Ing. Anton Marcinčin

Člen strany: Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Anton Marcinčin

Anton Marcinčin

My máme strašne málo materských škôl. Dneska tie kapacity chýbajú, čiže vláda, už predchádzajúca vláda jasne povedala, že ak do roku 2020 chceme 95% zaškolenosť, ani nie, že 3-5 ročných, len 4 a 5-ročných, koľko tisíc miest potrebujeme vybudovať

V materiáloch predchádzajúcej vlády z rokov 2013 a 2014 sa ešte uvádzala potreba vybudovať 24 500 miest v materských školách pre dosiahnutie 95% zaškolenosti detí vo veku 3-5 rokov. Neskôr v rokoch 2015 a 2016 už vláda hovorila o snahe dosiahnuť 95% zaškolenosť u detí vo veku od 4 rokov a teda potrebu vybudovať 27 000 miest. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Predchádzajúca vláda, konkrétne Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, vydala v roku 2014 analýzu s názvom "Analýza situácie v materských školách – kapacitná nedostatočnosť" (.doc). V danej analýze vláda konštatuje:
"Vláda Slovenskej republiky považuje rozvoj materských škôl za jednu zo svojich hlavných priorít v súlade s cieľom stanoveným v strategickom dokumente Európa 2020 – zvýšenie zaškolenosti detí vo veku 4 až 6 rokov v materských školách na 95 % v roku 2020."

Na ďalšom mieste ministerstvo uvádza: "V materských školách chýba približne 24 500 miest potrebných pre dosiahnutie 95 % zaškolenosti detí vo veku 3 až 5 rokov. Toto číslo je omnoho vyššie, ako počet zamietnutých žiadostí (tých je necelých desať tisíc) a je výsledkom jednoduchej analýzy – očistenie celkového počtu detí navštevujúcich materské školy o deti mladšie ako 3 roky a staršie, ako 5 rokov, a porovnanie výsledného počtu 3 až 5 ročných detí navštevujúcich materské školy s 95 % celkového počtu 3 až 5 ročných detí."

V Správe o stave školstva z roku  2013 (.pdf,s.48) uvádza vláda podobný záväzok: "podporiť zvyšovanie kapacít materských škôl tak, aby sa na Slovensku vytvorili podmienky na 95 % hrubú zaškolenosť detí od 3 – 5 roku veku."

Premiér Fico v roku 2015 hovorí už o zaškolenosti detí vo veku 4-6 rokov
"Cieľom vlády je zvýšiť „zaškolenosť“ detí vo veku štyri až šesť rokov v materských školách na 95 percent do roku 2020. To podľa Fica predstavuje 119.000 detí, kým dnes ich je v škôlkach umiestnených iba 92.000". Z toho vyplýva, že počet miest, ktoré je potrebné podľa neho vybudovať, je 27 000.

V roku 2016 sa takisto uvádza snaha dosiahnuť 95% zaškolenosť detí od 4 rokov. "Do konca roka 2020 chceme dosiahnuť 95-percentnú zaškolenosť detí od štyroch rokov. Naším cieľom je, aby mal každý rodič v pomerne krátkom čase možnosť umiestniť svoje dieťa v škôlke,“ povedal minister školstva Juraj Draxler na tlačovej konferencii..."
V roku 2013 spustila Vláda projekt rozširovania a udržania kapacít základných škôl, do ktorého sa zapojilo 28 základných škôl prevažne modulového typu. Ďalšie štyri školy boli postavené na základe prijatého akčného plánu pre najmenej rozvinuté regióny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Projekt sa spustil v roku 2013, kedy bolo do piatich obcí prevažne v Prešovskom kraji alokovaných jeden. milión eur a vzniklo 40 nových tried, v roku 2014 sa prerozdelila suma tri milióny a vzniklo 101 nových tried a v roku 2015 opäť tri milióny a vznik 112 tried. Jednalo sa primárne o stavbu nových škôl, v niektorých prípadoch išlo, však len o rozšírenie škôl už existujúcich. Napr. v roku 2015 sa realizovalo 16 projektov z toho v 11 prípadoch sa jednalo o úplne nové školy a v ostatných o rozšírenie alebo modernizáciu tých už existujúcich. 

Projekt spustila vláda v spolupráci s Ministerstvom školstva v roku, ako reakciu na nedostatočnú kapacitu základných škôl v niektorých oblastiach Slovenska. Výstavba týchto škôl bola súčasťou 2. vládneho balíčka vlády Smeru. Podľa mapy, ktorú na svojej stránke uvádza Ministerstvo školstva sú nové školy situované prevažne v Bratislavskom kraji a na východe Slovenska.

Mapa ministerstva školstva explicitne neuvádza, ktoré zo škôl sú nové, a ktoré sú len rozšírené. Príkladom takejto školy je napríklad škola v Kecerovciach, ktorá z projektu pristavila novú budovu, pretože stará mala obmedzenú kapacitu a muselo sa v nej vyučovať v dvojzmennej prevádzke. Škola v Kecerovciach bola do projektu zapojená ešte v roku 2013. Ďaľším príkladom môže škola v Bernolákove, ktorej nové priestory otvorili v decembri minulého roku. Napriek tomu, že v niektorých prípadoch ide len o rozšírenie, správy Ministerstva školstva hovoria o "nových modulových školách".

Stránka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu ponúka nasledujúci súhrn aktivít vlády v tejto oblasti : "Pilotným rokom začiatku tejto aktivity bol rok 2013, kedy bolo alokovaných 1 mil. € do piatich obcí v Prešovskom kraji, kde vzniklo 40 nových tried. Následne sa pokračovalo aj v roku 2014, kde sa prerozdelila suma 3 mil. € do Bratislavského, Banskobystrického, Prešovského a Košického kraja, a tým vzniklo 101 nových tried. V roku 2015 vyčlenila vláda Slovenskej republiky v rámci druhého sociálneho balíčka finančné prostriedky v sume 3 mil. € do oblastí Bratislavského, Prešovského a Košického kraja, čím sa podporil vznik 112 tried. Celkovo môžeme konštatovať, že v rokoch 2013 – 2016 podporila vláda SR rozšírenie kapacít ZŠ formou výstavby, prístavby, nadstavby, modernizácie a rekonštrukcie školského objektu škôl v hodnote cca 7 mil. €. Takto vzniklo 253 nových tried pre cca 6 325 žiakov. "

Modulové stavby sú oproti klasickým stavbám lacnejšie, stavba je rýchlejšia a majú jednoduchšiu mobilitu a ľahšie sa prestavajú v prípade, že to bude nutné. 

Táto reforma sa veľmi týka aj súčasných aj budúcich dôchodcov. Sú tam ukryté veci, ktoré znamenajú zníženie dôchodkov pre súčasných dôchodcov, ale aj zavádzajú zdaňovanie dôchodkov do budúcnosti. O tom verejná debata nebola.

Nedokážeme posúdiť, aký efekt bude mať pripravovaná reforma na súčasných a budúcich dôchodcov, uvádzame preto len upresnenie, kde kritici reformy vidia tieto riziká.

SITA: "Finančný efekt pripravovanej reformy daní a odvodov je podľa Odborového zväzu (OZ) KOVO pre zamestnancov zanedbateľný, zmeny však majú veľa rizík. Machyna (predseda zväzu) upozornil, že klesajú odvody do Sociálnej poisťovne ako aj zdravotných poisťovní, výrazne však rastie daň z príjmu. Dôsledkom bude podľa neho pokles dôchodkov a menej peňazí v zdravotníctve."

...

"Odborári upozornili na viaceré riziká reformy. Podľa nich je problematický už úvodný prepočet aktuálnej na superhrubú mzdu. Taktiež poukazujú, že ani jedna z krajín Európskej únie nemá taký systém, v ktorom by zamestnávatelia neplatili žiadne odvody za zamestnancov. Obávajú sa taktiež, že pri prechode na superhrubú mzdy sa im bude ťažšie vyjednávať zvýšenie platov, percentuálne totiž bude musieť superhrubá mzda stúpnuť výraznejšie, aby sa rast prejavil v čistej mzde."

Pretože napríklad superhrubá mzda je nekompatibilná, čo v Českej republike znamenalo, že ľudia mali veľké daňové nedoplatky, ak pracovali v zahraničí, tie nedoplatky mali doma.

Ako uvádza napríklad denník Pravda, alebo komentátor českého ekonomického portálu E15 David Klimeš, v súvislosti so superhrubou mzdou v ČR sa zmieňuje niekoľko problémov:

- neprehladnosť systému: pre zamestnanca je pomerne obtiažne pochopiť logiku zdaňovania svojej mzdy keďže "zamestnanci platia daň aj z odvodov, ktoré za nich platí zamestnávateľ. V skutočnosti tak platia dane aj z toho, čo nezarobia."

- (ne)zjednodušenie systému: koncept superhrubej mzdy mal preniesť platbu odvodov v plnej miere na plecia zamestnancov. Nestalo sa tak, naďalej časť mzdy platí zamestnávateľ a časť zamestnanec. Zvýšil sa iba základ výmeru daní o "zamestnávateľské" odvody

- regresívna daň: najväčšou výhradou voči českej verzii superhrubej mzdy je faktická regresívnosť daňového systému, keď v dôsledku maximálneho vymeriavacieho základu platili zamestnanci s nadštandardným príjmom percentuálne nižšie dane ako nízkopríjmový zamestnanci.

Problémy v súvislosti s daňovými nedoplatkami pri práci v zahraničí sa nám nepodarilo nájsť, čo však neznamená, že neexistujú.

Jednotný výber je dôvod, prečo Slovensko je v daňovej oblasti na 122-hom mieste na svete. Čiže sme na tom veľmi zle. Štátny tajomník Tvarožka hovoril o tom, že my nevyberieme 28 % DPH, iba Gréci sú v tomto horší, nevyberú 30 %,

Slovensko obsadil vlani 122 miesto v rebríčku "jednoduchosti platenia daní" od PwC a Svetovej banky.
"Štúdia Paying Taxes 2011 meria jednoduchosť platenia daní tak, že posudzuje administratívne zaťaženie spoločností, spojené s dodržaním príslušných daňových predpisov a vypočítava celkovú daňovú povinnosť spoločností ako percentuálny podiel zo zisku pred zdanením.

Podľa štúdie zaplatil typický účastník prieskumu polovicu svojho obchodného zisku na dane, sedem týždňov sa venoval záležitostiam súvisiacim s daňami a dane platil každých 12 dní."


K výberu daní v Grécku a u nás sme už napísali:
Našli sme štúdiu, ktorú v roku 2009 vypracovala agentúra Reckon pre EÚ. Analyzuje rozdiel medzi ideálnymi a reálnymi príjmami z DPH (VAT gap) vo vtedajších 25-tich štátoch EÚ, teda legálne aj nelegálne daňové úniky. O metodológii sa píše viac na strane 5.

Analýza vychádza z údajov z rokov 2000 až 2006. Slovenská republika podľa tejto štúdie dosiahla v roku 2006 až 28%-nú mieru únikov vo výbere DPH, čo je, oproti ostatným krajinám EÚ, druhý najhorší výsledok. Horšiu hodnotu dosiahlo len Grécko s 30-timi percentami.