JUDr. Daniel Lipšic

JUDr. Daniel Lipšic sa narodil 8. júla 1973 v Bratislave. Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave absolvoval v roku 1996. V rokoch 1998-2000 postgraduálne študoval (LL.M.) na Harvard Law School v Cambridge v USA.
V rokoch 1996-97 pracoval v Poradenskom stredisku pre slovenské podniky a banky. Po základnej vojenskej službe pracoval v roku 1998 v advokátskej kancelárii JUDr. Ernesta Valka v Bratislave. V decembri 1998 ho vláda SR vymenovala do funkcie vedúceho úradu Ministerstva spravodlivosti SR. V tejto funkcii bol do marca 2002. Je autorom mnohých odborných publikácií. Člen Rady expertov Inštitútu konkurzného práva.
V rokoch 1991-95 bol predsedom Občiansko-demokratickej mládeže (ODM). Je podpredsedom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) pre vnútornú politiku.
V parlamentných voľbách 2002 bol zvolený za poslanca za KDH, stal sa ministrom spravodlivosti SR a podpredsedom vlády.

Člen strany: Nová väčšina - Dohoda (Nová väčšina)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Daniel Lipšic

Daniel Lipšic

Petícia mala cez 100 tisíc podpisov, čiže podľa zákona o rokovacom poriadku má parlament povinnosť ju prerokovať.

Daniel Lipšic sa v danom výroku odvoláva na petíciu (.pdf) za zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov, ktorú sa snažila presadiť strana Sieť. Táto petícia získala v minulom roku viac než 100 tisíc podpisov. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje Národná rada. Výrok Daniela Lipšica je pravdivý.

Strana Sieť začala so zbieraním podpisov 1. júla 2015, kandidáti strany odovzdali petíciu 14. decembra 2015. Petíciu podpísalo 117 000 občanov,  do národnej rady odovzdali 106 951 preverených podpisov. Radoslav Procházka sa k tomu vyjadril ešte v novembri takto:  "Ľudia si zaslúžia, aby sa ich vyjadrenou vôľou Národná rada skutočne zaoberala, preto chceme odovzdať podpisy do parlamentu aj s určitou rezervou, aby sme sa vyhli akejkoľvek možnej zámienke na neprerokovanie tohto bodu". Cieľom petície bolo "presadiť, aby osoby, ktoré vykonávajú funkciu vo verejnej správe niesli osobnú hmotnú zodpovednosť za nimi spôsobenú škodu, ktorá vznikla občanom Slovenskej republiky. Po druhé, aby boli schránkové firmy vylúčené z obchodovania so štátom a z účasti na štátnych zákazkách."

Prerokovanie petície sa do programu schôdze národnej rady nedostalo, Miroslav Beblaý navrhoval, aby sa tento bod zaradil do programu 4. schôdze (od 17. mája 2016), ale jeho návrh neprešiel.

Zákon o rokovacom poriadku (.pdf) v devätnástej časti hovorí o vybavovaní petícií:

"(1) Petície doručené národnej rade, jej výborom, predsedovi a podpredsedom  národnej rady sa odovzdávajú kancelárii, ktorá vedie ich evidenciu. Predseda národnej rady  postúpi petíciu gestorskému výboru, ktorý ju prerokuje a zaujme k nej stanovisko. Ak petícia patrí do pôsobnosti viacerých výborov, príslušný výbor pôsobí na koordináciu jej vybavenia.
(2) Ak petícia nepatrí do pôsobnosti národnej rady, kancelária ju postúpi na vybavenie príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu štátnej správy.
(3) Petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje národná rada.
"

Na podávanie a vybavenie petícií sa vzťahuje zákon o petičnom práve (Zákon č. 85/1990 Zb.), v ktorom sa píše:
"(3) Orgán verejnej moci, ktorému bola petícia doručená, je povinný petíciu prijať.
(...)
(5) Príslušný orgán verejnej moci je povinný prešetriť a vybaviť petíciu tak, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom.
"


Už pri odovzdaní petície sa objavili otázky, či bude vôbec petícia prerokovaná, hovorkyňa vtedajšieho predsedu parlamentu, Monika Hucáková na tieto otázky novinárov reagovala takto: "Pracovníci podateľne Národnej rady SR prevzali petíciu, po preverení, či spĺňa zákonom stanovené podmienky, ju následne predseda parlamentu Peter Pellegrini predloží príslušnému gestorskému výboru Národnej rady. (...) Treba počkať na vyhodnotenie, či petícia spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky a následne na odporúčanie gestorského výboru"




V kauze podnikateľa Ladislava Bašternáka začala konať NAKA v apríli 2016, kedy začala trestné stíhanie vo veci "zločinu neodvedenia dane v súvislosti s uplatnením si nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH spoločnosťou BL 202 v roku 2012". Na kauzu upozornil Trend v marci tohto roku, prípad zaslúžil mediálny záujem aj kvôli tomu, že Ladislav Bašternák má väzby na ministrov a vysokých funkcionárov Smeru. Výrok Daniela Lipšica hodnotíme ako pravdivý. 

V kauze ide o bytový komplex Five Star Residence. Objekt stavala firma Mariana Kočnera, Real Štúdio K.F.A a firma Bašternáka v ňom kúpila sedem bytov za 12 miliónov eur. Firma developera Ladislava Bašternáka BL-202 si mala v marci 2012 voči štátu uplatniť nadmerný odpočet DPH vo výške dva milióny eur. Suma vráteného DPH bola stanovená na základe nákupu bytov od spoločnosti Rent and Wash. V prepočte by tak cena jedného zo spomínaných bytov vyšla v približne na 1,7 milióna eur. Minimálne jeden z bytov sa však neskôr predal za cenu približne 200 000 eur.

Kriminálny úrad finančnej správy skonštatoval, že v konkrétnom obchode, pri nákupe bytov v roku 2012, došlo k fiktívne stanovenej cene. Úrad podal trestné oznámenie pre neodvedenie dane Národnej kriminálnej agentúre (NaKA). Vyšetrovateľka po ôsmich mesiacoch trestné oznámenie odmietla bez začatia trestného stíhanie vo veci, a odôvodnila to tým, že štátu nevznikla škoda. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik pre Denník N v marci 2016 uviedol, že prípad znovu prešetrí, lebo "vyšetrovateľka nemala informácie, ktorými disponujú novinári"
 
NAKA začala stíhanie vo veci v apríli, o tejto skutočnosti informovala vyšetrovateľka Národnej kriminálnej agentúry Tatiana Ujváryová Denník N aj oficiálnym listom:

,,Týmto vás upovedomujem, že 13. apríla 2016 bolo vyšetrovateľom NAKA začaté stíhanie vo veci zločinu neodvedenia dane v súvislosti s uplatnením si nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH spoločnosťou BL 202 v roku 2012."

Kvôli kauze bol zvolaný ja finančný výbor, na rokovanie 26. apríla bol pozvaný predseda Finančnej správy František Imrecze. Výbor rokoval bez verejnosti, opoziční poslanci kritizovali tento postup, aj správanie sa koaličných poslancov- Lipšic sa tomu venoval aj na tlačovej besede 27. apríla.

Platný zákon (o preukazovaní pôvodu majetku, pozn.) (…) umožňuje do legálneho príjmu započítať takzvané neobvyklé obchodné operácie (…)

Súčasné znenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku bolo prijaté v roku 2010 počas vlády Roberta Fica, do účinnosti zákon vstupoval v roku 2011. Zákon sa neobvyklými obchodnými operáciami nezaoberá, kvôli neefektívnosti bolo znenie zákona kritizované z rôznych strán. Výrok Daniela Lipšica hodnotíme ako pravdivý.  

Zákon o preukazovaní pôvodu majetku schválil parlament pred jedenástimi rokmi na podnet Roberta Fica. Ústavný súd rozhodol, že znenie zákona je protiústavné, preto v roku 2010 došlo k predkladaní nového zákona spoločne s ústavným zákonom. Zákon umožňuje, aby nelegálne nadobudnutý majetok prepadol v prospech štátu. Zatiaľ však k tomu reálne nedošlo

Neobvyklé obchodné operácie sú definované v Zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu ako:
"a) operácia, ktorá vzhľadom na svoju zložitosť a vysoký objem finančných prostriedkov nemá žiaden zrejmý ekonomický alebo zákonný účel
b) o ktorej klient odmieta poskytnúť informácie resp. poskytne informácie, ktoré môže povinná osoba len ťažko preveriť
c) alebo pri ktorej je objem finančných prostriedkov, s ktorými klient narába, v zjavnom nepomere k povahe alebo rozsahu jeho podnikateľskej činnosti či majetkovým pomerom"

Neobvyklé obchodné operácie môžu byť teda indikátorom trestnej činnosti akou je napríklad pranie špinavých peňazí. 

Súčasná vládna koalícia sa zhodla na sfunkčnení daného zákona, v programovom vyhlásení (.pdf, s. 56) sa píše "Vláda, berúc na zreteľ rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci zákona o preukazovaní pôvodu majetku, vynaloží maximálne úsilie na presadenie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku s cieľom je ho reálnej účinnosti."

Strany OĽaNO-NOVA avizovali, že pokúsia súčasný Zákon o preukazovaní pôvodu majetku sprísniť. V novele zákona strana navrhuje, aby sa za legálny príjem nepovažovali príjmy z tzv. neobvyklých obchodných operácií. Tie sú definované v právnej úprave boja proti praniu špinavých peňazí. O sprísnenie zákona sa OĽaNO spoločne s Danielom Lipšicom pokúšali už v roku 2015, avšak neúspešne, keďže parlament vtedy zmenu zákona nepodporil. 




V roku 2011 sa objavila informácia podľa ktorej by mal podnikateľ Mikuláš Vareha obrať štát o najmenej 29 miliónov eur. Podľa polície si uplatňoval odpočty DPH z fiktívnych obchodov medzi firmami, ktoré vlastnil. Podľa obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) spáchal svojou trestnou činnosťou škodu 58,1 milióna eur (2012). Obchodovať mal aj s lykožrútmi. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Denník SME v roku 2011 informoval, že "podnikateľ Mikuláš Vareha mal politické krytie"
V rokoch 2007 až 2010 si podľa polície uplatňoval odpočty DPH z fiktívnych obchodov medzi firmami, ktoré riadil. 
Daniel Lipšic (vtedajší minister vnútra) v roku 2011 informoval, že „ide o jeden z najväčších daňových podvodov na Slovensku".

Fiktívne obchody mali prebiehať tak, "že tovar sa ani nepohol zo skladov, majiteľa menil len na papieri. Väčšina firiem nemala údajne takmer žiadnych zamestnancov ani majetok. Jeden z obchodov urobil údajne s konateľom maďarskej firmy, ktorý už bol niekoľko rokov mŕtvy. Vareha, známy na východe Slovenska aj ako pán Zemplína, obchodoval v rokoch 2007 až 2010 s rôznymi komoditami. Zarábal na lykožrútoch a štepných púčikoch jabloní. Lykožrúty vraj používal na kŕmenie bažantov." 

Mikuláša Varehu okrem jeho "impéria" preslávil aj vzťah k vtedajšiemu prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi. Zúčastnil sa dokonca jeho inaugurácie v roku 2009. Zaujímavosťou je, že hoci existujú spoločné fotografie vtedajšieho prezidenta a M. Varehu, prezidentská kancelária sa vyjadrila, že Vareha pozvánku na inauguráciu nedostal. 

Odsúdenie Mikuláša Varehu sprevádzalo viacero súdnych pojednávaní. Právoplatný rozsudok  si vypočul až 27. februára 2014 kedy ho senát Najvyššieho súdu odsúdil na 11-ročný úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody. Mikuláš Vareha, označovaný ako kráľ Zemplína je momentálne vo väzení za trestnú činnosť v kauze krátenia a neodvedenia daní a poistného v rámci obchodovania s lykožrútom a euroočkami.

Kauza CT-čko, kauza o verejnom obstarávaní, tam obvinení tvrdili, aj Pavol Paška, že “nič sa nestalo, oni (Medical Group, pozn.) naozaj ponúkli najlacnejšiu cenu.

Dvaja z obvinených, bývalá riaditeľka nemocnice v Piešťanoch, aj člen dozornej rady Michal Straka, sa vyjadrili ku kauze CT v zmysle, že obstarávanie prebiehalo v poriadku, nevideli v ňom žiadne problémy. Nepodarili sa nám nájsť zdroje k tomu, že Pavol Paška by bol takéto niečo otvorene povedal. Od začiatku medializovania kauzy sa Pavol Paška dištancoval od všetkých obvinení a spájaním jeho osoby s Medical Group. Vzhľadom na to, že od Pašku sme nenašli také hodnotenie verejnej súťaže, ako to tvrdí Daniel Lipšic, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

V kauze piešťanského CT-čka padli prvé obvinenia len v septembri 2015, polícia vtedy obvinila osem ľudí z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. O obvinených informoval denník SME: "(NAKA, pozn.) v tejto kauze obvinil osem osôb. Okrem Domčekovej aj troch členov výberovej komisie na CT. Boli nimi primárka Drahomíra Mičova a námestníci riaditeľky Anton Pobjecký a Jozef Gajdarík. Medzi obvinenými sú aj niekdajší členovia správnej rady nominovaní za ministerstvo. Boli nimi šéfka rady Drahoslava Kupcová a členovia Michal Straka alias raper Ego, Lukáš Kmeťo a Marek Brezničan.". Deviate obvinenie padlo až v marci 2016. Obvinenia napokon boli zrušené v apríli 2016, ale vo veci sa koná i naďalej. Bývalá riaditeľka nemocnie, Mária Domčeková bola po obvinení odvolaná správnou radou nemocnie, vo funkcii ju vymenil Štefan Koňa. Podľa vyjadrenia bývalej riaditeľky ešte z doby, kedy sa prípad medializoval: "Nie som si vedomá, že by som niečo porušila. Keď to vzíde z vyšetrovania, budem musieť znášať dôsledky. (...) CT zariadenie vysúťažené vo verejnom obstarávaní v tomto roku je vyššej triedy, s tomu zodpovedajúcimi technickými a funkčnými parametrami". Riaditeľka takto bránila výsledok novej súťaže na CT, ktorá bola vypísaná v roku 2014 a ktorú vyhrala firma Medical Group, pritom v zrušenom tendri z roku 2012 bol vybratý CT prístroj, ktorý mal stáť o 600 tisíc eur menej.

Ku kauze CT ešte v novembri 2014 sa vyjadril aj člen dozornej rady Michal Straka. Jeho video poslanci pustili aj na schôdzi parlamentu, ktorá bola zvolaná ku kauze a na ktorej chceli poslanci odvolať Roberta Fica, aj predsedu parlamentu, Pavla Pašku. Straka vo svojom videu hovorí, že v piešťanskej nemocnici je všetko v poriadku, je fungujúce CT-čko, fungujúce vedenie. Vyjadrenie ďalších obvinených v kauze CT sme nenašli.

Kvôli kauze odstúpila ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská a podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová, ktorá bola členkou aj dozornej rady piešťanskej nemocnice. Svojej funkcie, aj poslaneckého mandátu sa vzdal aj vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška, ktorý v minulosti bol členom predtsavenstva firmy Medical Group. Paška sa od kauzy dištancoval a obhajoval sa tým, že so spomínanou firmou od roku 2002 nemal nič spoločné. Spájanie jeho osoby s kauzou považoval len za politický útok opozície, na predstaviteľov opozície podal aj trestné oznámenie (na Daniela Lipšice, Igora Matoviča a Richarda Sulíka), ktorého vyšetrovanie ešte stále pokračuje.
"Bývalý šéf parlamentu vtedy vysvetľoval, že sa podaním oznámenia bráni tvrdeniam o tom, že organizoval a ovplyvňoval nákup CT prístroja v piešťanskej nemocnici, že je majiteľom dodávateľskej firmy Medical Group a že z tohto obchodu získal neoprávnený prospech milión eur a zakryl sa pritom schránkovou firmou sídliacou v Belize či dokonca firmou Penta."

Nepodarilo sa nám nájsť vyjadrenie Pavla Pašku, kde by bránil priebeh súťaže v piešťanskej nemocnici, Paška sa bránil voči tomu, aby jeho osobu spájali s víťaznou firmou. K súťaži sa nevyjadroval ani v prejave na mimoriadnej schôdzi parlamentu, ktrorá bola zvolaná práve kvôli kauze v novemrni 2014.

Verejné obstarávanie bránil Viliam Čislák, nastupujúci minister zdravotníctva po Zuzany Zvolenskej, ktorý označil kauzu CT za pseudokauzu "Po piatich týždňoch však firma, ktorá CT predávala, zverejnila finančné podmienky, za ktorých sa to riešilo. Firma si dávala 6-percentnú maržu na obdobie štyroch rokov a 9 percent bol ďalší rozdiel vo financovaní (...) Podľa mňa to je pseudokauza. Tam sa nenašiel rozdiel 50 percent, ktoré by lietali vo vzduchu."
O verejnom obstarávaní mali podobný názor aj predstavitelia firmy Medical Group "My sme pristupovali ku konkrétnemu verejnému obstarávaniu a jej výsledkom bola platná elektronická aukcia s výslednou sumou a jej podpísaná zmluva.(...)Všetky fakty svedčia o tom, že verejné obstarávanie prebehlo podľa zákona o verejnom obstarávaní. Zvíťazili sme na základe elektronickej aukcie."