Opatrenia, o ktorých hovoril Andrej Danko, boli iniciované a podporené poslancami či ministerkou za SNS. Jeho tvrdenie preto - s výnimkou jeho vlastného hodnotenia o situácii vojakov - hodnotime ako pravdivé. 

Informáciu o náraste platov učiteľov o 36 percent priniesla ministerka školstva Martina Lubyová: „Za obdobie troch rokov a štyroch mesiacov sa platy zvýšili o 36 percent. Aritmeticky je to 32 percent, ale keďže vždy zvyšujete už z vyššieho základu, tak je to 36 percent.” 

Slovenská komora učiteľov však vo svojej správe konštatovala, že „zvyšovanie platov pedagógov v zásade len kopíruje rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve.” 

Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky, ktorý patrí pod Ministerstvo školstva, však „platy pedagógov (pedagogických a odborných zamestnancov) rástli v sledovanom období (od roku 2012) rýchlejšie ako mzdy v národnom hospodárstve.”

Inštitút odkazuje na makroekonomickú prognózu IFP, ktorá hovorí o 38,7 percentnom nominálnom a 28,9 percentnom reálnom raste za obdobie 2016 až 2020. 

Zvyšovanie platov od januára 2019 navrhovala vláda, ktorej členom je aj SNS. Zvyšovanie od septembra 2019 navrhovalo Ministerstvo školstva - teda rezort SNS. Zvyšovanie od 1. januára 2020 navrhol Úrad vlády. 

Gestorom zmien vo vzdelávaní vrátane finančného ohodnotenia pedagogických zamestnancov je najmä Ministerstvo školstva, ktoré mala vo volebnom období 2016-2020 pod palcom nominantka SNS Martina Lubyová. 

V máji 2017 schválil parlament ústavný zákon, podľa ktorého v čl. 44 ods. 4 Ústavy po novom stojí: „Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.” 

Podľa ods. 5 „poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti.” 

Navrhovateľmi ústavného zákona č. 137/2017 Z. z. boli Andrej Danko, Eva Antošová, Jaroslav Paška a Tibor Bernaťák (všetci SNS). 

V apríli 2019 spustilo Ministerstvo pôdohospodárstva projekt tzv. Zelenej nafty 2019. Chce ním podporiť efektívnosť poľnohospodárskej výroby a zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských farmárov.

Ročné náklady na „externú” ochranu vzdušného priestoru rozlohou väčšej oblasti, než je Slovensko, podľa dostupných údajov nedosahujú 50 miliónov eur. Výrok Andreja Danka preto - opakovane - hodnotíme ako nepravdivý. 

Vlastné stíhacie letectvo nemajú napríklad Pobaltské krajiny. Estónsku, Litve a Lotyšsku pomáhajú zabezpečiť vzdušný priestor ich spojenci v NATO. 

Podľa analýzy Útvaru hodnoty za peniaze za to „ročne prispievajú všetky tri krajiny v súčte cca 11 - 12 mil. € (ktoré sú postupne zvyšované). (PDF, str.3)

S takouto ochranou vzdušného priestoru súvisia aj náklady na zabezpečenie prítomnosti jednotiek NATO počas trvania operácie. Od bežnej dennej činnosti po úpravu infraštruktúry podľa typu leteckej techniky. Tieto náklady sa podľa ÚHP pohybujú vo výške 12 - 20 miliónov eur.  

Pre porovnanie: rozloha Pobaltia (Estónsko, Litva, Lotyšsko) je asi 3-krát väčšia než rozloha Slovenska.

Pre tvrdenie Andreja Danka nie sú z verejných zdrojov k dispozícii žiadne dôkazy. Žiaden na požiadanie nedodal ani predseda SNS. Pre Demagóg.SK jeho slová poprelo Fun Rádio aj Boris Kollár. Dankovo tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Andrej Danko hovorí o situácii z leta 2019, kedy mal do novo postaveného stožiara pred parlamentom udrieť blesk. Na stožiar sa podľa Kancelárie Národnej rady poskladalo viac ako 100-tisíc ľudí, prispeli takmer 60-tisíc eur. 

Programový riaditeľ Fun Rádia Marek Mikušek pre Demagóg.SK uviedol, že „nie je pravdou, že by si Boris Kollár objednal vo Fun rádiu Vami uvedenú správu.”

Že taká správa odznela, nevedel vylúčiť ani overiť - archív vysielania vraj majú len za posledných 45 dní. Zdôraznil však, „Boris Kollár nijakým spôsobom nezasahuje do vysielania Fun rádia” a je „akcionárom bez kompetencií štatutára”.

„Môžem čestne a verejne vyhlásiť, že som si nikdy nič také v rádiu neobjednal ani nezadal! (...) Nikdy som nerobil štvavú kampaň proti nikomu! Nikdy som neobjednal kompro proti žiadnemu politickému oponentovi a dávam si na túto moju, z môjho pohľadu, výhodu veľký pozor!” uviedol pre Demagóg.SK Boris Kollár.

Z vyjadrení Andreja Danka vyplýva, že po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej diskutovali v koalícii aj o možnosti predčasných volieb. 

Z verejných zdrojov však nie je možné potvrdiť, že Andrej Danko „prosil” a „presviedčal” Roberta Fica, aby strany predčasné voľby podporili. 

Demagóg.SK sa na to pýtal aj predsedu Smeru - na email však neodpovedal. Žiaden dôkaz pre svoje tvrdenie nedodal ani Andrej Danko. Hodnotíme ho preto ako neoveriteľné.

Verejne dostupné údaje neumožňujú zovšeobecnenie, aké v tvrdení - opakovane - použil Andrej Danko. Demagóg.SK sa ho v minulosti na podobný výrok pýtal - email zostal bez reakcie. Keďže nie je zrejmé, z akých analýz či porovnania predseda parlamentu vychádza, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Podľa odhadov Európskej komisie z roku 2004 malo Slovensko v tom čase jedny z najdrahších diaľnic v Európskej únii. Kilometer diaľnic u nás stál 12,5 milióna eur - kilometer talianskych diaľnic stál 2,7 milióna eur.

Analýza INEKO z roku 2016 ukázala, že zmluvná cena za kilometer diaľnic sa pri rozostavaných úsekoch diaľnice D1 pohybovala od 8 do 38 miliónov eur. Skutočná cena sa pri úsekoch, pri ktorých ju už bolo možné vyčísliť, pohybovala od 8 po 13 miliónov eur.

Prehľad DenníkaN, ktorý čerpá dáta zo zmlúv, ukazuje ceny slovenských diaľnic od roku 2011 v rozpätí od 4,5 milióna eur (obchvat Žiaru nad Hronom v polovičnom profile) do takmer 60 miliónov eur (obchvat Žilina Strážov - Brodno).

Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik v roku 2016 denníku Pravda uviedol, že nie je možné porovnávať cenu kilometra diaľnic na rôznych projektoch. Jednotlivé úseky majú totiž rôzne veľa mostov, tunelov, protipovodňových opatrení, protihlukových stien či rôzne inžinierske siete.