Boris Kollár

http://www.hnutiesmerodina.sk/boris-kollar.php

Člen strany: SME RODINA (SME RODINA)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Boris Kollár

Boris Kollár

Je to pravda, že bol som v špeciálnom trakte, ktorý je určený alebo vystavaný pre najvyšších ústavných činiteľov, ale musím povedať pán redaktor aj to, že ja som si toto liečenie tam v plnej výške zaplatil, lebo aj vy, keby ste ochoreli, môžete ísť do toho svätého Michala, presne do toho istého traktu. Môžete doňho ísť, ale museli by ste si ho zaplatiť, aj ja som si plne hradil celý ten svoj pobyt, čiže ja som sa vôbec nesprával týmto spôsobom tak, ako iný občan, ktorý by si tam nemohol dostať, rozumiete ma, lebo nevyužil som tu možnosť, tu papalášsku možnosť mať, byť tam a nezaplatiť za to.

Podľa stanoviska Ministerstva vnútra si Boris Kollár za nadštandardnú izbu priplatil z vlastného. Tvrdenie predsedu parlamentu preto hodnotíme ako pravdivé. 

Boris Kollár bol po októbrovej autonehode hospitalizovaný v Nemocnici svätého Michala, v špeciálnom trakte pre ústavných činiteľov. 

Riaditeľ nemocnice branislav Delej neskôr uviedol, že izba je ponúkaná aj v komerčnom cenníku Nemocnice sv. Michala ako nadštandardná izba za príplatok 20 Eur na deň. V prípade, že nie je využívaná vládnymi predstaviteľmi je plne dostupná pre ktoréhokoľvek pacienta, ktorý si takúto hospitalizáciu uhradí.”

V cenníku nemocnice je skutočne uvedený takýto druh izby s cenovkou 20 eur. 

Ministerstvo vnútra, pod ktoré nemocnica patrí, pre portál Demagóg.SK potvrdilo, že „pán Kollár si v plnej výške hradil príplatok za poskytnutie nadštandardnej izby. Samotná liečba, teda poskytovanie zdravotnej starostlivosti je v prípade každého pacienta hradená zo zdravotného poistenia.” 

Rezort tiež potvrdil, že „predmetnú izbu môže za odplatu v zmysle cenníka Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a.s. využiť ktorýkoľvek iný pacient v prípade, že izba nie je obsadená."

Nie je to pravdou, dokonca bol poslanecký prieskum a boli poslanci v nemocnici (Sv. Michala, pozn.), tie sestričky tam robia, nebolo nikomu nič krátené.

Sestričky ošetrujúce Borisa Kollára v nemocnici stále pracujú a podľa vyjadrenie Ministerstva vnútra neboli po konflikte s predsedom parlamentu nijako postihované. Riaditeľ nemocnice však odvolal vrchnú sestru, ktorá sa sestričiek zastala a tá si svoj koniec v nemocnici spája priamo s incidentom - s tým, že sa sa postavila na stranu svojich kolegýň. Bez ohľadu na hodnotenie aktérov tohto sporu, tvrdenie Borisa Kollára o sestričkách, ktoré aj po konflikte v nemocnici stále pracujú, len len časťou pravdy. Druhá podstatná  časť - odvolaná vrchná sestra, ktorá dokresľuje situáciu a jej dôsledky, v jeho tvrdení chýba. Hodnotíme ho preto ako zavádzanie. 

Okolnosti prípadu

Predseda parlamentu hovorí o dopadoch jeho konfliktu so zdravotníckym personálom v Nemocnici Sv. Michala, kde ležal po októbrovej autonehode. 

„Nepáčil sa mu nejaký prístup. Vypočul som si jeho, vrchnú sestru oddelenia, ktorá bola jednou z hlavných aktérok tohto sporu. Urobil som pohovor s vrchnou sestrou za prítomnosti námestníčky pre ošetrovateľstvo, kde vrchná sestra priznala, že to psychicky nezvládala. Áno, začali po sebe kričať,” opísal situáciu pre DenníkN riaditeľ nemocnice Branislav Delej. 

Kollár tvrdil, že spúšťačom konfliktu bol nedonesený čaj: „Každý pacient má nárok na čaj, vždycky im to podá sestra, nenosí mu to školník. A keď mne došiel ten čaj, tak som pekne poprosil, aby mi ho priniesli, a sestra vtedy povedala, že ona tu nie je na to, aby varila Borisovi Kollárovi čaj. Nejde o Borisa Kollára, tu ide o kohokoľvek.”

Podľa Deleja dostal Kollár čaj neskôr, pretože sestra ošetrovala akútneho pacienta. Predsedovi parlamentu vzápäti vyčlenil extra sestričku, ktorá sa starala len o neho.

Vrchná sestra tiež povedala Kollárovi, že ošetrujucim sestričkám sa nepáči, že jeho návštevy chodia do ich pracovnej kuchynky a nepoužívajú pracovné pomôcky. 

Blízki za Kollárom chodili v čase tvrdého lockdownu a zákazu návštev, podľa DenníkaN aj skoro nadránom. Sestier sa zastala prezidentka Zuzana Čaputová aj Komora sestier. 

Dopad na personál 

Ministerstvo vnútra, pod ktoré štátna nemocnica patrí, pre portál Demagóg.SK uviedlo, že „zamestnanci ošetrujúci pána Kollára neboli nijako personálne ani finančne postihovaní a nikdy sa o postihoch takéhoto charakteru ani neuvažovalo zo strany manažmentu nemocnice.”

Po Kollárovom konflikte so sestrami však bola odvolaná vrchná sestra, ktorá sa ich zastala. 

„Námestníčka pre ošetrovateľstvo nebola vyhodená, ale odvolaná zo svojej pozície. Ide o manažérske rozhodnutie riaditeľa nemocnice, ktoré je výsledkom dlhodobých procesov. Sestričke bolo ponúknutých niekoľko alternatív, ktoré sa rozhodla neprijať, následne požiadala o ukončenie pracovného pomeru dohodou k 31. decembru 2020. Uvedené personálne zmeny nijakým spôsobom nesúvisia s hospitalizáciou p. Kollára, uviedol rezort vnútra pre tvnoviny.sk. Zmenu označil za manažérske rozhodnutie. 

Námestníčka však vo vyjadrení pre médiá uviedla, že „po zreteľnom a asertívnom objasnení môjho postoja chrániaceho podriadené sestry mi generálny riaditeľ v rozhovore medzi štyrmi očami oznámil, že ku mne ako k námestníčke už nemá dôveru, a preto nevidí dôvod na moje ďalšie zotrvanie v tejto funkcii. Súčasne dodal, že si nevie predstaviť moje zaradenie na inej pozícii.”

Vráťme sa ešte do toho leta, pán Krajniak požiadal pána Lipšica, aby mu robil nejaké právne veci ohľadom nejakých kritických alebo veľmi citlivých káuz v rámci ministerstva, a vtedy musel požiadať o túto jeho previerku, a musím povedať, že vtedy sa ešte ani nechýrovalo, že by pán Kováčik, vtedy, že by vlastne odchádzal z postu, vtedy ešte bol tvrde posadený na svojej stoličke, nemal v tom čase žiadne problémy, a vôbec sa nechystal túto stoličku uvolniť, čiže ešte sa, sme sa vôbec nebavili o voľbe špeciálneho prokurátora ako takej.

V čase, keď rezort práce požiadal o bezpečnostnú previerku pre Daniela Lipšica, ten už pripúšťal kandidatúru na jednu z dvoch top prokurátorských pozícii. O tri týždne neskôr polícia zadržala vtedajšieho šéfa špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika. Musel byť však vyšetrovaný už dlhšie a teda už dlhšie musel „mať problémy”. V dobe žiadania previerky pre Lipšica sa teda mohlo „chyrovať” o problémoch Kováčika s políciou, ktoré by si vynútili jeho odstúpenie. Nie je však zrejmé, či to tak skutočne bolo. Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme ako neoveriteľné. 

Časová os

Poslanci vládnej koalície v lete 2020 umožnili aj neprokurátorom kandidovať na post špeciálneho prokurátora, no zabudli im dať možnosť požiadať o bezpečnostnú previerku Národný bezpečnostný úrad. Bez nej sa o post uchádzať nemôžu. Za prípadného kandidáta by tak o previerku musel žiadať niekto iný, kto na to má oprávnenie.

Daniel Lipšic 4. septembra 2020 pripustil, že zvažuje kandidatúru na šéfa Generálnej alebo špeciálnej prokuratúry. 

Denník SME upozornil na to, že 1. októbra 2020 minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) požiadal o bezpečnostnú previerku pre Daniela Lipšica. 

Krajniak tvrdil, že „oslovil Daniela Lipšica s ponukou na spoluprácu, aby pôsobil ako jeho poradca pre právnu oblasť." Mal sa vraj venovať IT tendrom súvisiacim s kritickou infraštruktúrou, na ktoré potreboval previerku - zhodou okolností na stupeň „prísne tajné”, aký potreboval aj pri kandidatúre na funkciu špeciálneho prokurátora. 

Portál Demagóg.SK požiada Milana Krajniaka aj Daniela Lipšica o dôkaz pre ich tvrdenie, že Lipšic mal byť ministrom oslovený na poskytovanie právnych služieb v citlivých prípadoch a preto potreboval bezpečnostnú previerku. Email zostal bez odpovede.  

Lipšic neskôr uviedol, že v danom čase som bezprostredne neriešil otázku bezpečnostnej previerky v súvislosti s kandidatúrou na špeciálneho prokurátora, keďže v tom čase malo uplynúť funkčné obdobie špeciálnemu prokurátorovi až v máji 2021. Je však pravdou, že som danú ponuku akceptoval aj preto, že som už vtedy túto kandidatúru zvažoval.“ 

V Centrálnom registri zmlúv nie je žiadna zmluva Ministerstva práce s Danielom Lipšicom alebo AK Dentons, v ktorej pôsobil. 

22. októbra zadržala šéfa Špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika NAKA. Obvinili ho o.i. z korupcie. 

22. novembra sa Dušan Kováčik vzdal funkcie špeciálneho prokurátora, uvoľnilo sa tak miesto pre voľbu nového.

22. decembra 2020 dostal Lipšic od Národného bezpečnostného úradu osvedčenie o previerke. V jeho prípade tak trvala iba dva mesiace, hoci podľa denníka SME úrad zvykne potrebovať šesť a viac mesiacov. NBÚ naopak tvrdí, že priemerný čas previerky bol roku 2020 60 dní.

22. decembra Boris Kollár vyhlásil voľbu na šéfa špeciálnej prokuratúry, termín určil na 26. januára 2021. Kandidáti mohli posielať prihlášky do 8. januára 2021. 

16. decembra 2020 Daniel Lipšic potvrdil, že sa bude uchádzať o post špeciálneho prokurátora.

Túto špeciálnu previerku, prísne tajné, nerobí ministerstvo, ale robí to Národný bezpečnostný úrad. A bežný prokurátor, ktorí sú tí traja bežní prokurátori, môžu požiadať o tu previerku alebo musia, keď chcú kandidovať cez Generálnu prokuratúru. A tá za nich urobí túto požiadavku smerom na NBÚ, a oni ju vypracujú.

Bezpečnostnú previerku IV. stupňa - prísne tajné - vykonáva Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Táto previerka je zároveň jednou z podmienok kandidatúry na post špeciálneho prokurátora. Podľa hovorcu NBÚ nemôže o vykonanie previerky požiadať samotná preverovaná osoba. 

Traja zo štyroch kandidátov na špeciálneho prokurátora - Vasiľ Špirko, Ján Šanta a Peter Kysel - prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa zákona o prokuratúre potrebovali mať už pre výkon svojho povolania previerku na stupeň prísne tajné. O previerku za nich požiadala Generálna prokuratúra. 

Štvrtý - neskôr zvolený - kandidát, advokát Daniel Lipšic, sa k previerke dostal cez Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Minister Milan Krajniak požiadal o bezpečnostnú previerku pre Lipšica v októbri 2020. 

Krajniak tvrdil, že „oslovil Daniela Lipšica s ponukou na spoluprácu, aby pôsobil ako jeho poradca pre právnu oblasť." Mal sa vraj venovať IT tendrom súvisiacim s kritickou infraštruktúrou, na ktoré potreboval previerku - zhodou okolností na stupeň „prísne tajné”, aký potreboval aj pri kandidatúre na funkciu špeciálneho prokurátora. 

Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé.

V tých nemocniciach máme teraz cez 3000 ľudí, tak v tých nemocniciach sú možno na 70-80 % hlavne starší ľudia od 75 rokov hore

Ku koncu januára ležalo v nemocniciach s covidom vyše 3600 pacientov, asi 30 percent bolo starších ako 75 rokov. Napriek priznanej pochybnosti je odchýlka od korektných údajov taká veľká, že tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme už ako nepravdivé. 

Boris Kollár hovoril o pacientoch, ktorí sú v nemocniciach hospitalizovaní s ochorením covid-19. V deň vysielania relácie (31. januára) ich bolo 3653  - teda viac ako 3000.

Zo štatistiky, ktorú portálu Demagóg.SK poskytlo Ministerstvo zdravotníctva, vyplýva, že podiel hospitalizovaných pacientov s koronavírusom starších ako 75 rokov je asi 30,5 percenta. Asi 72 percent pacientov je starších ako 60 rokov a asi 81 percent starších ako 55 rokov. 

 

Rezort upresnil, že „tieto dáta na úrovni pacientov treba brať with a pinch of salt, lebo niekedy dlhšie vykazujú nemocnice pacienta, niekedy zabudnú a podobne, preto sa ani ten súčet nezhoduje úplne na 100% s obsadenosťou nemocníc.”