Alajos Mészáros

Člen strany: Strana maďarskej komunity (SMK)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Alajos Mészáros

Alajos Mészáros

Alajos Mészáros,
EP – Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov),
Slovensko – SMK

Alajos Mészáros je z pohľadu vystúpení na plenárnych schôdzach EP šiestym najaktívnejším slovenským poslancom. Od poslednej letnej prestávky sa prezentoval 27 vystúpeniami, pričom až 18 z nich bolo v písomnej forme. Našli sme 5 faktických tvrdení, ktoré možno označiť ako „originálne“.

Domnievame sa, že z pohľadu pridanej či informačnej hodnoty plenárnych vystúpení, sú „originálne faktické výroky“ najpodstatnejšie. Ak by sme na základe týchto výrokov, mali určiť, na akú oblasť dával v posledných mesiacoch Mészáros dôraz, boli by to najmä otázky spojené s ochranou práv menšín. Tejto témy sa totiž dotýkalo najviac výrokov.

Slovensko je v oblasti nezamestnanosti mladých na šiestom mieste v EÚ. Na Slovensku, sa index podnikateľského prostredia oslabil na 72,2 bodu, čo je v porovnaní s posledným štvrťrokom minulého roka (2012, pozn.) oslabenie o 3,84 percenta v prvom štvrťroku 2013. Vo viac ako desať ročnej histórii merania, ešte index nebol taký nízky.

Výrok Alajosa Mészárosa je zo septembra 2013, a podľa celoročných údajov za rok 2012, malo Slovensko šiestu najvyššiu nezamestnanosť mladých (do 25 rokov, pozn.) v EÚ. Pravdivé sú aj informácie ohľadom zhoršenia Slovenska v Indexe podnikateľského prostredia.

Podľa údajov Eurostat-u sa Slovensko nachádzalo skutočne na 6. priečke (33,6%) z hľadiska miery nezamestnanosti mladých ľudí. Najhoršie v tejto oblasti boli v roku 2012 nasledujúce krajiny:

rok 2012miera nezamestnanosti mladých
Španielsko55,7%
Grécko55,3%
Chorvátsko49,9%
Cyprus38,7%
Portugalsko38,1%


Podľa Indexu podnikateľského prostredia (Zdroj: PAS) - V prvom štvrťroku 2013 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zaznamenalo Slovensko oslabenie o 3,84 percentuálnych bodov - z pôvodnej hodnoty 72,7 bodov. Taktiež sa jednalo o dovtedy najnižšiu hodnotu indexu.

V septembri Európska komisia odmietla občiansku iniciatívu tzv. Minority Safepack na. Táto iniciatíva, ktorá navrhuje opatrenia na ochranu domorodých menšín, je podporovaná organizáciami 14 európskych krajín.

Občianska iniciatíva Minority Safepack bola pripravená komisiou pozostávajúcou z členov Federálnej Únie Európskych Národností (FUEN), Mládeže Európskych Národností (YEN), Demokratickej aliancie Maďarov v Rumunsku a Juhotyrolskou ľudovou stranou. Bola podaná 15.júla 2013 a zamietnutá Európskou Komisiou 13. septembra 2013. Komisia zdôvodnila odmietnutie tým, že návrh na legislatívne posilnenie ochrany a podpory národnostných a jazykových menšín v EÚ nie je v kompetenciách Komisie.

citátu Attilu Korodiho (rumunský europoslanec reprezentujúci maďarskú menšinu, jeden z iniciátorov Minority Safepack, pozn.) vyplýva, že organizácie zo 14 krajín podporili túto iniciatívu. Nepodarilo sa nám zistiť, presne ktoré organizácie to boli, no vzhľadom na fakt, že len členovia občianskej komisie, ktorí návrh podávali, pochádzajú zo šiestich rôznych krajín, združenie YEN pôsobí v 18 európskych krajinách a jej členov tvorí 40 organizácií, a FUEN zastrešuje 90 členských organizácií v 32 krajinách, je možné, že počet krajín podporujúcich túto iniciatívu je ešte vyšší. 

Podľa kodanských kritérií členským štátom EÚ sa môže stať len krajina, ktorá rešpektuje práva menšín. Všetky členské štáty EÚ v Lisabonskej zmluve uznali ochranu menšín, ako spoločnú hodnotu.

Podľa Kodanských kritérií sa skutočne môže stať členom Európskej únie len krajina, ktorá rešpektuje a chráni menšiny. Tieto hodnoty sú taktiež súčasťou Lisabonskej zmluvy.

Kodanské kritériá sú podmienky, ktoré musia spĺňať krajiny usilujúce sa o vstup do Európskej únie. Ochrana menšín je jednou z podmienok zakotvených v tejto deklarácii:

"Membership requires that the candidate country has achieved stability of institutions guaranteeing democracy, the rule of law, human rights and respect for and protection of minorities, the existence of a functioning market economy as well as the capacity to cope with competitive pressure and market forces within the Union."

Aj Lisabonská zmluva (str. 13) obsahuje zadefinovanie postojov členských štátov k menšinám:

"Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi."

V roku 2010 bol na Slovensku prijatý zákon, ktorý zakazuje dvojité občianstvo … podľa Ústavy SR nikto nemôže byť zbavený svojho občianstva. Ústavný súd mal v súvislosti s týmto rozhodovať 26. februára 2014, ale zasadnutie bolo napokon odročené na neurčito.

Spomínaná úprava zákona o občianstve bola v NR SR schválená 26. mája 2010, teda v čase, keď bol predsedom vlády Robert Fico. Zmyslom jeho vstúpenia do platnosti je zamedzenie súbežnej držby štátneho občianstva. Potvrdením jeho účinnosti je fakt, že slovenského občianstva bolo na jeho základe zbavených už viac ako 700 ľudí - čo je skutočnosť, z mnohých strán označovaná ako protiústavná. (TASR & TASR)

Podľa článku 5. Ústavy SR, nikomu nemôže byť odňaté občianstvo proti jeho vôli, ale zároveň majú byť podmienky nadobúdania a straty občianstva stanovené zákonom:

(1) Nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon.

(2) Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli.
 

Demagog.SK nie je schopný posúdiť, či "podľa Ústavy SR nikto nemôže byť zbavený svojho občianstva", ako tvrdí A. Mészáros. O tom by mal napokon rozhodnúť Ústavný súd, ktorý sa v súčasnosti zaoberá touto otázkou, avšak do terajšieho momentu ešte nevyniesol rozsudok. V tlačovej správe Ústavného súdu z 30. januára 2014 sa ohľadom daného problému píše:

"Napriek upozorneniu predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivetty Macejkovej, že na poslednom verejnom zasadnutí pléna 22. januára 2014 určila termín odročenia pre účely vyhlásenia rozhodnutia v predmetnej veci na 26. február 2014, plénum na neverejnom zasadnutí 29. januára 2014 jednohlasne rozhodlo o odročení verejného zasadnutia vo veci sp. zn. PL. ÚS 11/2012 na neurčito."