Ing. Béla Bugár

Člen strany: MOST-HÍD - az együttműködés pártja – strana spolupráce (MOST-HÍD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Béla Bugár

Béla Bugár

musíte mať 30 dní pred teda prvým, teda medzi prvým a druhým čítaním (zákona v parlamente, pozn.)

Medzi prvým a druhým čítaním návrhu zákona v národnej rade existuje 30-dňová lehota, v priebehu ktorej sa k návrhu môže vyjadriť vláda. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

V rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa píše:

“Ak návrh zákona podajú výbory alebo poslanec a ak návrh zákona spĺňa ustanovené náležitosti a národná rada sa uzniesla, že ho prerokuje v druhom čítaní, predseda národnej rady doručí návrh zákona vláde a požiada ju o zaujatie stanoviska v lehote do 30 dní.

Vláda zašle stanovisko predsedovi národnej rady. Ak vláda v 30-dňovej lehote nezaujme stanovisko, rokuje sa o návrhu zákona aj bez tohto stanoviska. Ak vláda doručí stanovisko dodatočne, možno ho zohľadniť.”

 

My sme fakt sa dohodli, dohodli sme sa s SMK na vytvorení volebnej strany, Strana regiónov Most SMK. Myslím, že to bolo štvrtok, v nedeľu tá strana mala MKDA, urobila kongres, zmenila názov strany, navolila ľudí z SMK, ľudí z Mostu-Híd, urobili zápisnicu a čakali len na rozhodnutie samozrejme nás, a SMK, v utorok my sme to odsúhlasili a samozrejme v utorok večer… Oni to odmietli, medzitým, čo sa stalo, no zavolali im samozrejme z Maďarska, lebo Orbán povedal, že máme, maďarská vláda, máme ešte pod nechtom triesku tvaru Mostu-Híd, treba to odstrániť, tak sa snažia.

MKS aj Most interpretujú rokovania o predvolebnej spolupráci rôzne. MKS hovorí o tom, že Most nechcel vylúčiť spoluprácu so Smerom. Béla Bugár naopak naznačil, že za zlyhaním rokovaní môže byť maďarský premiér Viktor Orbán. Keďže rokovania a skutočné dôvody sú interné z verejných zdrojov ich overiť nemožno, hodnotíme tvrdenie Bélu Bugára ako neoveriteľné.

Most-Híd a SMK o volebnej spolupráci rokovali už v auguste 2019. SMK vtedy nesúhlasilo s tým, aby bol Béla Bugár na čele spoločnej koalície. V októbri sa strany dohodli na spoločnej kandidátke - pribudla na ňu MKDS. 

Predsedníctvo SMK dohodu o pár dní odmietlo, podľa nich mala byť na kandidátke aj novovzniknutá strana Spolupatričnosť. Tá však spolu s Maďarským fórom odmietala spoluprácu s Bélom Bugárom. Rokovania všetkých piatich maďarských strán tak pokračovali.

Definitívne padli 31. októbra. SMK tvrdí, že Most a MKDA nevylúčili spoluprácu so Smerom, podmienili ju konsenzom v koalícii. Rovnako stretnutie opísala aj hovorkyňa strany Spolupatričnosť. 

Most, naopak, hovorí, že o nekorektnom postoji partnerov. „Delegácia Mosta-Híd na posledné stretnutia prišla s kompromisnými riešeniami. Navrhovali sme, aby strany z tejto spolupráce okrem ĽSNS, SNS, Smeru-SD vylúčili aj OĽaNO,” tvrdí strana. 

Béla Bugár neskôr pre TASR na margo zlyhania spoločnej strany povedal, že „dalo by sa to, pokiaľ by delegácia, s ktorou sme rokovali, držala dohodu. Aj u predsedu SMK (Józsefa Menyhárta, pozn. TASR) sme počuli, že nebude žiadny vplyv zo zahraničia a že aj oni chcú mať stranu samostatnú. Podľa mňa toto najviac prekážalo Fideszu.“ 

Pri nominácií Moniky Jankovskej na post členky Súdnej rady koaličná strana Most-Híd, ale predovšetkým vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), odmietli jej nomináciu. Tvrdenie Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivé. 

Monika Jankovská sa v roku 2012 stala štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti, pričom si pozastavila výkon funkcie sudkyne Krajského súdu v Trenčíne. V roku 2016 kandidovala do parlamentu za Smer-SD, no neuspela. V roku 2017 ju poslanec Smeru a šéf ústavnoprávneho výboru Róbert Madej navrhol na členku v súdnej rade. 

Vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) trvala na tom, že v Súdnej rade nemajú sedieť politici ani sudcovia. Za Žitňanskú sa jednoznačne postavil Most-Híd. Vyhlásil, že Jankovskú nepodporí a ak ju koalícia zvolí s pomocou opozície, bude to považovať za zásadné porušenie koaličnej zmluvy. 

Mediálny poradca bývalého premiéra Fica a poslanec Smeru Erik Tomáš povedal, že „Smer sa pri všetkých otázkach vrátane personálnych bude správať tak, aby bol v koalícii pokoj a mohla v pokoji pokračovať ďalej.“

Monika Jankovská sa členkou Súdnej rady nestala.

Na marcovej schôdzi v roku 2017 za vládny návrh ústavného zákona, ktorým boli zrušené tzv. Mečiarove amnestie, hlasovalo v 3. čítaní dokopy 124 poslancov, vrátane klubov Smer-SD, SNS, Most-Híd, OĽaNO, Sme rodina, časti poslancov SaS aj nezaradených poslanci okolo Miroslava Beblavého. 

V minulosti akékoľvek návrhy na zrušenie amnestií zmietli koaličné strany zo stola. Opozícia do roku 2017 predložila dokopy 8 návrhov, prešiel až ten deviaty, pri ktorom sa našiel konsenzus naprieč celým parlamentom. 

Béla Bugár bol jedným z iniciátorov zrušenia amnestií a svojich koaličných partnerov presviedčal, aby tak ako koalícia spravili. Jeho tvrdenie preto považujeme za ešte pravdivé.

Hovoria to Vaši budúci koaliční partneri (Trubanovi, pozn.). 20 000 nájomných bytov (plánujú postaviť za 4 roky, pozn.)

Výstavbu 20-tisíc nájomných bytov sľubuje vo svojom programe na najbližšie štyri roky strana Za ľudí - potenciálny deklarovaný koaličný partner PS/Spolu. Tvrdenie Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivé.