Andrea Letanovská

Člen strany:


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Andrea Letanovská

Andrea Letanovská

sa vláda rozhodla, že prispeje tým najslabším, budú trináste dôchodky, dokonca v porovnaní s minulým rokom to bude 200 percentný nárast. Takisto je pripravený balíček opatrení v hodnote 500.000.000 EUR, kde sa budú tí najslabší podporovať, to sú tehotenská dávka od štvrtého mesiaca tehotenstva pre budúcu matku, je to dvojnásobný odvodový bonus pre pracujúcich rodičov atď

Na 13. dôchodky má ísť raz toľko peňazí ako štát vyplatil na vianočných príspevkoch vlani. Vlada pripravila sociálny balíček pre zraniteľné skupiny vo výške 500 miliónov eur. Tvrdenie Andrey Letanovskej hodnotíme ako ešte pravdivé. 

13. dôchodky

Vláda Igora Matoviča schválila na návrh ministra práce zmeny v tzv. 13. dôchodkoch. Nové pravidlá musia ešte prejsť v parlamente.

Podľa starých pravidiel prijatých predošlou koalíciou tesne pred voľbami mali penzisti dostať priplatené vo výške priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku - teda 460,40 eura. Štát to malo stáť 442 miliónov eur, rozpočet na rok 2020 s nimi však nerátal.

Matovičova vláda sumu 460 eur mení. Výšku 13. dôchodku naviazala na výšku štandardnej penzie - čím nižšia, tým vyšší bude 13. dôchodok. Penzisti s priemerným dôchodkom po novom dostanú asi 205 eur.  

Minulý rok štát vyplatil dôchodcom 154,3 milióna eur na vianočných príspevkoch, tento rok má ísť na trináste dôchodky 307,5 miliónov eur - teda asi dvojnásobok.

Ministerstvo tento rozdiel interpretovalo ako 201-percentný nárast, čo prebrala aj Letanovská. 

Sociálny balíček 

Vláda tiež predstavila sociálny balíček za 500 miliónov eur. Jeho súčasťou má - okrem 13. dôchodkov - byť aj tehotenská dávka vo výške 200 eur od 4. mesiaca a dvojnásobný daňový bonus na deti od 7 do 15 rokov.

Len žiadna vakcína nie je stopercentná, a keď prejde tým správnym procesom, ktorý je predpísaný, tak potom sa dá vyhlásiť, že je použiteľná, je bezpečná v prijateľnej miere, ale na miliónoch obyvateľov, keď je použitá, určite v určitom percente dôjde k nežiaducim účinkom ako pri každom jednom lieku, takže musíme s tým rátať a musíme byť na to pripravení.

Vakcíny musia prejsť prísnym testovaním ich účinnosti a bezpečnosti. Pri malom percent dojde k nežiadúcim účinkom - tak, ako pri každom inom lieku. Tvrdenie Andrey Letanovskej hodnotíme ako pravdivé. 

Štáty Európskej únie musia dodržiavať spoločný liekopis - teda súbor pravidiel na prípravu a kvalitu liekov. Liekopis vznikol po spolupráci medzinárodne uznávaných autorít. 

Každý liek - vrátane vakcíny - musí pred schválením na použitie prejsť štyrmi fázami testovania, ktoré zisťujú jeho bezpečnosť a účinnosť na dostatočne výpovednej vzorke populácie resp. pacientov. 

Zloženie vakcín je detailne uvedené v príbalovom letáku. Podrobný prehľad vakcín aj pomocných látok v nich vrátane ich potenciálnych vedľajších účinkov prináša web Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. 

Očkovanie je vysoko bezpečné, nie je však úplne bez rizika – ako každý zdravotný úkon. Riziká očkovania lekári a epidemiológovia poznajú,” uvádza Úrad verejného zdravotníctva. Ak ktorékoľvek z rizík nastane, lekár a úrady riešia situáciu podľa pripraveného postupu. 

Úrad tiež upozorňuje na to, že určité malé percento očkovaných osôb si po očkovaní nevytvorí protilátky, alebo si ich nevytvoria v dostatočnom množstve.“ 

Štátny web očkovanie.sk opisuje lokálne a celkové nežiadúce účinky očkovania. Medzi lokálne radí bolesť, začervenanie či zatvrdnutie pri mieste vpichu. Medzi celkové patria zvýšená teplota, nechutenstvo či únava. Tieto príznaky sa vyskytujú u asi 10 percent prípadov, po niekoľkých dňoch pominú.  

Zriedkavé účinky ako bolesti svalov či alergické dermatídy sa vyskytujú o jedného dieťaťa zo stotisíc až milión. Závažné účinky sa objavia u jedného dieťaťa z milión. 

Negatívne aspekty sú mnohonásobne vyvážené významným znížením výskytu ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním,” píše úrad.

čo sa týka vakcinácie, áno, zase musím povedať, trvám na tom, že nemôžme ukončiť túto debatu, že vakcinácia je hlúposť, vakcinácia na celom svete zabezpečila to, že deti prestali zomierať na detské infekčné ochorenia, práve Afrika slávi veľký sviatok, že sa zbavili detskej mozgovej obrny, vďaka vakcinácii, a v posledných rokoch mali veľmi ťažkú situáciu, lebo boli tiež silné antivakcinárske hnutia, napriek tomu to vybojovali, lebo tí ľudia videli, že tie deti im prestali zomierať a prestali byť zmrzačený na celý život. A takto to bolo s mnohými ochoreniami, o ktorých dnes už našťastie čítame len v knihách, a je to práve vďaka vakcinácii.

Očkovanie pomohlo vyhubiť mnohé infekčné choroby a zachránilo státisícky životov. Tvrdenie Andrey Letanovskej hodnotíme ako pravdivé. 

Úrad verejného zdravotníctva uvádza, že negatívne aspekty (očkovania) sú mnohonásobne vyvážené významným znížením výskytu ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním.”

Podľa úradu vďaka očkovaniu výrazne poklesla chorobnosť a úmrtnosť detí a vykoreneniu niektorých infekčných ochorení. 

Vplyv očkovania možno najlepšie ilustrovať na eradikácii varioly. Vďaka očkovaniu sa podarilo eradikovať (vyhubiť - pozn.) toto smrteľné ochorenie, ktoré bolo ešte v 70. rokoch príčinou mnohých úmrtí na svete. V súčasnosti je  v záverečnej fáze eradikácia ďalšieho závažného až smrteľného ochorenia - detskej obrny.”

V auguste 2020 médiá informovali, že očkovanie pomohlo vykynožiť vírus detskej obrny v Afrike. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zachránila snaha o vyhubenie vírusu detskej obrny od roku 1996 1,8 milióna detí pred ochrnutím a 180-tisíc pred smrťou.

Vy sa necítite ohrození, nenosíte rúško, ale je to veľmi sebecké, pretože to rúško chráni nielen vás, ale chráni tých ľudí okolo, a to, že by mali nosiť rúško nakazení, to je správne, to by bolo v ideálnom svete, ale my o mnohých ľuďoch nevieme, že sú infikovaní, lebo sa nedali otestovať, sú v inkubačnej dobe atď., nemajú žiadne príznaky, nemali dôvod, aby sa šli otestovať, a práve preto chránime pred týmito ľuďmi tých rizikových pacientov s onkologickými ochoreniami, seniorov, tehotné mamičky a pod.

Rúška chránia svojho nositeľa aj ľudí okolo v prípade, že je infikovaný. špeciálne dôležité to je pri rizikových skupinách. Tvrdenie Andrey Letanovskej preto hodnotíme ako pravdivé. 

Úrad verejného zdravotníctva na svojom webe uvádza, že tvárové rúško je kľúčovou ochrannou pomôckou, ktorou zabraňujeme šíreniu nového koronavírusu do okolia. Jeho nosenie má v súčasnosti význam u každého z nás, nielen u osôb s príznakmi respiračného ochorenia, kde rúško priamo zachytáva prúd kvapôčok. Vírus totiž prenáša aj osoba bez príznakov ochorenia, ktorá nemusí vedieť, že je jeho nosičom, no je tiež infekčná.”

Rúško nám tiež bráni dotýkať sa tváre, čím sa znižuje riziko prenosu vírusu z už infikovaného povrchu. 

Najčastejším dôvodom, prečo sa ľudia dajú testovať na ochorenie COVID-19, je návšteva rizikovej krajiny alebo priamy kontakt s pozitívnym pacientom. Zdravotné ťažkosti pociťuje menší počet infikovaných. 

V období od 29. júna do 21. júla 2020 bolo až 63 % pozitívnych prípadov bezpríznakových (pdf, s. 2). Objavili sa teda aj prípady, kedy sa testovaní prekonali vírus bez toho, aby o tom vedeli.

Najzraniteľnejšími spravidla ľudia nad 60 rokov a tí, ktorí trpia vážnymi chronickými ťažkosťami ako cukrovka, ochorenia srdca, pľúcne choroby, ochorenia znižujúce imunitu či oknoochorenia.

Jedným z takých zásadných pilierov nášho programu bola očista justície. A odkedy naša pani ministerka Mária Kolíková nastúpila do funkcie, tak bez akéhokoľvek omeškania, od prvého dňa začala na tom intenzívne pracovať, a prináša reformy a prináša novely zákonov, je to voľba ústavných sudcov, voľba generálneho prokurátora, kde sme podali aj poslanecký návrh, je to vlastne z dielne našich poslancov.

Zmeny v oblasti spravodlivosti označil Andrej Kiska za jednu z piatich priorít pri zakladaní strany. Venovala sa im jedna kapitola predvolebného programu. O očiste justície hovorí aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. 

Kolíková nedávno predstavila reformný balíček v oblasti justície. Chce meniť zloženie Súdnej rady a Ústavného súdu, zaviesť preverovanie majetku a spôsobilosti sudcov či zriadiť Najvyšší správny súd. 

Koaliční poslanci - medzi nimi aj poslanec Za ľudí Juraj Šeliga - predložili a parlament schválil zmeny v prokuratúre. Rozšírili okruh kandidátov, ktorí sa môžu uchádzať o funkciu generálneho prokurátora, a tiež okruh ľudí, ktorí ich môžu navrhovať. 

Kolíkovej rezort tiež pripravil pripravil návrh zákona o zaistení majetku, ktorý by mal sťažiť zbavovanie sa majetku získaného trestnou činnosťou. Tvrdenie Andrey Letanovskej preto hodnotíme ako pravdivé.