Mgr. Branislav Ondruš

Narodil sa v Levoči na východnom Slovensku, gymnázium vyštudoval v Bratislave v roku 1991. Toho istého roku na Univerzite Komenského v Bratislave začal študovať odbor politológia. V roku 1996 absolvoval štúdijný pobyt univerzite Thames Valley v Londýne, kde nadväzoval na politológiu – zameranie na európske politické systémy. Popri štúdiu v Londýne pôsobil ako politický expert Rady Európy v Strasburgu. Po ukončení štúdia v Londýne začal pôsobiť ako moderator televíznych novín TV Markíza /1997/. V roku 1997 vstúpil do politickej strany SDL, pre ktorú zanechal lukratívne miesto moderátora úspešnej televízie. No sklamanie, že neuspel vo voľbách z politiky vystúpil. Od roku 2001 je moderátor televíznych novín TV JOJ. Braňo Ondruš znova vstúpil do politiky, triumfálnejšie. Od roku 2006 je poslancom za stranu Smer – SD.

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Branislav Ondruš

Branislav Ondruš

…veď sme sa len teraz dohodli s odborármi, ktorí zastupujú pracovníkov vo verejnej a štátnej službe na 4% raste miezd (…).

Koncom uplynulého roka 2016 odborári zastupujúci pracovníkov verejnej a štátnej správy rokovali s vládou o zvyšovaní miezd pre rok 2017. Zhodli sa na valorizácii základných - tarifných platov vo výške 4 % od 1. januára roku 2017. Výrok Branislava Ondruša preto hodnotíme ako pravdivý. 

Správa Úradu Vlády Slovenskej republiky z 23. novembra 2016 informuje, že rokovanie vlády a odborárov vyústilo do dohody. "Zúčastnené strany sa dohodli na zvýšení platových taríf štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme  o 4 percentá od  1.1.2017 -  okrem platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl, ktorým boli platové tarify zvýšené od 1.9.2016 o 6%." 

Jednalo sa už o v poradí 4. kolo kolektívneho vyjednávania za zúčastnené strany a teda za zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov, Okrem platových taríf a služobného času bolo prejednané a aj dohodnuté znenie "Memoranda o úprave platových pomerov zamestnancov v štátnej službe a niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (pdf.), v ktorom sa zástupcovia zamestnávateľov zaväzujú zamestnancom v štátnej službe a zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme s výnimkou  pedagogických a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl zvýšiť ich platy na úrovni 2% priznaných funkčných platov v termínoch od 1.9.2017 – 31.12.2017 a 1.9.2018  - 31.12.2018, pričom memorandum garantuje zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov  a niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme o 4%  aj  od 1.januára 2018."

Znenie tejto dohody je právne spísané v Nariadení vlády č. 3662016 Z.z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a nadobudlo platnosť 1. januára 2017. 

Tarifné platy, podľa ktorých sú platení štátni zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujem, teda napr. učitelia, úradníci, zamestnaci Slovenskej akadémie vied alebo Slovenského pozemkového fondu sa od roku 2013 skutočne zvyšujú každoročne. Tarify každoročne určuje novela Zákona 553/2003 Z. z. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Tarifná mzda je mzda vyjadrená v konkrétnej jednotke s danou veličinou. Väčšinou sa jedná o mesačnú mzdu dojednanú na základe určenia platovej tarify, ale v niektorých prípadoch môže ísť aj o hodinovú tarifnú mzdu. Tarifnú mzdu má zamestnanec uvedenú v pracovnej zmluve a je aj súčasťou výplatnej pásky v časti tarifná mzda a základná mzda. Od tarifnej mzdy závisí aj základná mzda, ktorá sa rovná podielu medzi násobkom tarifnej mzdy a počtom odpracovaných hodín a počtom pracovných dní v mesiaci.

Niekedy sa tejto mzde hovorí aj tarifný plat, ale definícia je pre všetky tieto synonymá zhodná. Základná tarifná mzda sa od výslednej mzdy odlišuje tým, že sa k nej pripočítava zvýšenie platovej tarify podľa vopred známeho kľúča. Najčastejšie sa tarifná mzda využíva vo verejnom sektore, čiže v štátnej správe, u učiteľov a u verejných zamestnancov. Najčastejšie sú s touto mzdou spojené platové tarify a triedny platový systém, čiže platové odmeňovanie podľa tabuliek.

Na Slovensku platové tarify prakticky nikdy veľmi nezohľadňovali vývoj minimálnej mzdy, pričom daným zamestnancom mnohokrát tento platový rozdiel musel byť doplácaný zamestnávateľom.Okruh ľudí, ktorých platové tarify boli také nízke, je široký. Išlo napríklad o upratovačky, školníkov, údržbárov, vodičov, kuchárov či hospodárov, tzv. zamestnancov „vo výkone práce vo verejnom záujme“. Keďže ich tabuľkové platy boli nižšie ako minimálna mzda, zamestnávatelia im ten rozdiel dorovnávali, preto sa nepociťoval ani nárast platov, resp. nárast tarifnej mzdy počas uplynulých rokov, keďže niektorí zamestnávatelia nenavyšovali o danú čiastku minimálnu mzdu, ktorú aj tak sami dorovnávali. O platových tarifách štátnych zamestnancov hovorí  § 113 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zvyšovanie tarifných miezd sa začalo v roku 2013, nariadením vlády 440/2013 Z.z. (účinnosť od 1. januára 2014), kedy sa zrušilo nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 550/2009 Z.z., ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov. Platová tarifa 1. platovej triedy bola vtedy 338, 50 a minimálna mzda v roku 2014 352 €. V roku 2014 (účinnosť od 1. januára 2015) dochádza k ďalšej úprave tarifných miezd, nariadením vlády 394/2014 Z.z., kedy platová tarifa 1. platovej triedy predstavovala 347, 50 a minimálna mzda bola v roku 2015 380 €. Ďalšia zmena nastáva v roku 2016 (od 1. januára), kedy nariadením vlády č. 431/2015 Z. z. dochádza opäť k zvýšeniu platovej tarify 1. platovej triedy na 361, 50 €, avšak minimálna mzda v roku 2016 bola opäť vyššou, konkrétne  405 €. K zatiaľ poslednej zmene dochádza od 1. januára 2017, nariadením vlády č. 366/2016 Z. z.

Prvá platová trieda štátnych zamestnancov pred nariadením vlády č. 431/2015 Z. z.  z 2. decembra 2015 (s účinnosťou od 1. januára 2016) sa totiž začínala v roku na sume 347,50 a druhá na 373,50 eura. Minimálna mzda je však tohto roku až 380 eur, teda viac ako výška oboch taríf.

Problém by mal údajne riešiť nový zákon o štátnej službe, napísali aktualne.sk ešte v novembri 2015: „Ten má systém odmeňovania nastaviť tak, aby zohľadňoval výšku minimálnej mzdy a vypracovať koncepciu odmeňovania, ktorá bude zameraná na zjednotenie platových tried a vytvorenie platových pásiem tak, aby boli podporené princípy rovnakého a spravodlivého odmeňovania, ako aj kariérneho rastu a podobne,“ uviedol v stanovisku Úrad vlády. Daného zákona sme sa však ešte nedočkali. Odborári však vedú neustále rokovania o navyšovaní tarifných miezd. Peter Kažimír priblížil, že sa očakáva mzdový vývoj nielen na rok 2017, avšak aj memorandom na rok 2018. To znamená pre oba roky rovnaké podmienky nárastu miezd, v oblasti tarifných platov nárast o 4 %, a potom nárast o 2 % v mesiacoch september až december v danom roku do mzdovej základne formou odmien, či funkčného príplatku.

Naposledy sa o novelizáciu systému tarifných miezd pokúšala skupina nezávislých poslancov okolo Miroslava Beblavého, ktorá prišla s návrhom na novelu zákona č. 553/2003 Z.z. Podľa tejto novely by štát mal upraviť tabuľkové platy tak aby najnižšia tabuľková trieda začínala na minimálnej mzde, čo by podľa nich zdvihlo platy cca 140 000 ľudom v priemere o 100 eur. 

…takisto tu máme Európsku sociálnu chartu, medzinárodný záväzok Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že minimálna mzda by mala predstavovať 60% priemernej mzdy a my sme dnes kdesi na úrovni 51%.

V roku 1998 stanovil Európsky výbor sociálnych práv odporúčanú výšku čistej minimálnej mzdy na úroveň 60% čistej priemernej mzdy v krajine. Podľa ministra práce dosiahla čistá minimálna mzda na Slovensku v roku 2016 51 % čistej priemernej mzdy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Európska sociálna charta je jednou z deklarácií Rady Európy, ktorá deklaruje základné práva v oblasti sociálnej politiky, najmä v zamestnaneckých a podnikových vzťahoch. Charta bola podpísaná 18. októbra 1961 v Turíne a odvtedy bola niekoľkokrát aj revidovaná. Slovensko ju podpísalo 3. mája 1996 v Štrasburgu. Na plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto deklarácie dohliada Európsky výbor sociálnych práv. 

Článok 4, odsek 1 Charty (.pdf) zaväzuje štáty zabezpečiť pracovníkom adekvátnu mzdu za ich prácu. Toto ustanovenie bolo v roku 1998 doplnené odporúčaním Európskeho výboru sociálnych práv, ktorý určil odporúčanú hranicu čistej minimálnej mzdy na 60 % čistej priemernej mzdy v krajine (.pdf, str. 412).

V záveroch zistení Európskeho výboru sociálnych práv z roku 2015 je okrem iného spomenutý aj nenapĺňanie článku č. 4 Európskej sociálnej charty zo strany Slovenska. Na začiatku roku 2015 dosahovala minimálna mzda len 49,7% čistej priemernej mzdy na Slovensku. Podľa ministra práce Jána Richtera by mala v roku 2017 stúpnuť minimálna mzda na 52 % čistej priemernej mzdy v porovnaní s 51% v roku 2016. 

Porovnanie výšok čistých miezd je pomerne komplexná úloha, keďže čistá mzda sa odvíja od sociálnej a rodinnej situácie zamestnanca. Eurostat eviduje tzv. "net earnings", najnovší údaj pochádza z roku 2015. Ročný čistý príjem zamestnanca pez dieťaťa s priemernou mzdou v hospodárstve bolo v roku 2015 podľa Eurostatu  8 169,6 eur (680,8 eur mesačne). Poštová banka porovnávala výšku hrubej a čistej priemernej mzdy za rok 2013. V roku 2017 je hrubá minimálna mzda na úrovni 435 eur, zamestnanci tak v čistom dostanú 365,4 eur. V roku 2016 bola hrubá minimálna mzda stanovená na 405 eur, čistá mzda tak predstavovala 344,4 eur. Priemerná mzda v hospodárstve dosiahla výšku 912 eur v roku 2016. Čistá priemerná mzda tak predstavuje 640-700 eur (v závislosti na parametroch). Čistá minimálna mzda tak skutočne zodpovedá približne 50 % čistej priemernej mzdy.

Zákon presne hovorí o koľko musí (minimálne, pozn.) rásť minimálna mzda, ak sa nedohodnú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia odborov.

Zákon o minimálnej mzde obsahuje ustanovenie, kde sa uvádza, o koľko najmenej musí minimálna mzda rásť ročne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Suma mesačnej minimálnej mzdy je upravená v zákone 663/2007 o minimálnej mzde. Zákon uvádza o koľko sa bude minimálna mzda na nasledujúci kalendárny rok zvyšovať najmenej. Podľa paragrafu 8, odseku 2 tohto zákona:  "Suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok sa určí najmenej vo výške súčinu platnej mesačnej minimálnej mzdy a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejneného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa predkladá návrh na úpravu sumy minimálnej mzdy."

Paragraf 7 odsek 5 ďalej hovorí:
"Ak sa na rokovaní rady nedohodne úprava sumy mesačnej minimálnej mzdy navrhnutej ministerstvom podľa odseku 3 do 31. augusta, ministerstvo predloží na rokovanie rady návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy určená podľa § 8, do 30. septembra a následne ho predloží na rokovanie vlády."

Žiadne veľké protesty tu nie sú, (…) ak tu boli za posledný polrok, veľké protesty odborárov, čiže zamestnancov v mzdovej oblasti, tak to boli namierené proti zamestnávateľom, nie proti vláde.

Za posledný polrok, teda od jesene 2016, sa na Slovensku udialo viacero protestov odborárov. Viaceré boli namierené proti zamestnávateľom (napr. tento alebo tento), a našli sa aj také, ktoré na zmenu podmienok a riešenie vyzývali vládu , príp. protestovali priamo proti vláde, ako napr. protest z konca apríla kedy odborári protestovali proti uvoľnovaniu podmienok zamestnávania cudzincov. Žiadny z týchto protestov namierených proti vláde však nebol v súvislosti so mzdovou politikou vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

28.apríla 2017 usporiadal odborový zväz KOVO protest proti uvoľňovaniu podmienok pre zamestnávanie cudzincov z tretích krajín, ktoré žiadajú zamestnávatelia. Na proteste pred ministerstvom práce sa zúčastnilo od 300 do 400 ľudí. Odborári pritom upozorňujú, že zamestnanci sa stále dajú získať aj na Slovensku. Prezident Konfederácie odborových zväzov pritom argumentuje vysokou nezamestnanosťou. Ak už zamestnávatelia chcú zamestnávať pracovníkov z tretích krajín, mali by mať podľa Kollára rovnaké podmienky ako Slováci. Zástupcov odborov neskôr prijal minister práce Ján Richter, ktorý vyhlásil, že je taktiež proti zamestnávaniu cudzincov.

Jedným z protestov plynúcich z nespokojnosti zamestnancov s platmi, ktorý bol protest v Spišskej Novej Vsi z novembra 2016. Jozef Balica, člen predsedníctva OZ KOVO, vysvetľuje, že ""Vo štvrtok 1. decembra sa uskutoční v Spišskej Novej Vsi podporno-protestný pochod za vyššie mzdy. ... Aby sme verejnosť informovali aj manifestačným spôsobom o nevyhovujúcej sociálnej situácii, ale predovšetkým o nedôstojnej životnej úrovni, ktorá nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s inými dokumentmi, ktoré hovoria o tom, že zamestnanec by mal mať príjem, ktorý mu zabezpečí dôstojnú životnú úroveň,".
Protest bol namierený hlavne proti situácii vo firme Embraco. Situácuz zhodnotil predseda základnej organizácie OZ KOVO Juraj Hojnoš:

"Momentálne je firma Whirlpool a Embraco ako dcérska spoločnosť nastavená na takzvané optimalizačné procesy. Na tento rok si urobili plán, kde chcú na mzdových prostriedkoch ušetriť milión eur. Je to pre nás neprijateľné. Priemerná hrubá mzda sa pohybuje okolo 659 eur,"