezidentku Zuzanu Čaputovú za jej „racionálny hlas v čase, keď verejnosť čelí protichodným informáciám spôsobeným nejasnou komunikáciou z úradu vlády“. Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako ešte pravdivé.