http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2014/11/CV-PhDr.Anton_Hrnko-CSc.pdf
PhDr. Anton Hrnko
Filtre
Pán prezident tiež neštandardne dal premiérovi Ficovi len týždeň na zostavenie vlády.
Fico dostal od prezidenta Kisku čas 10 dní na vytvorenie vlády, nie 7, ako tvrdí Hrnko. Predsedovia strán poverení zostavením vlády mali v minulosti veľmi podobný počet dní ako Robert Fico v marci 2016, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Robert Fico, ako predseda víťaznej strany v parlamentných voľbách 2016 dostal poverenie na zostavenie vlády od prezidenta Andreja Kisku 09. marca 2016. Predseda strany Smer-SD dostal poverenie na zostavenie vlády do piatka 18. marca, čo tvorilo 10 dní.
V minulosti mali predsedovia víťazných, respektíve najsilnejších strán z druhého bloku (pozn. SDKÚ) na vytvorenie podobný počet dní. Robert Fico bol poverený zostavením vlády v 2010 roku po nepresvedčivom víťazstve na parlamentných voľbách za 10 dní (od 14.06 do 23.06)
Predsedkyňa strany SDKÚ-DS Iveta Radičová dostala v roku 2010 poverenie na vytvorenie vlády od prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorú mala vytvoriť za 14 dní (od 24.06 do 08.07).
V roku 2006 dal Ivan Gašparovič Ficovi 20. júna časovo neobmedzené poverenie na zostavenie vlády. Avšak ten mu už 30. júna odovzdal definitívnu verziu svojej koaličnej vlády, čo predstavuje 10 dní.
Viete koľko hrubého národného dôchodku Nemecko dostane do štátneho rozpočtu? 67%. (..) A u nás je to okolo 30%.
Podľa tej istej štatistiky (OECD, pozn.), na Slovensku je produktivita práce 70% produktivity práce v Európskej únii. V Dánsku je 100%.
Viete, ja som v 1994 odišiel z SNS a v 1998 z politiky kvôli tomu, že som sa nevedel stotožniť, ako sa vlastne politická služba národu mení na osobné prospechárstvo a rôzne korupčné aféry.
Viaceré zdroje potvrdzujú, že Anton Hrnko v roku 1994 odišiel z SNS (spolu s ďalšími poslancami prejavil nesúhlas so smerovaním strany odchodom zo snemu, zvyšní delegáti potom rozhodli o vylúčení týchto poslancov zo strany), ďalej pôsobil v novozaloženej Nádorno-demokratickej strane a do roku 1997 v Demokratickej únii. Po konci svojho poslaneckého mandátu v roku 1998 odišiel z politiky, opätovne sa potom stal členom SNS v roku 2014. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
TASR píše: "Renomovaný historik a bývalý poslanec Anton Hrnko sa v septembri 2014 stal opäť členom SNS. Zakladajúci člen SNS rady národniarov opustil v roku 1994 pre svoj nesúhlas so smerovaním strany. K návratu do SNS ho presvedčili, ako sám uviedol, zmeny, ktoré sa v strane v ostatných dvoch rokoch udiali a opätovné smerovanie SNS k dôstojnej vlasteneckej politike."
Pravda informuje takto:"... na sneme v Žiline schvaľovali program strany. Na znak nesúhlasu Ľudovít Černák s časťou delegátov opustili rokovanie snemu.Zo 174 delegátov zostalo po odchode skupiny 135 delegátov, ktorí odvolali Černáka z funkcie predsedu strany, vylúčili ho zo strany spolu s podpredsedami Vladimírom Miškovským a Antonom Hrnkom. Snem zvolil za nového predsedu SNS Jána Slotu, ktorý povedal, že SNS vyšla zo snemu očistená."
Skupina okolo spomínaného Černáka potom vytvorila(.pdf,s. 204) Národno-demokratickú stranu. Neskôr sa po zlúčení s Demokratickou úniou Slovenska premenovala na Demokratickú úniu. "Dezintegrační tendence uvnitř DU se nejvýrazněji projevily v roce 1997 odchodem dvou poslanců - Antona Hrnka a Rudolfa Filkuse," píše politológ Kopeček.
Pravda píše:
"Anton Hrnko je jedným zo zakladajúcich členov SNS, no roku 1994 z nej vystúpil. Svoje druhé volebné obdobie v parlamente (1994–1998) strávil v tričku Demokratickej únie. Roku 2014 sa vrátil do politiky, opäť vstúpil so Slovenskej národnej strany, stal sa jej podpredsedom a na kandidátnej listine SNS je na 4. mieste."
(…) človeka(Mariána Kotlebu, pozn.), ktorý kooperuje s Jobbikom maďarským, robí s ním spolu demonštrácie (…)
Doposiaľ prebehla iba jedna demonštrácia, na ktorej sa podielali strany ĽSNS a strana Jobbik spoločne. Išlo o protest proti migrantom v Gabčíkove dňa 1.9.2015, čo naznačuje určitú formu spolupráce o ktorej hovorí Anton Hrnko. Avšak vzhľadom k tomu, že podobná kooperácia medzi jednotlivými stranami sa nie je opakovaná, výrok hodnotíme ako závadzajuci.