Ing. Béla Bugár

Člen strany: MOST-HÍD - az együttműködés pártja – strana spolupráce (MOST-HÍD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Béla Bugár

Béla Bugár

Ústavný súd v štyroch prípadoch sa rozhodol, že ste (Štefan Harabin, pozn.) nezákonným spôsobom zmenili napríklad senáty.

O protizákonnej zmene zloženia senátov na Najvyššom súde podľa archívnych článkov médií rozhodol Ústavný súd v štyroch prípadoch. Dva z nich sa týkali Duckého zmeniek a kauzy Tipos. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Švajčiarska spoločnosť GEN MAN VENTURES AG podala sťažnosť na Ústavný súd, ktorá sa týkala zmeny senátu Najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o ich nároku na takzvané Duckého zmenky. Ústavný súd konštatoval, že „Základné právo obchodnej spoločnosti G. nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo V 4/2010 z 25. augusta 2011 porušené bolo.“  Dôvodom bola zmena senátu Najvyššieho súdu, ktorá sa udiala na základe zmeny Rozvrhu práce, ktorú nariadil vtedajší predseda NS SR Štefan Harabin. Predseda senátu ÚS v odôvodnení uviedol: „Najvyšší súd SR právo sťažovateľa porušil tým, že jeho predseda Štefan Harabin svojvoľne zmenil dovtedajší rozvrh práce NS SR a opatrením vymenil jedného sudcu v senáte, ktorý mal rozhodovať o dovolaní generálneho prokurátora v kauze Duckého zmeniek.“

V kauze Tipos Ústavný súd taktiež rozhodol v neprospech Najvyššieho súdu. Dôvodom bola opäť zmena sudcov v senáte, ktorý o kauze rozhodoval. Sudkyne Janu Zemaníkovú a Zuzanu Ďurišovú vymenil predseda Najvyššieho súdu SR Harabin v roku 2009 a sudcu Dukesa len dva mesiace pred vynesením rozsudku. Spôsob, ktorý na to Harbin použil, bola zmena v rozvrhu prác Najvyššieho súdu, a to opatrením najvyššieho súdu z 3. augusta 2010 a z 24. septembra 2010, ktorými sa zmenil rozvrh práce najvyššieho súdu na rok 2010. Sudcovia Ústavného súdu na túto zmenu zareagovali takto: "Zákon nepočíta so zmenou rozvrhu práce z iných ako zákonných dôvodov, a to dokonca s takými dôsledkami, že dôjde k podstatnej zmene v obsadení senátu v už pridelenej veci. Takéto zmeny v rozvrhu práce by sa dali označiť prinajmenšom za účelové."

Po voľbách práve SaS a OĽaNO a potom médiá (…) tak hovorili, že samozrejme klame, lebo hovorí, že nejde so SMER-om. Nikde sme to nehovorili. Sme hovorili, že my si vieme predstaviť inú vládu, vládu bez SMER-u.

Pred parlamentnými voľbami v roku 2016 strany SaS a OĽaNO kritizovali ostatné pravicové strany za to, že sa nechcú dostatočne vyhraniť voči možnej povolebnej spolupráci so Smerom-SD. Béla Bugár a Most-Híd nikdy úplne neodmietli možnú spoluprácu so Smerom. Strana a jej predstavitelia sa vyjadrovali v zmysle “chceme vymeniť Smer” alebo “naším cieľom je snaha o zostavenie pravicovej vlády”. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Podobný výrok Demagog už v minulosti overoval. Predseda Mostu-Híd Béla Bugár napríklad v rozhovore pre Plus 7 dní v januári 2016, teda pred parlamentnými voľbami, uviedol: „Vravím, že sa nechcem negatívne vymedzovať, lebo od marca minulého roka je naším cieľom jednoznačne vymeniť Smer a zabezpečiť, aby tu nevznikla vláda Smeru, Naše stanovisko také, že chceme inú vládu - zloženú z pravicových strán. O spolupráci so Smerom neuvažujeme."

Predseda SaS Richard Sulík pred voľbami do NR SR na margo nedostatočného sa vymedzenia voči strane Smer-SD stranmi Most-Híd, Sieť a KDH v roku 2016 uviedol: Vnímame, že nastalo súťaženie o najkrajšiu nevestu Smeru. Predbiehajú sa tie strany, ktoré nie sú postavené na hodnotách, ale na tom, aby sa dostali do vlády, aby mohli kšeftovať so Smerom." Vo februári 2016 sa tiež napríklad Sulík vyjadril kriticky voči Bugárovi v súvislosti s hlasovaním Mosta so Smerom o zmene ústavy: “prekáža mi, že hlasovali pri zmene ústavy s Ficom. Prekážalo mi, že Bugár sa tu už chcel zapáčiť, že si vytvára pozíciu, aby mu bol prijateľný partner.”

Dva mesiace pred marcovými voľbami sa rozbehol kolotoč politických diskusií, v ktorých predsedovia strán zodpovedali na rôzne otázky, medzi ktoré patrila aj otázka spájania strán so Smerom. Neskôr, 7.marca 2016 sa predsedníctvo strany Most-Híd dohodlo, že strana na rokovanie so Smerom nepôjde. O pár dní neskôr však strana svoje konanie prehodnotila a zostavila vládu so stranami Smer-SD, SNS a Sieť.

… keď pán Harabin bol ministrom spravodlivosti, vtedy sa zmenili práve tie vnútorné predpisy na základe, ktorých potom bolo možné takýmto spôsobom si prideľovať odmeny. Preto to nie je trestné.

Bugár výrokom naráža na Harabinovu kauzu odmien, ktoré si ako predseda Najvyššieho súdu pridelil vo výške 113-tisíc eur za dva roky. Štefan Harabin bol ministrom spravodlivosti počas vlády Roberta Fica v období od 4. júla 2006 do 23. júna 2009. Počas tohto obdobia predložil niekoľko zmien zákonov, ktoré upravovali okrem kompetencií ministra spravodlivosti napríklad aj výšku odmien sudcov a spôsob ich udeľovania. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Harabin bol na čele Najvyššieho súdu prvýkrát od 11. februára 1998 do 11. februára 2003. Jeho druhé funkčné obdobie bolo od 23. júna 2009 do 23. júna 2014. V roku 2009 si vyplatil odmenu vo výške 40-tisíc eur a v roku 2010 vo výške 73-tisíc eur. Tvrdil, že tak spraviť mohol, nakoľko výška týchto odmien sa v rokoch 2009 a 2010 pohybovala vo výške šesťnásobku priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve.

Tá sa však zmenila na dvojnásobok už 20. mája 2009 nálezom Ústavného súdu SR, ktorý rozhodol, že tieto príplatky boli protiústavné: ‚‚Harabin teda takéto príplatky mohol dostávať len do polovice roka 2009. (...) Z výsledkov prešetrovania podľa Urbančíka vyplýva, že Harabin sám sebe vyplatil v roku 2009 sumu 40-tisíc eur a v roku 2010 odmenu v celkovej výške 73-tisíc eur. Najvyšší súd sa vo veci obrátil aj na Najvyšší kontrolný úrad. (...) O jeho potrestanie požiadala na konci roka 2010 vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská za to, že na Najvyšší súd nepustil kontrolu z ministerstva financií. Sudcovská rada Najvyššieho súdu aj napriek tomu odmeny Harabinovi priznala.”

Ako sumarizuje denník Postoj: “...novela, ktorú pripravil minister Harabin a schválili ju vládni poslanci. Týkala sa právnej úpravy odmien pre sudcov, ktoré mohli byť dovtedy vyplácané len do výšky funkčného platu. Uvedené obmedzenie novela zrušila a okrem toho rozšírila dôvody, za ktoré bolo možné udeliť odmenu. Čo bolo špeciálne dôležité pre Štefana Harabina, novela svojou vágnosťou pripúšťala aj výklad, že odmenu predsedovi Najvyššieho súdu môže udeliť minister spravodlivosti. Dovtedy to nebolo možné, keďže Najvyšší súd bol od roku 2001 samostatnou rozpočtovou kapitolou a ako taký sa nezodpovedal ministerstvu, ale Súdnej rade. Ministri preto udeľovali odmeny predsedom krajských súdov, ale až Harabinovi úradníci vložili do zákona paragraf, podľa ktorého minister priznáva odmenu za „mimoriadne výsledky (…) pri plnení povinností orgánu riadenia a správy súdov“. Tej vete v čase schvaľovania zákona nikto celkom neporozumel, jej využitie v praxi v hojnosti otestoval až Štefan Harabin ako predseda Najvyššieho súdu.”

Na nesprávne nakladanie s peniazmi pri odmeňovaní poukázal aj NKÚ: ‚‚Bývalé vedenie Najvyššieho súdu SR hospodárilo rozšafne a diskriminačne.” Táto kontrola bola zameraná hospodárenie a nakladanie s verejnými prostriedkami počas predsedníctva Štefana Harabina na Najvyššom súde SR. Kontrolóri upozornili aj na uznesenia Súdnej rady NS SR, že ‚‚odmeny budú vyplatené až do výšky, ktorú umožňuje nevyčerpaný mzdový fond sudcov." To, považujú za "neobvyklú" formuláciu, ktorá "ponechávala určenie výšky odmien výlučne na subjektívnom rozhodnutí predsedu najvyššieho súdu", v tom čase, Štefana Harabina. V tomto období Harabin vyplatil aj odmeny niektorým sudcom vo veľmi širokom rozpätí  od 50 až do 30-tisíc eur. ‚‚Nerešpektoval tak podľa NKÚ zásadu rovnakého zaobchádzania aj právo sudcu nebyť diskriminovaný.” Dvom bola vyplatená odmena 30-tisíc eur, iným 50 eur, prípadne žiadna(za rok 2010). ‚‚Tí (odmena 50 eur alebo žiadna- pre upresnenie) sa obrátili na Sudcovskú radu kvôli poskytnutiu ochrany práv a oprávnených záujmov sudcov NS. Zaoberal sa tým aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý konštatoval porušenie práv sudcu.”

Každý členský štát Európskej únie to tvrdí a Európska únia za tým stojí (anexia Krymu, pozn.).

Európska rada od marca 2014 opakovane potvrdila stanovisko, že neuznáva anexiu Krymu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Prvé rozhodnutie o nesúhlase s anexiou Európska rada odsúhlasila v marci 2014. Zároveň na Rusko uvalila sankcie, ktoré sú stále v platnosti, napriek tomu, že predstavitelia niektorých krajín vrátane Slovenska vyjadrili pochybnosti o ich účinnosti. 27. marca 2014 bola Valným zhromaždením OSN prijatá Rezolúcia č. 68/262, ktorá uznáva Krym a Sevastopoľ v rámci medzinárodných hraníc Ukrajiny a odmieta platnosť krymského referenda zo 16. marca. Všetkých 28 krajín EÚ hlasovalo za

Však 20 rokov ste (Štefan Harabin, pozn.) boli napríklad pri tvorbe justície (…) 17 rokov na Najvyššom súde a 3 roky ste boli ministrom spravodlivosti, boli ste aj členom Najvyššieho súdu.

Štefan Harabin bol ministrom spravodlivosti tri roky od 4. júla 2006 do 23. júna 2009. Zároveň bol predsedom Najvyššieho súdu v rokoch 1998-2003 a 2009-2014 (spolu 10 rokov). Na Najvyššom súde ďalej pôsobil už v 90. rokoch v rozmedzí 1993-1996  ako jeden z jeho sudcov a v rozmedzí 1996-1998 ako predseda trestného kolégia Najvyššieho súdu. Na tomto súde pôsobí sudca Harabin tiež od svojho konca na poste jeho predsedu v roku 2014 až dodnes. V roku 2015 síce skončil vo funkcii predsedu trestnoprávneho kolégia (nahradil ho L. Duľa), avšak sudcom Najvyššieho súdu a členom trestnoprávneho kolégia zostal až doteraz. Je evidentné, že Béla Bugár chcel upozorniť na dĺžku pôsobenia sudcu Harabina na NS a na jeho vplyv na justíciu zdôraznením tohto dlhého obdobia. Ak však zrátame pôsobenie sudcu Harabina na NS (10 rokov predseda + 5 rokov v 90. rokoch + zhruba 4-5 rokov od jeho konca na pozícii predsedu NS v roku 2014), tak nám vychádza cifra okolo 19-20 rokov. Vo finále tak Bugár ubral Harabinovi zhruba 2-3 roky jeho pôsobenia na NS. Ak teda Bugár považuje za participáciu sudcu Harabina na tvorbe justície aj jeho pôsobenie na Najvyššom súde (vrátane sudcu), tak sa jedná o mierny preklep. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.