Na Facebooku sa objavili tvrdenia, že Rusko získalo kontrolu nad Grónskom na základe dlhodobej dohody s Dánskom. Takéto informácie však nepodporujú žiadne dôveryhodné zdroje ani oficiálne vyhlásenia. Grónsko je naďalej autonómnym územím Dánskeho kráľovstva a jeho budúcnosť je predmetom politickej diskusie najmä v kontexte záujmu Spojených štátov a rastúceho geopolitického významu Arktídy.

Na Facebooku sa šíri príspevok, podľa ktorého „Rusko získalo kontrolu nad Grónskom“ na základe údajnej 99-ročnej nájomnej zmluvy s Dánskom. Podľa príspevku malo Dánsko výmenou získať energetické zdroje a oddlženie, zatiaľ čo Rusko malo nadobudnúť strategickú základňu v severnom Atlantiku, prístup k vzácnym kovom a uránu a kontrolu nad Severnou námornou cestou. 

Príspevok zároveň uvádza, že Spojené štáty mali prísť o leteckú základňu Thule aj o svoj vplyv v Arktíde. Celú operáciu mal údajne sedem rokov pripravovať minister obrany RF Andrej Belousov. 

Príspevky od 10. do 16. februára 2026 zdieľalo viac než 800 ľudí, šírili sa aj vo viacerých skupinách.

Rusko nemá kontrolu nad Grónskom

Grónsko je najväčší ostrov sveta s rozlohou približne 2,2 milióna kilometrov štvorcových a nachádza sa v Arktíde medzi Severnou Amerikou a Európou. Hoci geograficky patrí k severoamerickému kontinentu, už približne 300 rokov je súčasťou Dánskeho kráľovstva. V roku 1814 to potvrdila Kielská zmluva, v roku 1953 Dánsko prijalo Ústavu, podľa ktorej je Grónsko súčasťou Dánskeho kráľovstva, čo uznalo v roku 1954 aj OSN. 

Od roku 1979 má rozsiahlu samosprávu a rozhoduje o väčšine vnútorných záležitostí, zatiaľ čo Dánsko si ponecháva právomoci v oblasti zahraničnej politiky a obrany. 

Postavenie Grónska a Dánska upravil v roku 2009 zákon o samospráve Grónska, podľa ktorého je Grónsko autonómnym územím v rámci Dánskeho kráľovstva s právom preberať ďalšie kompetencie od dánskych orgánov. Zákon zároveň uznáva obyvateľov Grónska ako národ s právom na sebaurčenie podľa medzinárodného práva a stanovuje mechanizmus, na základe ktorého by sa Grónsko mohlo v budúcnosti rozhodnúť pre nezávislosť prostredníctvom referenda a následnej dohody s Dánskom. 

Obranná a zahraničná politika zostali v kompetencii Dánska. Grónsko nie je samostatným členom NATO, no prostredníctvom Dánska je súčasťou Severoatlantickej aliancie.

Čína aj Rusko odmietajú obvinenia, že by mali územné ambície voči Grónsku. Dánska armáda uviedla, že z východu nevidí žiadnu bezprostrednú hrozbu invázie. 

K situácii sa v januári 2026 prvýkrát verejne vyjadril aj ruský prezident Vladimir Putin. Podľa agentúry Reuters uviedol, že otázka vlastníctva Grónska „nie je pre Rusko vôbec predmetom záujmu“ a že Spojené štáty a Dánsko by si túto záležitosť mali vyriešiť medzi sebou. 

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na tlačovej konferencii v januári 2026 uviedol, že Rusko nemá v úmysle zasahovať do záležitostí Grónska a že Washington si je podľa neho vedomý, že Moskva neplánuje prevzatie kontroly nad ostrovom. Lavrov zároveň vyhlásil, že nejde o „prirodzenú súčasť“ Dánska ani Nórska, ale o výsledok koloniálneho podmanenia.

Podľa portálu Al Jazeera zároveň neexistujú dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenia o tom, že by sa v okolí Grónska pohybovali čínske alebo ruské lode – verejne dostupné údaje o pohybe lodí z monitorovacích služieb ako MarineTraffic nezaznamenávajú ich zvýšenú prítomnosť pri ostrove.

Rusko, Čína, USA a Kanada v posledných rokoch podľa Al Jazeera zintenzívňujú svoju vojenskú aj hospodársku prítomnosť v arktickej oblasti, keďže v dôsledku topenia ľadu sa región stáva strategicky aj ekonomicky dostupnejším, pričom Moskva a Peking spolupracujú aj na rozvoji arktických lodných trás. 

Dánsky fact-checkingový portál Tjekdet.dk oslovil dvoch odborníkov, Marca Jacobsena a Jørgena Meedoma Stauna z Royal Danish Defence College, ktorí potvrdili, že na podbreží Grónska sa ruské lode nenachádzajú a vo vodách medzi Grónskom, Islandom a britskými ostrovmi sú menej aktívne, než v minulosti. 

Pri príprave článku sme vyhľadávali relevantné správy v médiách ako sú BBC, CNN, Reuters, AP či Deutsche Welle a hľadali kľúčové výrazy ako Russia, Greenland, Thule či Pituffik, no žiadne z dôveryhodných zdrojov neuvádzajú, že by Rusko získalo kontrolu nad Grónskom, alebo sa o to pokúšalo. O prevzatí kontroly nad Grónskom neinformuje ani ruská štátna agentúra TASS. V deň, keď sa začal šíriť príspevok, teda 10. februára, vydala článok o európsko-amerických vzťahoch. O deň neskôr, 11. februára, informovala o vyhlásení ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova, že Rusko prijme adekvátne protiopatrenia, ak sa Grónsko militarizuje.

O Grónsko majú záujem Spojené štáty

Spojené štáty v Grónsku na základe dohody s Dánskom prevádzkujú vojenskú základňu Pituffik Space Base, pôvodne známu ako Thule Air Base, ktorá slúži na monitorovanie balistických rakiet a vesmírnych aktivít. 

V januári 2026 americký prezident Donald Trump zvýšil tlak na Grónsko, aby sa stalo súčasťou Spojených štátov. Trump začiatkom januára 2026 vyhlásil, že oblasť je „pokrytá ruskými a čínskymi loďami“ a že Spojené štáty ostrov potrebujú z bezpečnostného hľadiska.

Hoci opakovane hovoril o jeho kúpe, vyhlásil aj to, že Spojené štáty ho získajú „tak či onak“. V januári americký prezident zároveň ohlásil zvýšenie dovozných ciel na viacero európskych spojencov, ktorí sa stavali proti možnému prevzatiu Grónska Spojenými štátmi. Po rokovaní s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem na Svetovom ekonomickom fóre v Davose však oznámil, že od plánovaných ciel upúšťa.

Trump popiera, že by dôvodom jeho záujmu o Grónsko bolo nerastné bohatstvo. Svoje kroky zdôvodňuje najmä bezpečnostnými obavami a rastúcim vplyvom Ruska a Číny v Arktíde. Na sociálnej sieti Truth Social napísal, že NATO podľa neho už dve desaťročia upozorňuje Dánsko na „ruskú hrozbu“ v súvislosti s Grónskom a že teraz nastal čas konať. V textovej správe nórskemu premiérovi Jonas Gahr Støre sa zároveň vyjadril, že po tom, čo nezískal Nobelovu cenu za mier za rok 2025, sa už necíti byť viazaný dôrazom na mierové riešenia. Trump prejavil záujem o získanie Grónska už počas jeho funkčného obdobia v roku 2017.

Predstavitelia Dánska aj Grónska zdôraznili, že ostrov „nie je na predaj“ a o jeho budúcnosti môžu rozhodovať iba jeho obyvatelia. Väčšina Grónčanov síce dlhodobo podporuje väčšiu mieru nezávislosti od Dánska, no prieskumy zároveň ukazujú, že odmietajú pripojenie k Spojeným štátom.

Záver

Na sociálnych sieťach sa šíri tvrdenie, že Rusko malo na základe tajnej dohody s Dánskom získať kontrolu nad Grónskom. Neexistujú však žiadne dôkazy ani správy z relevantných médií, ktoré by takýto scenár potvrdzovali. Grónsko zostáva autonómnym územím Dánskeho kráľovstva a diskusia o jeho budúcnosti sa aktuálne vedie najmä v súvislosti so zvýšeným záujmom Spojených štátov a rastúcim geopolitickým napätím v Arktíde. Príspevky sme preto v rámci spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivé.