Andrej Hrnčiar

Člen strany: #SIEŤ (#SIEŤ)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Andrej Hrnčiar

Andrej  Hrnčiar

Prostredníctvom databázy Národnej rady SR na jej internetovej stránke sa nám podarilo nájsť v tomto volebnom období celkovo osem vládnych návrhov, pri ktorých podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar nehlasoval za takýto návrh. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Do overovania boli zahrnuté všetky návrhy, novelizácie zákonov, zákony vrátené prezidentom SR, ktorých predkladateľom bola vláda SR. Taktiež uznesenia vlády, voľby do verejných funkcií, kde kandidátov navrhuje vládny kabinet v súčasnom volebnom období do dňa 12.9. 2018. 

V rámci celého legislatívneho procesu, ktorý prebieha pri daných návrhoch, boli do úvahy brané tri kľúčové hlasovania: hlasovanie o postúpení k druhému čítaniu, hlasovanie o postúpení k tretiemu čítaniu a napokon záverečné hlasovanie o návrhu ako celku.  

Na základe toho bolo zistených päť hlasovaní, v ktorých Andrej Hrnčiar nehlasoval. To znamená, že na hlasovaní bol prítomný ale nezvolil ani jednu z možností „za“, „proti“, „zdržal som sa“:

1. Správa generálneho prokurátora za rok 2015: Nehlasoval     

2. Vládny návrh zákona o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, prvé čítanie : Nehlasoval

3. Zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, 3. čítanie: Nehlasoval

4. Vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich, prvé čítanie: Nehlasoval

5. Vládny návrh zákona o energetike, 3. čítanie: Nehlasoval

Pri zvyšných troch zmienených prípadoch, kedy poslanec nehlasoval za návrh vlády, zvolil možnosť zdržať sa hlasovania:

1. Návrh zákona o sociálnom poistení, pristúpenie k 3. čítaniu: Zdržal sa

2. Vládny návrh zákona o odpadoch, 2. čítanie: Zdržal sa

3. Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov: Zdržal sa 

Podľa tlačovej správy Finančnej správy SR Európska komisia v súčasnosti voči Slovenskej republike nevedie žiadne konanie a ani nevymáha od Slovenskej republiky žiadne peniaze. Finačná správa SR sa vo svojom stanovisku vyjadrila, že “nie je pravda, že Slovensko musí zaplatiť 302 miliónov eur. Táto medializovaná suma nie je konečná a musí ju ešte posúdiť Európska komisia, pričom finančná správa jednoznačne považuje výšku sumy za neopodstatnenú a neoprávnenú.” Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Andrej Hrnčiar výrokom narážal na výročnú správu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), v ktorej presne popisuje (.pdf, s. 26) celý priebeh colných podvodov s podhodnoteným tovarom z Číny, na ktorých sa v rokoch 2013 a 2014 podieľali viaceré krajiny Európskej únie, a to najmä Veľká Británia, Slovensko, Česko, Francúzsko, Malta. Colné podvody sa diali, keď na poste prezidenta Finančnej správy bol František Imrecze a na poste štátnej tajomníčky Ministerstva financií SR bola Dana Meager. 

OLAF v roku 2017 uzavrel rozsiahle vyšetrovanie a v tlačovej správe zo 6. júna 2018 zhrnul výsledky vyšetrovacej činnosti úradu, kde odporučil, aby sa do rozpočtu EÚ vrátili prostriedky vo výške vyše 3 miliardy eur. Vo výročnej správe OLAF uvádza (.pdf, s. 26), že podvody na Slovensku, v Česku, vo Francúzsku a na Malte boli stanovené v celkovej sume viac ako 300 miliónov eur. OLAF uvádza, že najväčšie straty pre rozpočet EÚ boli vo Veľkej Británii, a to v celkovej sume 1,9 miliardy eur. Slovenská republika je podľa OLAF-u zodpovedná za vyberanie cla na svojom území a do rozpočtu EÚ má zaplatiť 302 miliónov eur. 


…v niektorých štátoch Európskej únie je to priamo v ústave, že politické strany sa musia správať transparentne a demokraticky (…).

Výrok odznel v súvislosti s návrhom zmeny zákona o politických stranách a politických hnutiach, ktorý predložila skupina poslancov za SNS a SMER-SD. Aktuálne znenie slovenskej ústavy (.pdf) neobsahuje žiadne pasáže, ktoré by upravovali činnosť a správanie sa politických strán alebo hnutí alebo "požiadavku rešpektovania demokracie v rámci vnútrostraníckej činnosti politickej strany". Ako na to poukazuje aj dôvodová správa novely zákona, takáto požiadavka je zakotvená napr. do "ústavy Portugalska, základného zákona Nemeckej spolkovej republiky, ústavy Španielska, kde sú zakotvené povinnosti pre politické strany, aby sa pri svojom vnútornom usporiadaní a pri svojej činnosti riadili demokratickými princípmi" (.rtf, s.2). Požiadavka transparentnosti nie je zakotvená ani v jednej z vyššie spomenutých ústav, tá sa objavuje v náleze II.ÚS 1969/10 Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 27. novembra 2011, podľa ktorého za základný ústavný princíp existencie politických strán je možné označiť aj princíp transparentnosti (.pdf, s. 5). Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

Ústava Portugalska sa venuje politickým stranám v článku 11. Podľa jeho druhého odseku "Political parties exist in order to contribute to the organisation and expression of the will of the people, with respect for the principles of national independence, the unity of the state and political democracy." (.pdf, s. 12)

Základný zákon Nemeckej spolkovej republiky upravuje charakter činnosti politických strán v článku 21. Podľa odseku 1: Political parties shall participate in the formation of the political will of the people. They may be freely established. Their internal organisation must conform to democratic principles." (.pdf, s. 27)

Španielska ústava upravuje činnosť politických strán v článku 6, podľa ktorého: "Political parties are the expression of political pluralism, they contribute to the formation and expression of the will of the people and are an essential instrument for political participation. Their creation and the exercise of
their activities are free in so far as they respect the Constitution and the law. Their internal structure and their functioning must be democratic." (.pdf, s. 11)

…táto novela (zákona o politických stranách, pozn.) vychádza aj z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európy, ktorá umožňuje členským štátom Európskej únie prijímať zásady, ako majú politické strany pôsobiť, dokonca sme sa inšpirovali aj novelou, teda judikátom Ústavného súdu Českej republiky, ktorý hovorí o transparentnosti, o princípe slobody a princípe kontroly.

Andrej Hrnčiar vo svojom výroku pomerne presne parafrázoval dôvodovú správu novely poslancov SNS a SMER-SD. No vzhľadom na to, že zopakoval jej obsahové chyby, výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Dôvodová správa (.rtf, s. 7) spomínanej novely sa naozaj okrem iného odvoláva aj na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európy, ako aj judikát Ústavného súdu Českej republiky. Pokiaľ však ide o dané nariadenie, netýka sa pôsobenia politických strán v rámci jedného štátu EÚ, ale vytvorenia tzv. európskej politickej strany alebo nadácie, ktorá musí mať nadnárodný presah, pričom jej členovia nemusia výhradne sedieť v národnom parlamente, ale napríklad aj v europarlamente. Ide o teda dve rôzne témy.

"Politická aliancia môže požiadať o registráciu ako európska politická strana za týchto podmienok: b) aliancia alebo jej členovia musia byť alebo sú zastúpení najmenej v jednej štvrtine členských štátov poslancami Európskeho parlamentu, v národných parlamentoch, regionálnych parlamentoch alebo regionálnych zhromaždeniach, alebo aliancia alebo jej členské strany museli pri posledných voľbách do Európskeho parlamentu získať aspoň v jednej štvrtine členských štátov najmenej tri percentá hlasov odovzdaných v každom z týchto členských štátov."

V kontexte novelizácie zákona, o ktorom hovorí Andrej Hrnčiar, nemá toto nariadenie preto žiadny význam nielen spomínať, ale ani uvádzať v dôvodovej správe poslancov, ktorí novelu predkladali. Pokiaľ ide o judikát českého Ústavného súdu, návrh novely zákona poslancov SNS sa odvoláva na rozhodnutie českého Ústavného súdu z roku 1996. Síce sme citované pasáže o princípoch v rozhodnutí nenašli, no je pravda, že spomína voľnú súťaž politických strán, či dôraz na základných demokratických princípoch.

To, že musí byť zvolených deväť sudcov, parlament musí navoliť 18, z ktorých vyberá prezident Slovenskej republiky (…).

Ústava SR vo svoje siedmej hlave hovorí aj o spôsobe voľby ústavných sudcov. Podľa čl. 134 "Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať" (.pdf, s. 33). Vo februári 2019 sa skončí funkčné obdobie 9 ústavným sudcom, vrátane predsedníčky Ústavného súdu SR, Ivetty Macejkovej. To znamená, že Národná rada SR musí navrhnúť 18 kandidátov na sudcov, z ktorých si má prezident Slovenskej republiky vybrať. Výrok hodnotíme ako pravdivý.