– sympatizant SNS od roku 1997,
– nominant SNS vo všetkých Ústredných volebných komisiách v rokoch 2006 – 2010
– asistentská práca v NR SR v prospech poslancov SNS
– nominant SNS v parlamentných komisiách
– odborný konzultant predstaviteľov SNS v oblasti práva
Vzdelanie:
– 1988 – 1992 Gymnázium M. Kukučina v Revúcej
– 1992 – 1998 Univerzita Komenského, Právnická fakulta Bratislava
Súčasné a predchádzajúce zamestnania:
– 1998 – právnik
– 2003 – samostatný advokát
Ten rozdiel kvality života Slovákov so Západom sa prehlbuje aj preto, že si peniaze nepožičiavame.
Hoci sa výkon slovenskej ekonomiky pomaly približuje priemeru Európskej únie, podľa niektorých výskumov sa rozdiely v kvalite života Slovenska v porovnaní s niektorými západnými krajinami zväčšujú. Nie je však zrejmé, ako prišiel Andrej Danko na kauzálnu súvislosť, že je to „aj preto, že si peniaze nepožičiavame.” Demagog.SK ho oslovil so žiadosťou, aby poskytol zdroje pre svojej tvrdenia - žiadne však nedodal. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Podľa údajov magazínu The Economist sa Slovensko od roku 1995 približuje životnej úrovni Západu. V roku 1995 dosahovala naša ekonomika v porovnaní s krajinami EÚ15 42 % HDP na hlavu - v roku 2017 to už bolo 67,9 %.
Podobne analýza Inštitútu finančnej politiky z februára 2018 ukazuje, že slovenské HDP na osobu sa od roku 2000 s malými výkyvmi približuje HDP priemeru EÚ a eurozóny - „i keď pomalším tempom, ako tomu bolo pred krízou.” V roku 2017 dosahovala naša ekonomika 77 percent priemeru EÚ.
Tzv. Index ľudského rozvoja (HDI) dlhodobo meria kvalitu života v štátoch po celom svete. Neudáva pomer jednotlivých krajín k európskemu priemeru, no umožňuje porovnanie krajín navzájom.
Zo zakladateľských krajín EÚ (Benelux, Nemecko, Francúzsko, Taliansko) sa od roku 1995 Slovensku podarilo znížiť rozdiel v kvalite života medzi ním a Francúzskom (z 0,074 bodu na 0,046 bodu), Nemeckom (z 0,113 na 0,081), Talianskom (z 0,049 na 0,025), Belgickom (z 0,101 na 0,061), Luxemburgskom (z 0,057 na 0,049) aj Holandskom (z 0,078 bodu na 0,076).
Hoci sa Slovensko v uvedenom období týmto krajinám priblížilo, niektoré sa mu v posledných rokoch opäť vzďaľujú. Francúzom aj Holanďanom sa od roku 2012 darí zlepšovať kvalitu života obyvateľov rýchlejšie ako Slovákom.
Podľa HDI sa Slovensku od roku 1995 takmer vôbec nepodarilo zmenšiť rozdiely v kvalite života v porovnaní s Fínskom (rovnaká hodnota 0,065 bodu).
Podla indexu SEDA, ktorý zostavuje spoločnosť Boston Consulting Group, sa Slovensku v porovnaní s rokom 2008 podarilo znížiť rozdiely v kvalite života medzi ním a Talianskom, Luxemburgskom. Naopak, uteká nám Francúzsko, Belgicko aj Holandsko. Takmer nezmenený ostal rozdiel medzi nami a Nemeckom.
Ja som človek, ktorý prišiel z praxe, ja som tretí rok v politike.
Najneskôr od roku 2010 je Andrej Danko členom a funkcionárom SNS. Za stranu kampaňoval a kandidoval do parlamentu v roku 2012. Ako predseda ovplyvňoval zloženie jej kandidátky do komunálnych volieb 2014. Jeho výrok, podľa ktorého je v politike „tretí rok”, preto hodnotíme ako nepravdivý.
Andrej Danko bol od roku 2003 do roku 2012 advokátom. Už počas tohto obdobia - v rokoch 2006 až 2010 - robil asistenta poslancom Slovenskej národnej strany. V rokoch 2010 až 2012 bol prvým podpredsedom a odborným právnym konzultantom strany.
V parlamentných voľbách v roku 2012 bol na kandidátke strany dvojkou. Jeho tvár sa objavila aj na predvolebných plagátoch. SNS sa však do parlamentu nedostala - získala 4,55% hlasov.
Po voľbách v roku 2012 sa Danko stal predsedom SNS. V komunálnych voľbách 2014 SNS postavila alebo v koalíciách podporila 447 kandidátov na starostov či primátorov - 152 boli zvolení.
V parlamentných voľbách 2016 získala strana 8,64% a Andrej Danko sa stal predsedom parlamentu.
Čo sa týka Ľuba Galka, nebol zvolený ani do príslušného výboru kvôli kauze, kedy ako minister obrany… nevyjasnili sa ešte záležitosti okolo zneužitia odpočúvacieho zariadenia.
Galko nebol zvolený do komisie na kontrolu odposluchov. Trestné stíhania súvisiace s kauzou nelegálneho odpočúvania stále bežia. Výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý. Ľubomír Galko nebol v roku 2016 zvolený do tzv. Komisie na kontrolu odposluchov. Nezískal dostatok hlasov v Osobitnom výbore parlamentu na kontrolu Vojenského spravodajstva.
Dôvodom bola aj kauza z roku 2011, pre ktorú ho vtedajšia premiérka Iveta Radičová odvolala z postu ministra obrany. Vojenské spravodajstvo, ktoré pod rezort patrí, vtedy odpočúvalo novinárov. Galko sa bráni, že odpočúvanie sa dialo so súhlasom súdu.
Vo februári 2012 padli prvé obvinenia, o štyri roky neskôr podal prokurátor obžalobu voči piatom osobám. Súdy si však prípad roky posúvali. Sudca, ktorý ho mal naposledy, išiel vo februári 2019 do dôchodku.
Vyšetrovanie nepotvrdilo, že by bol do odpočúvania zapojený aj Galko. Bol však podozrivý, že mohol prezradiť utajované skutočnosti. Na jeseň 2016 polícia trestné stíhanie zastavila. V marci 2018 Generálna prokuratúra nariadila trestné stíhanie znovuotvoriť.
U Jána Budaja dlhodobo sú vyhrády k jeho spojeniu s ŠtB.
Andrej Danko vysvetľoval, prečo nebol Ján Budaj (klub OĽaNO) zvolený za predsedu Výboru NRSR pre ľudské práva. Budajovo meno sa v minulosti objavilo na zoznamoch spolupracovníkov ŠtB, no ten to odmietol. Kedže Budajovi tieto pochybnosti pripomenul minimálne jeden poslanec SNS, výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.
Disident Ján Budaj je v zväzkoch Štátnej bezpečnosti (ŠtB) vedený v rokoch 1979 až 1981 ako agent s krycím menom Domovník. Kategória agent bola formou vedomej spolupráce s ŠtB.
Budaj odmietol, že by niekedy akúkoľvek spoluprácoval s ŠtB. V minulosti spochybnil hodnovernosť zväzkov. Zverejnil výpovede príslušníkov ŠtB o tom, ako pri zápise agentov klamali.
Väčšinu času bol Budaj v zväzkoch vedený ako nepriateľská osoba. Web Ústavu pamäti národa pripomína, že „zväzok a dokumenty, ktoré by mohli bližšie osvetliť jeho spoluprácu s ŠtB, sa v archívoch nenachádzajú a s najväčšou pravdepodobnosťou boli účelovo vytiahnuté spomedzi dokumentov ŠtB. Mnohé ďalšie dokumenty však poukazujú na skutočnosť, že Ján Budaj s ŠtB nikdy aktívne nespolupracoval.“
Podľa TASR sa v archívoch ÚPN našla oficiálna Správa ŠtB o činnosti za rok 1980, podľa ktorej „tajný spolupracovník, vedený pod menom Jána Budaja s ŠtB nespolupracoval, ale konal proti režimu.”
Budajovi tieto pochybnosti v minulosti pripomenul okrem iných poslanec SNS Jaroslav Paška.
…bolo to odkomunikované aj s právnym oddelením, že táto schôdza (mimoriadna schôdza z 9. septembra 2019, pozn.), ktorá nebola zvolaná kvôli lajdáctvu Borisa Kollára, ktorý teda si nevedel nastaviť súkromné aktivity so svojou prácou, bola zvolaná na riadnu schôdzu a zaradená ako posledný bod.
Mimoriadnu schôdzu parlamentu poslanci 9. septembra 2019 neotvorili, pretože plénum nebolo uznášaniaschopné. Boris Kollár bol však len jeden z mnohých poslancov, ktorí sa neprezentovali ako prítomní. Nie je teda pravdou, že schôdza nebola zvolaná „kvôli nemu.”
Mimoriadna schôdza na vyslovenie nedôvery premiérovi Petrovi Pellegrinimu, ktorú iniciovala opozícia, bola najprv presunutá zo 6. na 9. september. Ani na druhý pokus sa ju však poslancom nepodarilo otvoriť - plénum opäť nebolo uznášaniaschopné.
Boris Kollár bol jedným z 82 poslancov, ktorí sa v pléne neprezentovali ako prítomní. Z neúčasti sa ospravedlnil.
Na otvorenie schôdze bolo 9. septembra potrebných minimálne 76 prítomných a prezentujúcich sa poslancov. Pri oboch hlasovaniach sa ich odprezentovalo menej než 68. Boris Kollár bol teda len jedným z mnohých, ktorí svojim hlasom k otvoreniu schôdze neprispeli.
Predseda Národnej rady Andrej Danko následne zaradil hlasovanie o nedôvere premiérovi na koniec riadnej schôdze parlamentu 10. septembra. Opozícia však s týmto rozhodnutím nebola spokojná. Iniciovala preto mimoriadnu schôdzu na 13. septembra.
