Na sociálnych sieťach sa šíri krátke video, ktoré spochybňuje okolnosti úmrtia bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Autor zavádzajúco naznačuje, že Lučanský bol v cele monitorovaný kamerovým systémom, ktorý však zlyhal práve v čase, keď spáchal samovraždu. V skutočnosti dozorcovia sledovali len priestor pred celou a záznam sa spúšťal automaticky detektorom pohybu. V čase Lučanského samovraždy do cely nikto nevošiel, ani z nej neodišiel, čo je dôvodom krátkej medzery v kamerovom zázname. 

O smrti Milana Lučanského sa aj po takmer piatich rokoch šíri veľké množstvo dezinformácií, ku ktorým prispievajú aj politici. Dezinformácie najčastejšie spochybňujú oficiálnu verziu, že si Lučanský siahol na život sám. 

Vo videu z 2. novembra 2025, ktoré na profile Kronika Mafie na Facebooku videlo viac ako 246-tisíc ľudí, sa autor pýta, ako je možné, že kamerový systém, ktorý monitoroval Lučanského, zlyhal. Naznačuje, že Lučanský bol monitorovaný priamo v cele a k výpadku systému malo prísť v čase jeho samovraždy. 

„Ako je možné, že kamerový systém, ktorý má monitorovať väzňa umiestneného pod zvýšeným dohľadom, v kritickom okamihu zlyhal,“ pýta sa autor vo videu.

Odvoláva sa pritom na informácie z oficiálnej správy komisie, ktorá samovraždu prešetrovala, jej závery však dezinterpretuje.

Naznačuje tiež, že v inkriminovanom momente prišlo k výpadku: „Niektorí odborníci sa domnievajú, že takýto výpadok techniky môže byť príliš veľká náhoda, najmä ak sa zohľadní, že Lučanský bol v tom čase pod zvýšeným dohľadom“.

Na videu sa na krátky moment objaví Mária Kolíková, ktorá bola v čase Lučanského samovraždy ministerkou spravodlivosti. Viacerí politici v minulosti opakovane nepravdivo pripisovali zodpovednosť za Lučanského samovraždu práve jej.

Lučanského samovražda

Milan Lučanský bol policajným prezidentom od júna 2018 do augusta 2020. V decembri 2020 poslal Milana Lučanského Špecializovaný trestný súd v Pezinku na základe zistení Národnej kriminálnej agentúry do väzby. Lučanský bol obvinený z prijímania úplatku a z ohrozovanie dôvernej a vyhradenej skutočnosti. 

9. decembra 2020 si mal spôsobiť poranenie, ktoré vyžadovalo jeho prevoz do ružomberskej nemocnice, kde podstúpil operáciu. V tom čase bol Lučanský v cele sám. 

29. decembra 2020 sa exprezident policajného zboru v cele pokúsil o samovraždu, o deň na to na následky tohto pokusu zomrel.

Komisia vylúčila cudzie zavinenie

Krátko po incidente iniciovala Mária Kolíková vytvorenie špecializovanej komisie pre vyšetrovanie smrti Milana Lučanského. V komisii bolo 17 členov, medzi nimi zástupcovia koaličných aj opozičných strán. 

Komisia nezistila skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s informáciou, že si Lučanský siahol na život sám. Jej zistenia korešpondovali s výsledkami policajného vyšetrovania a teda že smrť generála Lučanského bola samovraždou. 

V správe komisia uviedla, že „nekonštatuje ani žiadne také zistenia a závery, ktoré by poukazovali na akúkoľvek aktívnu účasť inej osoby na udalosti v Lučanského cele v čase jeho úmrtia. Rovnako členovia komisie nezistili pri vypočutí zúčastnených osôb žiadne podozrenie na prítomnosť takých poranení na tele Milana Lučanského, ktoré by poukazovali na aktívnu obranu zo strany menovaného, či okolnosti poukazujúce na akúkoľvek nežiaducu manipuláciu inej osoby či osôb s jeho telom“ (.pdf, s. 11).

Kamery monitorovali len priestor pred celou

Komisia skúmala aj kamerové záznamy z chodby pred celou či elektronické záznamy o otvorení ciel, pričom nezistila žiadne nezrovnalosti či iné významné okolnosti, ktoré by spochybňovali verziu úmyselného sebapoškodenia Milana Lučanského. 

Dozorca Lučanského celu kontroloval o 16:30, na čo mal Lučanský ešte reagovať zdvihnutím hlavy. O 9 minút neskôr, potom čo si Lučanský neprevzal večeru, bola cela otvorená za účelom preverenia jeho stavu a následného poskytnutia neodkladných život zachraňujúcich úkonov (.pdf, str. 9). Lučanský si siahol na život práve v tomto deväťminútovom časovom okne.

„Z kamerových záznamov vyplýva, že vizuálna kontrola cez priehľadový otvor cely (bez jej otvorenia) bola vykonaná v čase o 16:30, pričom z následného kamerového záznamu nevyplynulo, že by do cely až do času 16:39 vstúpila nejaká osoba,“ píše sa v správe komisie (.pdf, str. 20).

To, že kamerový záznam z cely neexistuje a ani nemôže, potvrdilo aj ministerstvo spravodlivosti. „Zákon nedovoľuje monitorovať obvineného 24 hodín, ak nejde o disciplinárny trest alebo chráneného svedka. To nebol prípad Lučanského. Existujú kamerové záznamy z chodby. Majú ich k dispozícii vyšetrovatelia aj prokuratúra. Na celé vyšetrovanie dohliada generálny prokurátor Maroš Žilinka, tomu dôveruje aj opozícia, ktorá ho s koalíciou volila,“ uviedlo ministerstvo ešte v roku 2021.

Príspevok viackrát uvádza, že v prípade kamerového záznamu prišlo k „výpadku“, čo naznačuje, že systém nefungoval tak, ako mal. V skutočnosti bol systém nastavený, aby sa zapol len vtedy, ak zaznamená pohyb. V prípade prerušeného záznamu tak nešlo o chybu, ani nekalé konanie, ale o zamýšľaný spôsob fungovania.

Správa uvádza, že kamerový záznam bol v čase od 16:30 do času 16:39 krátko prerušený na približne 2 minúty. Dôvodom bolo, že kamery sa automaticky aktivujú senzorom pohybu a vypnú sa, ak žiaden pohyb nedetegujú. 

Časy otvárania cely bolo možné spätne preveriť aj z ďalšieho systému, ktorý elektronicky zaznamenáva každé otvorenie dverí a mreží cely. Komisia v záznamoch nezistila nezhody a konštatovala, že „vo výpise z uvedeného systému nenašla taký záznam, ktorý by identifikoval otvorenie cely v časovom intervale od 16:30 do 16:39“(.pdf, str. 20).

So záverom správy komisie sa stotožnilo 14 členov komisie. Marian Kotleba a Denisa Saková hlasovali proti a poslanec strany Smer-SD Marián Saloň sa hlasovania zdržal. Predseda komisie priblížil, že týmto poslancom sa „nezdal podklad dostatočný“.

Členmi komisie boli ďalej zástupcovia Ministerstva spravodlivosti SR, súdny znalec, zástupca úradu verejného ochrancu práv, zástupcovia médií, zástupca prezidentskej kancelárie, zástupca odborového zväzu Zboru väzenskej a justičnej stráže, zástupkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a bývalá členka Výboru Rady Európy na zabránenie mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu (.pdf, str. 2).

Viacnásobné vyšetrovanie opakovane potvrdilo, že išlo o samovraždu

V prípade smrti Miliana Lučanského podal splnomocnenec rodiny Lučanských Miroslav Radačovský ešte v roku 2021 trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví.

Vyšetrovanie bolo ukončené v júni 2022, vyšetrovateľ trestné stíhanie zastavil.

Aj krajská prokuratúra v Prešove v novembri 2022 konštatovala, že Milan Lučanský zomrel na následky obesenia s tým, že cudzie zavinenie vylúčila. Na priebeh vyšetrovania dozeral sám Generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa v januári 2022 osobne zúčastnil rekonštrukcie udalostí v Prešove.

Prokurátor ešte v marci 2023 nariadil doplnenie dôkazov, pričom vyšetrovanie sa sústredilo už len na to, či príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže primerane reagovali na zdravotný stav Milana Lučanského a či mohli samovražde zabrániť.

Aj po doplnení dôkazov vyšetrovateľ opätovne zastavil stíhanie v septembri 2023. Proti tomuto rozhodnutiu podal splnomocnenec rodiny Radačovský sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol ako nedôvodnú. Rozhodnutie potvrdila aj generálna prokuratúra. 

Radačovský podal sťažnosť aj na Ústavný súd a následne aj žiadosť o prešetrenie zákonnosti rozhodnutia na generálnu prokuratúru. 

Ani podľa záverov z júla 2024,  s ktorými sa stotožnil dozorujúci prokurátor aj prokurátor generálnej prokuratúry, dozorcovia nepochybili. „Prokurátor Generálnej prokuratúry SR predmetnú žiadosť o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyšetrovateľa a prokurátora preskúmal, pričom neboli zistené pochybenia v rozhodnutí príslušnej krajskej prokuratúry ani vyšetrovateľa ÚIS,“ informovala hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová a uviedla, že prípad úmrtia Lučanského je tak definitívne uzavretý.

Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) na základe trestného oznámenia splnomocnenca poškodených Radačovského začal v novembri 2024 nové trestné konanie vo veci úmrtia Lučanského pre „podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa“ aj napriek tomu, že vyšetrovateľ ÚIS už v minulosti trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa zastavil. Podľa Radačovského sa malo podanie opierať o nové skutočnosti. 

Vyšetrovateľ policajnej inšpekcie aj toto trestné oznámenie v apríli 2025 odmietol. Radačovský proti rozhodnutiu podal sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol. 

Hovorca krajskej prokuratúry v Prešove už v apríli 2024 uviedol, že ani pri zranení oka ani pri samovražde generálna prokuratúra nezistila „cudzie zavinenie inej osoby na vzniku týchto zranení“.

Dvomi sťažnosťami Adama Lučanského, ktoré sa týkajú podmienok väzby, zaobchádzania počas nej a okolností smrti Milana Lučanského, sa momentálne zaoberá Európsky súd pre ľudské práva. 

Záver

Video zavádzajúco tvrdí, že kamerový systém monitorujúci Lučanského v čase jeho samovraždy zlyhal. V skutočnosti však žiadny kamerový záznam z cely neexistoval, pretože to zákon neumožňuje. Kamerový systém sledoval len priestor pred celou, pričom záznam sa automaticky spúšťal iba pri zaznamenaní pohybu. Krátke prerušenie záznamu v tomto čase bolo dôsledkom absencie pohybu a nie výpadku systému či zásahu tretej osoby.

Policajné vyšetrovanie opakovane nepreukázalo žiadne pochybenia zo strany dozorcov ani akýkoľvek dôkaz o cudzom zavinení. Špecializovaná komisia po dôkladnom preskúmaní všetkých dostupných dôkazov a výpovedí vylúčila cudzie zavinenie a potvrdila, že Milan Lučanský si siahol na život sám. Video sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivé.