http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2014/11/CV-PhDr.Anton_Hrnko-CSc.pdf
PhDr. Anton Hrnko
Filtre
Nepravda Trvalý odkaz
Pán prezident tiež neštandardne dal premiérovi Ficovi len týždeň na zostavenie vlády.
Fico dostal od prezidenta Kisku čas 10 dní na vytvorenie vlády, nie 7, ako tvrdí Hrnko. Predsedovia strán poverení zostavením vlády mali v minulosti veľmi podobný počet dní ako Robert Fico v marci 2016, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Robert Fico, ako predseda víťaznej strany v parlamentných voľbách 2016 dostal poverenie na zostavenie vlády od prezidenta Andreja Kisku 09. marca 2016. Predseda strany Smer-SD dostal poverenie na zostavenie vlády do piatka 18. marca, čo tvorilo 10 dní.
V minulosti mali predsedovia víťazných, respektíve najsilnejších strán z druhého bloku (pozn. SDKÚ) na vytvorenie podobný počet dní. Robert Fico bol poverený zostavením vlády v 2010 roku po nepresvedčivom víťazstve na parlamentných voľbách za 10 dní (od 14.06 do 23.06)
Predsedkyňa strany SDKÚ-DS Iveta Radičová dostala v roku 2010 poverenie na vytvorenie vlády od prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorú mala vytvoriť za 14 dní (od 24.06 do 08.07).
V roku 2006 dal Ivan Gašparovič Ficovi 20. júna časovo neobmedzené poverenie na zostavenie vlády. Avšak ten mu už 30. júna odovzdal definitívnu verziu svojej koaličnej vlády, čo predstavuje 10 dní.
Robert Fico, ako predseda víťaznej strany v parlamentných voľbách 2016 dostal poverenie na zostavenie vlády od prezidenta Andreja Kisku 09. marca 2016. Predseda strany Smer-SD dostal poverenie na zostavenie vlády do piatka 18. marca, čo tvorilo 10 dní.
V minulosti mali predsedovia víťazných, respektíve najsilnejších strán z druhého bloku (pozn. SDKÚ) na vytvorenie podobný počet dní. Robert Fico bol poverený zostavením vlády v 2010 roku po nepresvedčivom víťazstve na parlamentných voľbách za 10 dní (od 14.06 do 23.06)
Predsedkyňa strany SDKÚ-DS Iveta Radičová dostala v roku 2010 poverenie na vytvorenie vlády od prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorú mala vytvoriť za 14 dní (od 24.06 do 08.07).
V roku 2006 dal Ivan Gašparovič Ficovi 20. júna časovo neobmedzené poverenie na zostavenie vlády. Avšak ten mu už 30. júna odovzdal definitívnu verziu svojej koaličnej vlády, čo predstavuje 10 dní.
Nepravda Trvalý odkaz
Viete koľko hrubého národného dôchodku Nemecko dostane do štátneho rozpočtu? 67%. (..) A u nás je to okolo 30%.
Hrnko hovorí o HND - hrubom národnom dôchodku. Eurostat tradične hovorí o verejných príjmoch ako % HDP, nie HND. Hrnkove číslo však vieme veľmi jednoducho overiť ako pomer verejných príjmov na hrubom národnom dôchodku. Presné číslo pomeru verejných príjmov na hrubom národnom dôchodku je tak v prípade Slovenska 38,5 % a v prípade Nemecka na úrovni 42,4 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Podľa Eurostat (government revenue) boli verejné príjmy Slovenska v roku 2013 (posledný údaj) na úrovni 27,9 mld. eur. V prípade Nemecka to bolo 1223,1 mld eur.
Podľa databázy Európskej komisie bol hrubý národný dôchodok (Gross national income) v roku 2013 na úrovni 72,5 mld. eur. V prípade Nemecka to bolo 2882 mld. eur.
Nepravda Trvalý odkaz
Podľa tej istej štatistiky (OECD, pozn.), na Slovensku je produktivita práce 70% produktivity práce v Európskej únii. V Dánsku je 100%.
Hrnko síce v diskusii odkazoval na štatistiku OECD, to však podobný údaj nevedie. Porovnanie produktivity práce v rámci EÚ však ponúka Eurostat, ktorý mohol mať Hrnko na mysli. Podľa posledných dostupných údajov bola v roku 2014 nominálna produktivita práce na osobu Slovenska na úrovni 83,4 % priemeru EÚ a produktivita Dánska na úrovni 113,4 %. Údaje za minulé roky taktiež nezodpovedajú uvedeným hodnotám. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
OECD vedie štatistiky o produktivite práce, nenachádza sa tu však index, ktorý by porovnával krajiny s priemernou produktivitou EÚ ani OECD.
Pravda Trvalý odkaz
Viete, ja som v 1994 odišiel z SNS a v 1998 z politiky kvôli tomu, že som sa nevedel stotožniť, ako sa vlastne politická služba národu mení na osobné prospechárstvo a rôzne korupčné aféry.
Viaceré zdroje potvrdzujú, že Anton Hrnko v roku 1994 odišiel z SNS (spolu s ďalšími poslancami prejavil nesúhlas so smerovaním strany odchodom zo snemu, zvyšní delegáti potom rozhodli o vylúčení týchto poslancov zo strany), ďalej pôsobil v novozaloženej Nádorno-demokratickej strane a do roku 1997 v Demokratickej únii. Po konci svojho poslaneckého mandátu v roku 1998 odišiel z politiky, opätovne sa potom stal členom SNS v roku 2014. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
TASR píše: "Renomovaný historik a bývalý poslanec Anton Hrnko sa v septembri 2014 stal opäť členom SNS. Zakladajúci člen SNS rady národniarov opustil v roku 1994 pre svoj nesúhlas so smerovaním strany. K návratu do SNS ho presvedčili, ako sám uviedol, zmeny, ktoré sa v strane v ostatných dvoch rokoch udiali a opätovné smerovanie SNS k dôstojnej vlasteneckej politike."
Pravda informuje takto:"... na sneme v Žiline schvaľovali program strany. Na znak nesúhlasu Ľudovít Černák s časťou delegátov opustili rokovanie snemu.Zo 174 delegátov zostalo po odchode skupiny 135 delegátov, ktorí odvolali Černáka z funkcie predsedu strany, vylúčili ho zo strany spolu s podpredsedami Vladimírom Miškovským a Antonom Hrnkom. Snem zvolil za nového predsedu SNS Jána Slotu, ktorý povedal, že SNS vyšla zo snemu očistená."
Skupina okolo spomínaného Černáka potom vytvorila(.pdf,s. 204) Národno-demokratickú stranu. Neskôr sa po zlúčení s Demokratickou úniou Slovenska premenovala na Demokratickú úniu. "Dezintegrační tendence uvnitř DU se nejvýrazněji projevily v roce 1997 odchodem dvou poslanců - Antona Hrnka a Rudolfa Filkuse," píše politológ Kopeček.
Pravda píše:
"Anton Hrnko je jedným zo zakladajúcich členov SNS, no roku 1994 z nej vystúpil. Svoje druhé volebné obdobie v parlamente (1994–1998) strávil v tričku Demokratickej únie. Roku 2014 sa vrátil do politiky, opäť vstúpil so Slovenskej národnej strany, stal sa jej podpredsedom a na kandidátnej listine SNS je na 4. mieste."
TASR píše: "Renomovaný historik a bývalý poslanec Anton Hrnko sa v septembri 2014 stal opäť členom SNS. Zakladajúci člen SNS rady národniarov opustil v roku 1994 pre svoj nesúhlas so smerovaním strany. K návratu do SNS ho presvedčili, ako sám uviedol, zmeny, ktoré sa v strane v ostatných dvoch rokoch udiali a opätovné smerovanie SNS k dôstojnej vlasteneckej politike."
Pravda informuje takto:"... na sneme v Žiline schvaľovali program strany. Na znak nesúhlasu Ľudovít Černák s časťou delegátov opustili rokovanie snemu.Zo 174 delegátov zostalo po odchode skupiny 135 delegátov, ktorí odvolali Černáka z funkcie predsedu strany, vylúčili ho zo strany spolu s podpredsedami Vladimírom Miškovským a Antonom Hrnkom. Snem zvolil za nového predsedu SNS Jána Slotu, ktorý povedal, že SNS vyšla zo snemu očistená."
Skupina okolo spomínaného Černáka potom vytvorila(.pdf,s. 204) Národno-demokratickú stranu. Neskôr sa po zlúčení s Demokratickou úniou Slovenska premenovala na Demokratickú úniu. "Dezintegrační tendence uvnitř DU se nejvýrazněji projevily v roce 1997 odchodem dvou poslanců - Antona Hrnka a Rudolfa Filkuse," píše politológ Kopeček.
Pravda píše:
"Anton Hrnko je jedným zo zakladajúcich členov SNS, no roku 1994 z nej vystúpil. Svoje druhé volebné obdobie v parlamente (1994–1998) strávil v tričku Demokratickej únie. Roku 2014 sa vrátil do politiky, opäť vstúpil so Slovenskej národnej strany, stal sa jej podpredsedom a na kandidátnej listine SNS je na 4. mieste."
Zavádzanie Trvalý odkaz
(…) človeka(Mariána Kotlebu, pozn.), ktorý kooperuje s Jobbikom maďarským, robí s ním spolu demonštrácie (…)
Doposiaľ prebehla iba jedna demonštrácia, na ktorej sa podielali strany ĽSNS a strana Jobbik spoločne. Išlo o protest proti migrantom v Gabčíkove dňa 1.9.2015, čo naznačuje určitú formu spolupráce o ktorej hovorí Anton Hrnko. Avšak vzhľadom k tomu, že podobná kooperácia medzi jednotlivými stranami sa nie je opakovaná, výrok hodnotíme ako závadzajuci.
Ako uvádza TREND, na spomínanej akcii organizovanej stranou ĽSNS sa zišli slovenskí a maďarskí extrémisti zo strán Hnutie 64 žúp a Jobbik. Na tejto demonštrácii mal Marián Kotleba podľa slov hovorcu strany MOST-Híd Mateja Kováča, dokonca vo svojom prejave citovať nadpis z transparentu jeho maďarských kolegov.
