Boris Kollár

http://www.hnutiesmerodina.sk/boris-kollar.php

Člen strany: SME RODINA (SME RODINA)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Boris Kollár

Boris Kollár

…máme veľmi podobnú produktivitu, asi okolo 80% produktivitu práce s Českou republikou a so Slovinskom. Okolo 80% Európskej únie, a teraz si zoberte, koľko sa rozdáva na, ako sa prerozdeľuje toto to HDP, napríklad v Slovinsku, 50% sa dáva na zamestnancov, na kapitál sa dáva 36% a vláda zoberie 14%. Napríklad v Chorvátsku je to 47%.

Podľa posledných informácií Štatistického úradu Európskej únie z roku 2017 je produktivita práce zamestnanca na hodinu na Slovensku 80,8%, v Česku je to 80,4% a v Slovinsku 80,9%. S dostupnými zdrojmi korešpondujú aj čísla, ktoré Boris Kollár uviedol pri prerozdelení HDP v spomínaných štátoch. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Produktivitou práce sa označuje podiel množstva tovaru vyrobeného v určitom časovom úseku a množstva práce požadovanej na výrobu tohto tovaru. Produktivita práce slúži na vyjadrenie konkurencieschopnosti a ekonomickej výkonnosti krajín.

Téme prerozdeľovania HDP zamestnancom sa Demagog.SK venoval už viackrát aj v minulosti, práve v súvislosti s výrokom Borisa Kollára. Ten čerpal informácie z Programovej konferencie STAROSTLIVÝ ŠTÁT, ktorá sa konala 20. mája 2017 a na základe vybraných ekonomických ukazovateľov (údaje sú zhodné s údajmi z Eurostatu za rok 2016) prezentovala stav Slovenskej republiky.

V časti Príklady spravodlivého prerozdelenie HDP dokument (.pdf, s. 16) prezentuje prerozdelenie HDP v Nemecku, Dánsku, Slovinsku, Chorvátsku a na Slovensku. Uvedené grafy jednotlivých krajín potom zobrazujú, že napríklad v Slovinsku je zamestnancom prerozdelených 50% HDP, na kapitál ide 36% a vláde pripadne zvyšných 14% HDP.

V ďalšom grafe je zobrazené prerozdelenie HDP v Chorvátsku, kde 47% ide pre zamestnancov, 36% na kapitál a 17% zoberie vláda.

Čo sa týka prerozdelenia HDP na Slovensku, tak 39 % HDP dostávajú zamestnanci, 10 % ide na vládu a ostatných 51 % na kapitál (.pdf, s. 14).

…(Pakt OSN o migrácii, pozn.) sa tam prijíma aklamačne, Vy tam prídete a tým pádom s tým súhlasíte. Ktokoľvek, zo Slovenskej republiky tam príde, a postaví sa tam, tak sme to prijali a môžeme tam rozprávať čokoľvek.

Na medzinárodnej konferencii v Marakéši, ktorá sa uskutoční 10-11 decembra 2018, sa Globálny pakt o migrácii OSN slávnostne prijme, čo znamená, že už v ňom nedôjde k žiadnym zmenám. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý.

V roku 2016 sa krajiny na valnom zhromaždení OSN rozhodli, že nadväzujúc na prijatú Newyorskú deklaráciu o utečencoch a migrantoch vytvoria dokument pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu. Neskôr, v apríli roku 2017 sa začalo s tvorbou tohto dokumentu. V júni 2018 sa finalizoval jeho text a 10-11 decembra 2018 sa uskutoční medzinárodná konferencia, na ktorej Globálny pakt OSN o migrácii bude slávnostne prijatý.

Tento pakt, o ktorom hovoríme, o tomto Marakéši, už bol dávno dohodnutý, dva roky na to bolo, aby sme naše stanoviská a naše výhrady dali. Ten pakt je hotový. Ten pakt sa dal, ešte v júni, keď tam bol pán minister, keď to riešil, tak dovtedy sa dávali tie naše pripomienky, nesúhlasné stanoviská alebo čokoľvek, nejaké výhrady tlmočiť, dnes, my tam už neideme nič tlmočiť, (…).

O vytvorení dokumentu OSN sa začalo hovoriť v roku 2016 a v júni roku 2018 sa text Globálneho paktu o migrácii finalizoval. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý. 

V roku 2016 sa krajiny na valnom zhromaždení OSN rozhodli, že nadväzujúc na prijatú Newyorskú deklaráciu o utečencoch a migrantoch vytvoria dokument pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu. Neskôr, v  apríli roku 2017 sa začalo s tvorbou tohto dokumentu.  V júni 2018 sa finalizoval jeho text a 10-11 decembra 2018 sa uskutoční medzinárodná konferencia, na ktorej sa Globálny pakt OSN o migrácii bude slávnostne prijatý. 

Na základe dostupných informácií sa konferencia v Marakéši na plenárnych schôdzach a dialógoch bude zaoberať ilustrovaním a dokazovaní na konkrétnych príkladoch dôležitosť podpory prijatia a  implementácie Globálneho paktu o migrácii. Avšak zmeny alebo doplnenia tohto dokumentu v oficiálnom programe plánované nie sú, kedže sa jedná už len o oficiálne prijatie tohto dokumentu.

Minister zahraničia Miroslav Lajčák, ktorý 29. novembra 2018 podal demisiu
po tom, ako parlament odmietol podporiť globálny pakt, presadzoval, aby
sa Slovensko konferencie v Marakéši zúčastnilo a vyjadrilo na nej svoje
výhrady.

Ľudia veria polícii iba na 37% (…) Ja by som len nakrátko chcel zareagovať, v rámci V4 sme na tom najhoršie. Na Slovensku dôveruje polícii 38%, v Českej republike je to 67%, Maďari 66% a Poliaci 53%. Viete, tá nedôvera voči inštitúcii, voči polícii, vzniká naozaj v desiatkách rokov, to nie je dnes, ja len, to, čo sa stalo pred siedmimi mesiacmi, to proste niečo vyvrcholilo…

Percentuálne hodnoty dôvery v políciu, ktoré vo svojom výroku použil Boris Kollár, sa s malými odchýlkami zhodujú s údajmi uvedenými v prieskume Eurobarometer z roku 2018. Na Slovensku polícii dôveruje 38 % obyvateľov, v Česku 67 %, v Maďarsku 65 % a v Poľsku 53 % občanov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Polícii SR na základe údajov európskeho barometra (.pdf, s .41) z roku 2018 dôveruje 38% respondentov. Oproti meraniam z roku 2017 (.pdf, s. 38) je to pokles o 5 percentuálnych bodov. V Českej republike polícii dôveruje 67% občanov, v Maďarsku 65% a v Poľsku 53%. Eurobarometer (.pdf, s. 48) z roku 2016 ukazuje, že aj v tomto roku bola dôvera v políciu v rámci krajín V4 najnižšia práve v Slovenskej republike. 

Podľa článku uverejneného anglickou verziou Denníka Sme (The Slovak Spectator) tohtoročný pokles dôvery v políciu nastal aj kvôli vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Podobný výrok Borisa Kollára Demagog.SK už overoval 25. marca 2018.
 

Keď sa pozrieme späť, čo hovoril pán predseda pred pár rokmi, keď bol v opozícii, tak hovoril to isté, a dokonca nabádal, že musíme zvrhnúť vládu a musíme tam, musíme uchopiť moc a tieto veci…

Boris Kollár má pravdepodobne na mysli výrok Roberta Fica ešte z októbra 2003, keď sa na adresu vtedajšieho predsedu vlády Mikuláša Dzurindu vyjadril: „Je zbytočné opakovať, že predseda vlády SR, by mal odstúpiť. On nikdy neodstúpi sám. Jeho treba deložovať. A my urobíme všetko preto, všetko preto, aby tento proces nastal čo najrýchlejšie..." Aj keď Fico nepoužil priamo výraz zvrhnúť, ale pojem deložovať, ktorého interpretácia môže byť aj v zmysle deportovať (násilne vysťahovať-  deportovanie z politických príčin ), vyjadrenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé, keďže už v júni 2003 Fico inicioval referendum na vypísanie predčasných volieb.

O odvolanie vtedajšej vlády sa v roku 2003 Robert Fico, ako opozičný poslanec, pokúšal prostredníctvom predčasných parlamentných volieb. Už v marci 2003 zvolal Fico mimoriadnu schôdzu parlamentu, na ktorej tvrdo kritizoval vtedajšie vládnuce strany. V júni 2003 začal hovoriť o predčasných voľbách do Národnej rady. Bol si vedomý neúspechu cestou vyslovenia nedôvery v parlamente, preto vyjadril podporu petícií za vypísanie referenda o predčasných voľbách organizovanou Konfederáciou odborových zväzov Slovenska, ktorá sa tiež usilovala o vyhlásenie predčasných volieb. K podpore o vypísanie referenda sa pripojila aj Komunistická strana Slovenska, ktorá sa v tom čase nachádzala aj v parlamente.
Svoje vtedajšie kroky Fico taktiež obhajoval slovami: „Je to legitímny nástroj každej opozície, ktorá s vládou nie je spokojná.“
V apríli 2004 sa súčasne s prvým kolom prezidentských volieb konalo i referendum, v ktorom sa občania mali vyjadriť k predčasným voľbám. Účasť na referende bola 35,8 %, platné nebolo. Následne po neúspechu Fico vyhlásil: "Domnievam sa, že aj tak dôjde k obrovskému útoku na pána Dzurindu zvnútra vládnej koalície. Pretože pán Dzurinda je zapojený do rôznych škandálov a je už neakceptovateľný."