Anton Chromík

Aliancia za rodinu

Člen strany: Bez príslušnosti (Nestraníci)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Anton Chromík

Anton Chromík

Povedalo to 420-tisíc ľudí, že to pre nich veľmi dôležité je a nikto by ich nespochybňoval o tom, že dôležité je.

Podľa tlačovej správy (.pdf) Aliancie za rodinu bola petícia za vyhlásenie referenda odovzdaná dňa 27. augusta 2014 so 408 322 podpismi. Časť týchto podpisov bola ale posúdená ako neplatná. Referendum bolo napokon vyhlásené na základe 389 843 platných podpisov. Platných podpisov síce bolo necelých 390 tisíc a pôvodne vyzbieraných bolo niečo vyše 408 tisíc podpisov, je však možné predpokladať, že referendum podporili i ľudia, ktorí petíciu priamo nepodpísali a preto je dosť možné, že sa toto číslo mohlo vyšplhať na 420 tisíc ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Počet 420-tisíc podpisov za vyhlásenie referenda je uvedený na stránke Aliancie za rodinu. Podľa hovorcu AZR Antona Chromíka sa podarilo po odovzdaní petície vyzbierať ďalších približne 10-tisíc podpisov, ktoré Aliancia plánovala odovzdať prezidentovi. Nakoľko tieto dodatočné podpisy neboli preverené a zahrnuté do petície, za smerodajný považujeme údaj, na základe ktorého bolo vyhlásené referendum.

Že v skutočnosti máme 2 500 párov čakajúcich na dieťa a ročne sa adoptuje od, minulý rok myslím, že 170, okolo 200-250 detí.

Aj keď A. Chromík uvádza vo svojom výroku približné čísla, jeho vyjadrenie môžeme považovať za pravdivé. Počet 2500 žiadateľov v poradovníkoch potvrdzuje bývalá riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Ida Želinská, v článku z februára 2013. „Na Slovensku je asi 3 500 detí umiestnených v detských domovoch. Žiadateľov v poradovníkoch je asi 2 500. Počet detí, ktoré prichádzajú do detských domovov a idú do osvojiteľského procesu, je každý rok zhruba rovnaký.“ Žiadateľmi môžu byť páry, ale aj jednotlivci. Tiež je pravdou, že v roku 2013 bolo osvojených (adoptovaných) 173 detí. Vyplýva to zo štatistiky ÚPSVAR, najaktuálnejšie údaje sú zverejnené za obdobie 2013.

Celkovo bolo v tomto roku do
náhradných rodín zverených 1568 detí. Ďalšie formy
starostlivosti v náhradných rodinách okrem osvojenia sú: náhradná
osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť a poručníctvo.
Podrobné údaje sú zo štatistiky
ÚPSVAR
:

Dôvody, pre ktoré je taký veľký nepomer medzi počtom žiadateľov a počtom osvojených detí sa môžu týkať nárokov žiadateľov (obmedzenia vekové, zdravotné, etnické a pod.), môžu však závisieť od konkrétneho regiónu, alebo od pružnosti konkrétnych úradníkov, zabezpečujúcich komunikáciu so žiadateľmi. „Nie je pravda, že ‚deti nie sú‘. Len ľudia, ktorí by si ich chceli vziať do starostlivosti, sa o nich niekedy jednoducho ani nedozvedia,“ tvrdí I. Želinská. „Adopcia sa prednostne robí v rámci kraja, aby dieťa, väčšinou už staršie, nestratilo sociálne väzby. Malé dieťa však zatiaľ takéto väzby nemá a pri väčších deťoch nie je až taký rozdiel, keď sa dieťa presťahuje do Bratislavy z Pezinka alebo odinakiaľ.“

Ale tá otázka v skutočnosti vôbec neexistuje preto, lebo vieme moc dobre, že všetky deti do 6 rokov, okrem možno veľmi ťažkých zdravotných stavov, sú u profi rodičoch, kde žijú v normálnej reálnej rodine. Všetky deti do 6 rokov, je to 1 150 detí v roku 2011 to bolo zo 4 600 detí.

Od januára 2012 musí byť do profesionálnej rodiny umiestnené každé dieťa do 6-tich rokov. Ústredie práce chce túto hranicu postupne zvyšovať a umožniť vyrastať v rodinnom prostredí čo najväčšiemu počtu detí. K 31. novembru 2011 v detských domovoch vyrastalo 4589 detí a z tohto počtu 1140 detí práve v profesionálnej rodine. Chromík len mierne prekročil počet detí. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

"Profesionálne rodiny postupne nahrádzajú ústavnú starostlivosť - podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele museli byť do profesionálnej rodiny umiestňované od 1. januára 2007 všetky deti do jedného roka. Od 1. januára 2009 všetky deti do troch rokov a od 1. januára 2012 všetky deti do šesť rokov veku."

"Podľa Koncepcie by malo byť umiestnené v profesionálnej rodine od 1. januára 2016 každé dieťa do osem rokov veku a od 1. januára 2021 každé dieťa do 10 roku veku. Samozrejme, pravidlom zostáva, že umiestnenie v profesionálnej rodine má pri dieťati v každom veku prednosť pred umiestnením v zariadení."

Vieme, že máme populáciu pod hranicou záchovnosti národa a tak isto sú na tom všetky tie západné krajiny, ktoré prijali tieto inštitúcie a inštitúty a vieme, že to je veľmi vážny problém, ktorý sa nám prejaví za 30 rokov tým, že sa o nás nebude mať kto postarať.

Je síce pravda, že Slovensko a aj západoeurópske krajiny majú populáciu pod hranicou záchovnosti (ktorá je stanovená na 2,1 dieťaťa na ženu), ale nakoľko väčšina krajín, ktoré majú legalizované homosexuálne manželstvá v západnej Európe, má vyšší priemer detí na ženu ako na Slovensku, kauzalita medzi týmto typom manželstva a znížením pôrodnosti podľa verejne dostupných dát neplatí. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Podľa údajov CIA za rok 2014, kedy Európsky priemer je 1,6 narodeného dieťaťa na ženu, je Slovensko v tejto štatistike podpriemerné - len 1,39 dieťaťa/žena. Údaje v tabuľke ukazujú pre porovnanie všetky štáty EÚ a teda i tie, v ktorých sú legalizované homosexuálne manželstvá - môžeme si všimnúť, že väčšina z nich je nielen nad hodnotou Slovenska, ale aj nad hodnotou priemeru EÚ.

Pri pohľade na pôrodnosť v krajinách EÚ, najmä v prípade štátov, ktoré majú uzákonenú určitú formu inštitútu pre osoby rovnakého pohlavia, je možné vidieť skôr rastúci trend pôrodnosti, odkedy boli tieto inštitúcie uzákonené. V Rakúsku, Holandsku, Švédsku, Nemecku, Fínsku a Írsku pôrodnosť kolíše, respektíve jemne rastie, v Belgicku, Veľkej Británii, Českej republike a Slovinsku je možné pozorovať stabilný rast, v Portugalsku ako jedinej krajine sa pôrodnosť znižuje.

Chcem povedať toľko, vy sám viete a poznáte Ústavu Slovenskej republiky o tom, že ekonomické veci týkajúce sa štátneho rozpočtu, dopadov na odvody, dopadov na tieto všetky veci, sú vylúčené z referenda a veľmi radi by sme ich v referende riešili…

Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v čl. 93 (3) Ústavy SR sa uvádza nasledovné: "Predmetom referenda nemôžu byť základné práva
a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet."