Je pravdou, že Bielorusko podpísalo bilaterálne dohody o voľnom obchode s niekoľkými ázijskými krajinami, avšak nie so všetkými. Režim slobodného obchodu Bielorusko v súčasnosti uplatňuje s Azerbajdžanom, Arménskom, Kirgizskom, Tadžikistanom, Kazachstanom, Moldavskom, Ruskom, Gruzínskom, Uzbekistanom a Turkmenistanom. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Režim voľného obchodu je jednou z najúčinnejších foriem medzinárodnej hospodárskej integrácie, pričom umožňuje zrušenie colných sadzieb a množstvových obmedzení v dvojstrannom obchode, okrem špecifických výrobkov.

Bielorusko je súčasťou dvoch ázijských integračných celkov, vďaka ktorým uplatňuje režim slobodného obchodu. Jedným z nich je Spoločenstvo nezávislých štátov (SNŠ), v rámci ktorého bola 18. októbra 2011 podpísaná dohoda SNŠ, ktorú prijali Arménsko, Bielorusko, Kirgizsko, Kazachstan, Moldavsko, Rusko, Tadžikistan a Ukrajina. V súlade s dohodou sa režim voľného obchodu vzťahuje aj na obchod s Gruzínskom.

Druhým integračným celkom, ktorého súčasťou je Bielorusko, je Eurázijská hospodárska únia (EAEU), ktorá funguje od roku 2015 a bola podpísaná prezidentmi Ruskej federácie, Kazachstanu a Bieloruska. Neskôr do EAEU pristúpili aj Arménsko a Kirgizsko. V rámci EAEU sa poskytuje okrem slobody pohybu tovaru aj slobodný pohyb služieb, kapitálu a práce, ako aj koordinovaná, koherentná a spoločná politika v kľúčových odvetviach hospodárstva. Keďže EAEU je zároveň aj colnou úniou, Bielorusko v rámci obchodu s nečlenskými krajinami uplatňuje colné sadzby stanovené spoločným colným sadzobníkom.

EAEU taktiež podpísala s viacerými krajinami samostatné dohody o voľnom obchode. Medzi takéto krajiny patrí Vietnam či Čína. Podľa Ministerstva zahraničných vecí Bieloruska v súčasnosti štáty EAEU rokujú o uzavretí dohody o voľnom obchode s Izraelom, Vietnamom, Singapurom, Iránom, Egyptom a Novým Zélandom.

Zdroj: Silk Road Briefing

Francúzska republika má poloprezidentský systém, ktorý je špecifickým kompromisom medzi prezidentským (napr. USA) a parlamentným (napr. Slovenská republika) systémom. Je možné konštatovať, že právomoci francúzskeho prezidenta sú v európskom prostredí nadpriemerné. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Prezident Francźskej republiky je exekutívnym orgánom (.doc, str. 5). Medzi jeho významné právomoci patrí právomoc vybrať predsedu vlády, určovať agendu ministerskej rady, raz ročne rozpustiť Národné zhromaždenie (legislatívny orgán Francúzskej republiky), vypísať referendum (so súhlasom parlamentu) či využívať špeciálne právomoci v krízových situáciách. Ak má prezident v Národnom zhromaždení väčšinovú podporu, má možnosť priamo sa podieľať na politike vlády. Tak je to v prípade súčasného prezidenta, Emmanuela Macrona, ktorého hnutie La République En Marche (Republika Vpred!) získalo po voľbách v júni 2017 308 miest v 577-člennom Národnom zhromaždení.

Po anexii Krymu v roku  2014, bol zavedený voči Rusku rad reštriktívnych opatrení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí, a samozrejme, aj obchodných vzťahov. Sankcie voči Rusku uložili krajiny EÚ ako aj USA, Kanada a Austrália. Obmedzené obchodovanie s Ruskom sa dotýka hlavne finančného, energetického, technologického, obranného sektora, produktov s duálnym využitím ale aj niekoľkých druhov mliečnych a mäsových výrobkov (pdf. str. 17). Podľa online žurnálu EuropeNow patriaceho pod akademickú organizáciu Council for European Studies na prestížnej Kolumbijskej univerzite ovplyvnili sankcie voči Rusku ekonomiku Spojených štátov len minimálne, keďže obchodné väzby USA s Ruskom sú (s prihliadnutím na celkovú veľkosť ekonomiky USA) malé. Väčší dopad mali sankcie na EÚ, čo sa ale dá odôvodniť tým, že obchod s Ruskom má väčší podiel na celkovej ekonomike EÚ než je tomu v prípade USA. Zatiaľčo v roku 2015 bolo Rusko štvrtým najväčším obchodným partnerom EÚ, na americkom trhu obsadila krajina až 30. priečku. V roku 2012 obchodný obrat medzi EÚ a Ruskom dosiahol 339 mld. €, čo predstavuje 10-násobok obratu medzi USA a Ruska v tom istom roku. To, že sankcie voči Rusku viac zasiahli ekonomiku EÚ než USA, je teda spôsobené veľkosťou obchodných väzieb existujúcich ešte pred uvalením sankcií a nie snahou USA zvýšiť obchodný obrat s Ruskom na úkor Európskej únie, ako naznačuje Danko. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

V roku 2014 ročný obchodných obrat medzi USA a Ruskom klesol o 9,9%. Za prvé tri mesiace roku 2015 klesol obchodný obrat o 29,4% a export sa znížil o 3,3 % (TASR). Obchodný obrat medzi Ruskom a Európskou úniou sa podľa údajov Európskej komisie v roku 2014 znížil o 12,6 % a export EÚ do Ruska klesol o 13,5 %.

V marci 2019 ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov oznámil, že obchodný obrat medzi USA a Ruskom napriek sankciám za ostatné dva roky vzrástol a v roku 2018 mal dosiahnuť 25 mld. $. Napriek tomu stále nedosiahla rekordnú hodnotu 31 z roku 2011. Lavrov takisto povedal, že obchodný potenciál USA a Ruska má ešte nevyužitý potenciál.

Podľa oficiálneho kalendára podujatí sa Andrej Danko ako predseda NR SR zúčastnil 44 zahraničných pracovných ciest. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý (vzhľadom na kontext vyjadrenia sa jednalo o približný odhad). Čo sa týka predchádzajúcich predsedov parlamentu, kvôli neurčitosti výroku sme sa zamerali na obdobie od parlamentných volieb v roku 2010. Pre ucelený prehľad sme vytvorili nasledujúcu tabuľku, v ktorej sú uvedené počty zahraničných ciest jednotlivých predsedov NR SR od roku 2010 do súčasnosti.

Ako pravdivú tak hodnotíme aj druhú časť tvrdenia Andreja Danka, kedy sa súčet zahraničných ciest predsedov NR SR pôsobiacich od roku 2010 vyšplhal na číslo 37.

Správa, že Rusko chce prijať zákon o oprávnenosti okupácie Československa, sa prvýkrát objavila 1. júna 2019 na českom portáli Forum24.cz. Demonštrácia, o ktorej hovorí Andrej Danko, sa konala v Prahe 4. júna 2019 a jej cieľom bolo vyjadriť nesúhlas s konaním českej vlády, predovšetkým českého premiéra Andreja Babiša. Demonštranti nesúhlasia s vymenovaním Marie Benešovej (nominantka ANO) za ministerku spravodlivosti a požadujú rezignáciu Benešovej ako aj Babiša. Organizáciu prebral spolok Milion chvilek, ktorý protesty za odstúpenie Benešovej organizuje už od konca apríla. Oficiálne vyhlásenia organizátorov sa týkajú výlučne už spomenutých požiadaviek a správa, že  Rusko chce prijať zákon o oprávnenosti okupácie Československa, nebola ani len marginálnou témou demonštrácie. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Oficiálne požiadavky organizátorov znejú nasledovne:

1/ Záruka nezávislosti justície + Demisia Marie Benešové!

2/ Agrofert vrátí všetky neprávom obdržané dotácie.

3/ Koniec dotácií, daňových úľav, investičných stimulov a štátnych zákaziek pre Agrofert.

4/ Andrej Babiš sa zbaví médií.

5/ Demisia Andreja Babiša.