Na Facebooku sa šíria príspevky, ktoré pripisujú ivermektínu rôzne účinky – má vraj liečiť covid-19, rakovinu, zápaly či autoimunitné ochorenia a dokonca chrániť pred účinkami vakcín. Odborníci však pripomínajú, že ide o chemicky vyrábané antiparazitikum určené na liečbu konkrétnych infekcií u ľudí a zvierat, nie univerzálny liek. Hoci laboratórne pokusy naznačili niektoré biologické účinky, spoľahlivé klinické dôkazy o účinnosti pri iných chorobách chýbajú. Neodporúča sa ivermektín používať na iné účely než tie, na ktoré je indikovaný. 

Šíri sa tvrdenie, že ivermektín je „prírodná látka, ktorú vytvára mikroskopická pôdna baktéria – Streptomyces avermitilis.“ Príspevok tvrdí, že ivermektín nie je produkt laboratórií, ale dar zeme. Ďalší príspevok ho opisuje ako látku s antivírusovými a protizápalovými účinkami bez vedľajších účinkov, ktorá chráni bunky pred poškodením spike proteínom z vakcín, podporuje regeneráciu nervov, zlepšuje energetický metabolizmus, posilňuje imunitu pri autoimunitných ochoreniach a má antiparazitické aj protinádorové účinky. Iný príspevok mu navyše pripisuje antimikrobiálne účinky, schopnosť regulovať hladinu glukózy, inzulínu a cholesterolu, znižovať tuk v pečeni pri steatóze. Uvádza, že môže byť užívaný preventívne a je spojený so znížením infekcie, hospitalizácie a mortality na covid-19. Príspevky majú spolu viac než 8,5-tisíc zdieľaní.

Podobný príspevok sa podľa agentúry AFP šíri vo viacerých jazykoch (španielsky, maďarsky, holandsky, bosniansky, grécky, česky a nemecky) od januára 2025. 

Ivermektín

Ivermectin Exeltis je humánny antiparazitický liek vo forme tabliet, ktorý sa používa pri infekciách spôsobených červami a roztočmi. Je viazaný na lekársky predpis na liečbu črevnej strongyloidózy (anguillulózy), čo je ochorenie spôsobené hlístovcom známym ako háďatko črevné. Ďalším schváleným použitím je liečba infekcie krvi spôsobenej lymfatickou filariázou, ktorú vyvoláva nedospelé štádium červa vlasovca miazgového. Okrem toho sa používa aj na liečbu svrabu spôsobeného kožnými roztočmi.

Obsahuje účinnú látku ivermektín. Ten sa nezískava priamo z prírody, ale vyrába sa v kontrolovanom laboratórnom procese. Základom je látka avermektín, ktorú produkuje pôdna baktéria Streptomyces avermitilis. Izoláciou avermektínu a jej následnou chemickou úpravou - katalytickou hydrogenáciou dvojitej väzby medzi 22 a 23 uhlíkom - sa mení štruktúra, čím vzniká samotný ivermektín. Ten sa oproti avermektínu pomalšie rozkladá na slnečnom svetle a je preto stabilnejší. 

Chemické zloženie ivermektínu. Zdroj: Benff, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons

V posledných rokoch sa síce skúmajú aj biotechnologické postupy, pri ktorých by geneticky upravené kmene baktérií dokázali vyrábať ivermektín priamo, no v súčasnosti sa liečivo vyrába pomocou chemickej úpravy, nie ako čisto prírodný produkt. Ivermektín je polosyntetická zlúčenina, ktorá bez zásahu chemickej syntézy nevznikne.

Ďalšími zložkami lieku sú mikrokryštalická celulóza, predželatinovaný kukuričný škrob, kyselina citrónová, butylhydroxyanizol a stearát horečnatý. Užíva sa na liečbu diagnostikovaných ochorení, nie ako prevencia. V júli 2024 oznámil Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) ukončenie dodávok tohto lieku na Slovensko. 

Hovorkyňa ústavu uviedla, že za ukončením dodávok lieku je „obchodné rozhodnutie držiteľa registrácie“, ktorým je spoločnosť Exeltis Slovakia. To pre Demagog.sk v mailovej komunikácii 15. októbra 2025 potvrdila aj riaditeľka pre obchod a prevádzku spoločnosti Exeltis, doktorka Petra Štefanková. 

Veterinárne prípravky s rovnakou účinnou látkou – ivermektínom – určené na odčervenie zvierat sú bežne dostupné bez predpisu. 

Účinnosť na iné než parazitárne ochorenia nie je klinicky potvrdená

Ivermektín je liek určený predovšetkým na liečbu niektorých parazitárnych infekcií u ľudí a zvierat. Výskumy v posledných rokoch priniesli viacero hypotéz a predbežných pozorovaní, podľa ktorých by mohol mať priaznivý vplyv aj pri iných ochoreniach – napríklad vírusových, zápalových či nádorových. Tieto zistenia však zatiaľ nepotvrdili kvalitné, rozsiahle a opakovane overené klinické štúdie. 

V súčasnosti preto neexistujú dostatočné dôkazy, ktoré by umožňovali používanie ivermektínu mimo jeho schválených indikácií. Na ochorenia, pri ktorých sa jeho účinok skúmal, sú navyše dostupné rokmi overené a klinicky účinnejšie lieky s preukázanou bezpečnosťou aj terapeutickým prínosom.

„Ak by bol ivermektín skutočne vhodný na liečbu ochorení, ktoré ste spomenuli, existovali by zodpovedajúce klinické skúšky a príslušné prípravky by boli schválené,“ povedal 29. apríla 2025 agentúre AFP Akos Heinemann, vedúci výskumu na Farmakologickej fakulte Lekárskej univerzity v Grazi. Liek však „má preukázaný klinický účinok iba pri určitých infekciách červami a svrabe,“ dodal Heinemann. Monika Redlberger-Fritz, výskumníčka z Centra pre virológiu na Lekárskej univerzite vo Viedni, potvrdila agentúre AFP: „Ivermektín sa má používať výlučne v rozsahu jeho schválenia, všetky ostatné použitia nie sú indikované.“ 

Ivermektín nie je liek na covid-19

Počas pandémie ochorenia covid-19 sa rozšírilo tvrdenie, že ivermektín môže pomáhať aj proti vírusu SARS-CoV-2, hoci na jeho liečbu nebol doposiaľ schválený. Odborníci upozorňujú, že účinnosť ivermektínu proti vírusu SARS-CoV-2 nebola doteraz spoľahlivo vedecky preukázaná a dostupné údaje z menších či nekvalitných štúdií bývajú často nesprávne interpretované. 

Napriek tomu práve jednoduchá dostupnosť veterinárnych prípravkov viedla mnohých ľudí k tomu, že po nich siahali v domnení, že ide o účinný liek proti covidu-19. Odborníci tiež varujú, že veterinárne prípravky nie sú rovnocenné s humánnymi liekmi, môžu obsahovať nečistoty, iné dávkovanie či formu podania a ich nesprávne užívanie môže viesť k zdravotným komplikáciám.

Dvojito zaslepená, randomizovaná a placebom kontrolovaná štúdia publikovaná v roku 2024 v časopise BMC Infectious Diseases skúmala účinnosť a bezpečnosť perorálneho ivermektínu u hospitalizovaných pacientov s miernym až stredne ťažkým priebehom covidu-19. Do výskumu bolo po výbere zaradených 249 pacientov, ktorí počas piatich dní dostávali buď ivermektín alebo placebo. Vedci sledovali zmeny vírusovej nálože PCR testom v nultý, piaty a desiaty deň, klinický priebeh podľa škály WHO a hladiny ivermektínu v krvi. 

Štúdia publikovaná v roku 2022 v časopise The New England Journal of Medicine hodnotila účinnosť ivermektínu pri liečbe pacientov s miernym priebehom ochorenia covid-19. Išlo o dvojito zaslepenú, randomizovanú a placebom kontrolovanú klinickú skúšku, ktorá prebiehala v dvanástich verejných zdravotníckych zariadeniach v Brazílii. Do výskumu boli zaradení dospelí pacienti s potvrdenou infekciou SARS-CoV-2, ktorí mali príznaky najviac sedem dní a aspoň jeden rizikový faktor pre ťažší priebeh ochorenia. Účastníci dostávali ivermektín alebo placebo. Výsledky ukázali, že medzi skupinou s ivermektínom a skupinou s placebom nebol štatisticky významný rozdiel v počte hospitalizácií ani v iných sledovaných parametroch.

Výsledky ukázali, že pacienti užívajúci ivermektín mali mierne nižšiu vírusovú nálož po desiatich dňoch v porovnaní s placebom, rozdiel bol štatisticky významný, no nemal vplyv na priebeh ochorenia ani na klinické príznaky. Neboli zistené ani rozdiely v počte vedľajších účinkov. Autori preto uzavreli, že ivermektín síce môže znížiť množstvo vírusu v tele, neprináša však klinický prínos pre pacientov s covidom-19.

Aj ivermektín má vedľajšie účinky

Vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí v januári 2021 schválil dočasné terapeutické použitie ivermektínu pre potreby slovenských nemocníc a ambulancií. Povolenie umožnilo legálne dovážať a podávať liek pacientom s covidom-19, hoci ivermektín na toto ochorenie nebol oficiálne registrovaný. O jeho schválenie požiadalo Združenie anestéziológov a intenzivistov, pričom hlavným iniciátorom bol lekár Jozef Firment z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Ten tvrdil, že ivermektín sa na niektorých pracoviskách „úspešne využíva v tiesni“, no zároveň pripustil, že nejde o zázračný liek.

Ivermektín sa mal po Krajčího rozhodnutí stať dostupným aj v lekárňach na lekársky predpis, podobne ako v Rakúsku. Krajčího rezort zároveň uviedol, že liek možno použiť nielen na liečbu, ale aj na prevenciu covidu-19. Odborníci však upozorňovali, že ide o off-label použitie, teda mimo schválených indikácií, a že vedecké dôkazy o jeho účinnosti pri covide-19 sú nedostatočné a nepresvedčivé. Povolenie tak bolo len dočasné opatrenie v čase pandémie, kým sa čakalo na výsledky relevantných klinických štúdií.

Európska lieková agentúra (EMA) v roku 2021 uviedla, že ivermektín nemožno odporučiť na prevenciu ani liečbu covidu-19 mimo klinických skúšaní. Podľa agentúry dostupné údaje nepreukazujú jeho účinnosť pri tomto ochorení.

EMA pripomenula, že ivermektín je v EÚ schválený len na liečbu parazitárnych infekcií u ľudí a zvierat, pričom laboratórne testy síce naznačili, že by mohol blokovať rozmnožovanie vírusu SARS-CoV-2, no len pri oveľa vyšších dávkach, než aké sú bezpečné pre ľudí. Klinické štúdie priniesli rozporuplné a často nekvalitné výsledky.

Agentúra zároveň varovala, že vyššie dávky ivermektínu môžu zvyšovať riziko nežiaducich účinkov a toxicity. Jeho používanie pri covide-19 preto odporúča len v rámci riadne kontrolovaných a vedecky navrhnutých klinických štúdií.

Ivermektín môže taktiež – podobne ako iné lieky – vyvolať vedľajšie účinky. Napríklad humánny Ivermectin Exeltis môže vyvolať alergické prejavy ako horúčka, vyrážka, svrbenie či ťažkosti s dýchaním. V ojedinelých prípadoch sa môžu objaviť aj závažné kožné reakcie, ochorenia pečene alebo zmeny v krvných testoch. K častejším vedľajším účinkom patria nevoľnosť, bolesti brucha, strata chuti do jedla, hnačka, ospalosť, závraty, bolesti svalov a kĺbov či únava. Niektorí pacienti môžu mať aj prechodné zníženie krvného tlaku alebo zrýchlený pulz.

Spike proteín sa rozloží sám, nie je potrebné ho blokovať liekmi

Vakcíny proti covidu-19 na báze mRNA učia imunitný systém rozpoznávať a bojovať proti spike proteínu, ktorý vírus spôsobujúci covid-19 používa na vstup do buniek. Výroba mRNA vakcíny sa začína sekvenovaním genetického materiálu vírusu. 

Počas pandémie covidu-19 vedci analyzovali genóm SARS-CoV-2 a identifikovali časti vírusu, ktoré sú kľúčové pre jeho šírenie. Pri vakcínach proti covidu-19 sa zvolil tzv. spike proteín - špeciálny výbežok na povrchu vírusu, ktorý mu pomáha napadnúť ľudské bunky. Pomocou technológie mRNA sa do tela prenesie návod, ako vytvoriť spike proteín, čo spustí imunitnú odpoveď a tvorbu protilátok. 

Federálne Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb uvádza: „Náš imunitný systém rozpozná, že tento proteín tam nepatrí, začne budovať imunitnú odpoveď a vytvárať protilátky, podobne ako pri prirodzenej infekcii covidom-19. Na konci tohto procesu sa naše telo naučí, ako sa chrániť pred budúcou infekciou.“

Zložky mRNA vakcín nezostávajú v krvnom obehu dlhodobo a protilátky vytvorené očkovaním fungujú rovnako ako protilátky po prirodzenej infekcii. Podľa Americkej spoločnosti pre infekčné choroby (IDSA) spike proteíny vytvorené po očkovaní pretrvávajú nanajvýš niekoľko týždňov, podobne ako iné bielkoviny v tele. Imunitný systém ich rýchlo rozpozná ako cudzie, napadne a zničí. Vďaka tejto pamäťovej odpovedi potom pri budúcom stretnutí s koronavírusom vie rýchlo a účinne zareagovať. Jeho prítomnosť teda nepredstavuje zdravotné riziko a nie je potrebné ho nijako „blokovať“ liekmi.

Záver

Na sociálnych sieťach sa šíria príspevky, ktoré ivermektín opisujú ako „prírodný liek“ s viacerými účinkami – od liečby covidu-19 až po rakovinu či autoimunitné ochorenia. Tvrdia, že chráni bunky pred spike proteínom z vakcín, regeneruje nervy a zlepšuje metabolizmus. Odborníci však upozorňujú, že ivermektín je antiparazitikum určené na liečbu niektorých chorôb spôsobených červami a jeho účinnosť pri iných chorobách nebola vedecky dôveryhodne potvrdená. Lieky s ivermektínom majú vedľajšie účinky, môžu vyvolať nevoľnosť, kožné či alergické reakcie. Klinické štúdie nepreukázali, že by bol významne účinný proti covidu-19. Nie je ani potrebný na „blokovanie“ spike proteínu z vakcín. Príspevky sme preto v spolupráci so spoločnosťou Meta označili ako s chýbajúcim kontextom.