Mgr. Daniel Krajcer

Daniel Krajcer sa narodil 19.09.1969 v Bratislave.
Vzdelanie:
1983 – 1987 gymnázium, Bratislava
1987 – 1990 Univerzita Komenského, knihoveda, informatika a anglický jazyk
Diaľkové štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
Životopis:
Daniel Krajcer začínal novinársku kariéru v regionálnom vysielaní Slovenského rozhlasu, kde pôsobil v rokoch 1994 – 1996.
V televízii Markíza začal pôsobiť takmer od jej vzniku – od novembra roku 1996. Na obrazovke sa po prvý raz objavil v úlohe spravodajcu v roku 1997 a keďže patril medzi najlepších redaktorov, už o rok (1998) mu televízia zverila post v politickej relácii Sito.
Daniel Krajcer si získal sympatie divákov, ktorí ho dva razy ocenili soškou Televízna osobnosť roka (OTO 2002 a 2004). V roku 2005 spolu so Zlaticou Puškárovou získal nomináciu Emmy Award v kategórii Najlepšia spravodajská relácia sveta za špeciálny program zo summitu Bush – Putin. V júli 2006 oznámil Daniel Krajcer, že v septembri končí svoje pôsobenie v televízii Markíza. Následne prešiel do druhej komerčnej televízie, do TV JOJ, kde sa stal moderátorom vlastnej politickej talkšou De Facto. Od 1. októbra 2006 stal novým členom manažmentu televízie a zároveň zodpovedným za dramaturgiu a výrobu publicistických relácií a prípravu strategických projektov. Po parlamentných voľbách v roku 2010 sa stal ako nominant SaS ministrom kultúry.

(zdroj: www.osobnosti.sk)

Člen strany: Slovenská občianska koalícia (SKOK!)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Daniel Krajcer

Daniel Krajcer

Rudolf Kusý (…) sme svedkami najdrahšej kampane v histórii Slovenska čo sa týka župných volieb…

Zákon upravujúci formu a financovanie volebných kampaní platí od roku 2014. To znamená, že povinnosť kandidátov zverejňovať výdaje na svoju kampaň na osobitnom transparentnom účte platí od tohto roku. Nie je preto možné vyhľadať údaje o prostriedkoch vynaložených na volebnú kampaň v celej histórii Slovenska, a teda ani zhodnotiť, či bola kampaň Rudolfa Kusého skutočne najdrahšia. Vyššie územné celky boli vytvorené navyše až zákonom č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, čo je 8 rokov po vzniku samostatnej SR. Celkové výdavky jednotlivých kandidátov na kampaň ešte nie sú známe, keďže kampaň ešte beží. Výrok Daniela Krajcera je preto neoveriteľný.

Podľa zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov z 29. mája 2014 môže nezávislý kandidát na funkciu predsedu samosprávneho kraja minúť najviac 250 000 eur (§ 6 ods. 1a). Politická strana môže viesť kampaň maximálne vo výške 500 000 eur (§ 7) a tretia strana vo výške 25 000 eur (§ 8 ods. 8). V pôvodnom zákone č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach mali povinnosť zverejňovať náklady na volebnú kampaň len politické strany vo svojich výročných správach (§ 30 ods. 2m). Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 181/2014 Z. z. začína volebná kampaň dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov SR a končí 48 hodín pred dňom konania volieb. Do záverečnej sumy kampane "sa započítavajú aj náklady vynaložené na propagáciu kandidáta, ktoré kandidát vynaložil v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb" (§ 6 ods. 3).V prípade volieb do VÚC 2017 prebieha kampaň v období 28. júna až 2. novembra 2017. 

Náklady na kampaň musia kandidáti pod hrozbou sankcií zverejňovať na osobitnom transparentnom účte. Údaje z tohto účtu "musia byť bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a musia zobrazovať prehľad platobných transakcií. Adresu webového sídla, na ktorom sú tieto údaje zobrazené, oznámi nezávislý kandidát ministerstvu vnútra, ktoré ju zverejní na svojom webovom sídle" (§ 6 ods. 7). Kandidát na predsedu BSK Rudolf Kusý si transparentný účet založil pred 11. júlom 2017. Podľa mesačných pohybov na účte Kusý do dnešného dňa na kampaň minul 104 759 eur. Ostáva mu ešte 29 581,1 eur.

Podľa Daniela Krajcera je Kusého kampaň masívna a najdlhšie trvajúca, a pohyby na jeho účte tento rozsah kampane neodrážajú. Na údajnú netransparentnosť a pochybnosť vo financovaní volebnej kampane Rudolfa Kusého poukazoval už v júli 2017 aj ďalší jeho protikandidát Milan Ftáčnik. Peter Kováč zo SME.sk prišiel 5. októbra 2017 s informáciou, že Kusý na svoju volebnú kampaň minul 70 tisíc eur už pred jej oficiálnym začiatkom. Podľa odhadov by mohla byť Kusého kampaň najdrahšou spomedzi všetkých kandidátov na predsedu BSK. Téme sa opäť 13. októbra 2017 venovala napríklad Pravda.sk, a Rudolf Kusý bol znovu obvinený zo skorého začiatku kampane. Politológ Michal Horský zároveň upozornil na medzery v zákonnej úprave financovania kampaní. Podľa jeho názoru sú náklady na kampaň pre verejnosť častokrát neprehľadné a z transparentných účtov "nemožno vždy vyčítať, na aké konkrétne položky sa peniaze minuli". Sám Kusý v rozhovore pre Denník N dňa 17. októbra 2017 uviedol, že minul "110 tisíc eur z transparentného účtu, pred jeho založením okolo 70 tisíc eur. Počítam, že ešte 50 tisíc tam pôjde a minieme 230 tisíc eur, ak získame ešte od ľudí podporu"

U ostatných kandidátov na predsedu BSK vyzerá financovanie volebnej kampane zatiaľ nasledovne. Pavol Frešo svoju kampaň zaplatí z vlastných zdrojov a zo zdrojov jej producenta Petra Núňeza. Druhý menovaný odhadol doterajšie náklady na viac ako 100 000 eur, k čomu Frešo dodal, že výsledná cena kampane nepresiahne sumu 200 000 eur. Milan Ftáčnik zatiaľ podľa údajov na transparentnom účte na kampaň minul 92 575 eur, Daniel Krajcer len 13 536 eur. Krajcer však predpokladá, že jeho kampaň bude stáť celkom 100 000 eur, a okrem toho zverejnil mená svojich troch hlavných podporovateľov, László Sólymosa, Juraja Miškova a Martina Jóna. Financovanie kampane Juraja Drobu stranou Sloboda a Solidarita (SaS) a transparentný účet strany Demagog.SK už rozoberal 18. júla 2017. SaS poskytla každému svojmu kandidátovi na post predsedu samosprávneho kraja 100 000 eur, túto sumu Droba doplnil vlastnými 20 000 eurami. „Bilbordy budú stáť v septembri 7 656 eur s DPH a v októbri 7 182 eur s DPH, v cenách sú aj tlač a výlep", dodal.

Kandidáti na predsedu BSK mali v roku 2013 výrazne väčšie výdaje na predvolebnú kampaň v porovnaní s ostatnými krajmi. Pavol Frešo minul najviac, 208 000 eur, Monika Flašíková-Beňová 200 000 eur a Daniel Krajcer 184 000 eur. Krajcera však stál jeden získaný hlas suverénne najviac, 11,35 eur. Pre predstavu, kandidát, ktorý utratil štvrtú najvyššiu sumu peňazí, bol Jaroslav Baška v Trenčianskom samosprávnom kraji so 127 000 eurami.

Na základe dostupných údajov sa teda ukázalo, že najviac finančných prostriedkov sa na kampaň chystá vynaložiť Rudolf Kusý (230 000 eur), čo je o 22 000 eur viac ako v prípade víťaza krajských volieb v roku 2013, Pavla Freša (208 000 eur).

Pán Ftáčnik, na vašu kampaň podľa transparentného účtu dáva najviac peniaze človek, ktorý zároveň z Vášho účtu peniaze aj vyberá, pretože Vám robí kampaň cez svoju firmu.

Na transparentný účet Milana Ftáčnika vložil od ohlásenia kandidatúry po 16. október 2017 najviac peňazí práve Milan Ftáčnik a rovnakou sumou prispel aj Radovan Grohoľ. Ten je síce spolumajiteľom agentúry, ktorá je najväčším poberateľom výdavkov z tohto účtu a ktorá robí Milanovi Ftáčnikovi kampaň. Výrok však hodnotíme ako zavádzajúci.

Milan Ftáčnik mal ku dňu 16. októbra 2017 na transparentnom účte celkovo 9 594,60 eur. Od ohlásenia kandidatúry na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (24. marca 2017) na kampaň prispel najväčším množstvom finančných prostriedkov práve on, a to čiastkou 25 000 eur. Radovan Grohoľ, ktorý je vo výpise z Obchodného registra vedený ako spolukonateľ firmy MAYER/McCANN-ERICKSON, s.r.o., prispel Ftáčnikovi celkovo trikrát - 5. mája (5 000 eur), 22. augusta (10 000 eur) a 30. augusta (10 000 eur). V súčte tak prispel na účet rovnakou sumou ako kandidát na predsedu BSK.

Podľa slov Milana Ftáčnika sa firma MAYER/McCANN-ERICKSON, s.r.o. podieľa na realizácii jeho kampane a preto obdržala z transparentného účtu najviac peňazí. Za celé obdobie vyplatil Ftáčnik agentúre dokopy 68 041,20 eur. Ten poslal Grohoľovi na účet 5 000 eur len 17. augusta 2017, kde sa v poznámke píše "Vrátenie hotovosti v zmysle zákona Rado Grohol".

Áno, ja vnímam, že v podstate nie je žiadna politická strana v slovenskom parlamente v súčasnosti, ktorá by jednoznačne povedala, že odmietam odluku cirkvi od štát. KDH má odluku vo svojom programe od roku 2006.

Výrok hodnotíme ako pravdivý. Je pravdou, že strana KDH vo svojom volebnom programe v roku 2006 hovorila o možnosti vypracovania alternatívnych modelov financovania cirkví, napr. formou asignačnej dane. Takisto boli kresťanskí demokrati otvorení realizácii právnych úprav zmlúv so Svätou stolicou a ostatnými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o financovaní. 

"V oblasti cirkevnej politiky štátu sa zasadíme za vypracovanie alternatívnych modelov financovania cirkví a náboženských spoločností, vrátane modelu tzv. asignačnej dane. Po zhode politických strán a cirkevných inštitúcií pripravíme návrhy právnych úprav a príslušné zmluvy so Svätou stolicou a ostatnými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o financovaní."

Vyzerá to tak, že je KDH otvorená možnosti rokovať o prípadnej odluke cirkvi od štátu. Vo volebnom programe z roku 2010 (pdf.) je stanovisko KDH nasledovné:
"Sme pripravení na dialóg a spoluprácu s cirkvami a náboženskými spoločenstvami." 

No zároveň sa uvádza, že:"KDH podporuje dokončenie zmluvného rámca medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou a právneho rámca vo vzťahu k registrovaným cirkvám a náboženským spoločenstvám."

V súčasnosti nie je v NR SR zastúpená žiadna politická strana, ktorá by sa verejne stavala proti odluke cirkví od štátu. 

Odluka cirkvi od štátu, z prieskumov verejnej mienky, má väčšinovú podporu obyvateľstva, poďme spolu rokovať s cirkvami, poďme hovoriť s tretím sektorom, ktorý je absolútne kľúčový… …Naposledy vyšiel Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied, napríklad. Ale sú aj ďalšie prieskumy.

Daniel Krajcer v hovorí o odluke cirkvi od štátu v kontexte zmeny financovania cirkví štátom. Podľa prieskumu SAV z roku 2014 (doc, s. 28) ale len 46,2 % opýtaných nesúhlasí so súčasným financovaním náboženských spoločností štátom. Preto tento výrok považujeme za nepravdivý.

Ten istý dokument (doc, s. 24) hovorí, že za úplnú odluku cirkvi od štátu (teda nielen vo finančnej rovine) bolo len takmer 31,3 % opýtaných. 

Na otázku: "Súhlasili by ste s prijatím zákona, podľa ktorého by boli cirkvi a náboženské spoločnosti financované iba formou poukázania časti dane od členov a sympatizantov?", odpovedalo kladne 46,5 % opýtaných (s. 25)

V poslednej dobe bol takýto výskum zorganizovaný len pod záštitou Slovenskej Akadémie Vied. Výskumu sa zúčastnilo 1215 respondentov a organizovala ho agentúra Focus.

A druhý argument, ktorý uvádzam v súvislosti s financovaním sa explicitne o celkovom financovaní, ktoré sa týka teda platov duchovných, …, sa hovorí akurát v článku 20 odsek 1 (zmluvy so Svätou stolicou, pozn.), jedna jediná veta, v ktorej sa uvádza nasledovné: zmluvné strany uzavrú osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi, bodka. To znamená, že do budúcna je tu nejaký záväzok, kde nie je stanovený ani obsah, ani čas, kedy obe strany takúto zmluvu uzavrú.

Výrok považujeme za pravdivý, pretože článok 20 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou znie: (1) "Zmluvné strany uzavrú osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi." Pretože zmluva nestanovuje žiadne iné podmienky ani ohľadom rozsahu, ani času schválenia osobitnej zmluvy o finančnom zabezpečení, výrok Daniela Krajcera považujeme za pravdivý. 
Dnes financovanie cirkví upravuje zákon 218/1949 Sb. zo dňa 14.októbra 1949, ktorého § 1 uvádza: 

"Štát poskytuje podľa ďalších ustanovení tohto zákona registrovaným  cirkvám a náboženským spoločnostiam ustanovenú  úhradu osobných požitkov duchovných pôsobiacich ako zamestnanci cirkví a náboženských spoločností v duchovnej správe, v cirkevnej administratíve alebo v ústavoch pre výchovu duchovných, ak o to cirkev alebo náboženská spoločnosť požiada."