Factcheckujeme Facebook IV.

Opäť overujeme facebookové vyjadrenia politikov vďaka podpore Férovej nadácie O2, o ktorej sa dočítate na stránke Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Ak ste zvedaví na naše doterajšie analýzy, predchádzajúce diely nájdete medzi našimi článkami.  


Minulý týždeň NCZI evidovalo najviac nakazených v skupinách nad 35 rokov a najmenej v skupine pod 9 rokov.

Branislav Gröhling, SaS
Status na facebookovej fanpage
24. november 2021

Výrok hodnotíme ako zavádzanie.

Minister školstva nesprávne používa údaje NCZI a zavádzajúco navodzuje dojem, ako keby v skupine detí do 9 rokov bolo najmenej prípadov Covidu-19 spomedzi všetkých vekových skupín za aktuálne obdobie. NCZI však píše o najnižšej miere pozitivity v tejto skupine, navyše za celé obdobie pandémie od marca 2020. V diskusii o zatváraní škôl je podstatné pozerať sa na aktuálne údaje, pre ktoré tvrdenie Branislava Gröhlinga neplatí: najviac pozitívnych prípadov za ostatný týždeň je vo vekovej skupine 45-49 rokov, druhou najčastejšou kategóriou sú deti od 10 do 14 rokov, pričom deti od 5 do 9 rokov sú siedmou najčastejšou skupinou spomedzi 20.

NCZI zverejnilo 18. novembra 2021 údaje, podľa ktorej je priemerný vek človeka pozitívne testovaného PCR testom na Covid-19 40 rokov. V tlačovej správe tiež spomenulo mieru pozitivity:

„Najvyššiu mieru pozitivity eviduje NCZI u vekovej skupiny 35 až 44 rokov a u 45- až 54-ročných osôb. Naopak, najmenej pozitívnych PCR testy odhalili u detí do deväť rokov.”

Minister školstva tieto informácie použil ako argument na nezatváranie škôl. Jeho formulácia “minulý týždeň evidovalo NCZI” tiež vytvára dojem, ako keby išlo o aktuálne údaje, podľa ktorých treba robiť rozhodnutia. NCZI pritom zverejnilo informácie o celom priebehu pandémie, ktorý nie je výpovedný pre súčasnú situáciu, delta variant a otvorené školy. 

Spomedzi pozitívnych v priebehu týždňa od 17. novembra do 23. novembra je najsilnejšie zastúpená veková skupina 40 – 44 rokov. Po nej nasledujú deti vo veku 10-14 rokov, tretí sú ľudia od 45 do 49. Skupina detí od 5 do 9 rokov je na 7. mieste spomedzi 20 vekových kategórii, podľa ktorých dáta NCZI usporiadava. Nie je preto pravda, že nakazených do 9 rokov je najmenej, neplatí to ani pre vekovú skupinu 0-4 roky.

 

 

Ministerstvo školstva sme požiadali o stanovisko, odkázali nás na tlačovú správu NCZI, ktorú zverejnila TASR.


Asi si nevšimol, čo sa práve teraz deje vo Viedni, že stotisíc nespokojných občanov vyšlo do ulíc a protestuje proti vláde.

Erik Kaliňák, Smer - SD
Status na facebookovej fanpage
20. november 2021

Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

V sobotu 20. novembra sa vo Viedni konali protesty proti lockdownu a povinnému očkovaniu. Rakúske (Der Standard, Kurier, Wiener Zeitung) aj zahraničné (The Guardian, Reuters, Deutsche Welle) médiá informujú, že polícia odhadla počet účastníkov protestov na 35 - 40 tisíc. O 100 tisíc protestujúcich hovorila opozičná strana FPÖ, ktorá s opatreniami nesúhlasí, citovali ju aj niektoré médiá.


Vláda v rozpore s ústavou a ľudskými právami zvažuje nariadiť povinné plošné očkovanie na Slovensku.

Erik Tomáš, Hlas - SD
Status na facebookovej fanpage
20. november 2021

Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Ústavný súd SR a Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) už v minulosti rozhodovali o súlade povinného očkovania s ústavou a dodržiavaním ľudských práv. Návrhy na jeho právne posúdenie sa začali objavovať zo strany slovenských a českých rodičov odmietajúcich nechať očkovať svoje deti. Súdy rozhodli, že povinné očkovanie nie je v rozpore s ústavou a slúži na ochranu verejného zdravia, ktorá je v súlade s ľudskými právami. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Ústavný súd odobril povinné očkovanie v roku 2013, keď po odmietnutí očkovania svojho dieťaťa dostala žena pokutu vo výške 100 €. So žalobou na Úrad verejného zdravotníctva sa obrátila na Krajský súd v Nitre, ktorý nechal vec prešetriť samotným Ústavným súdom. (pdf) Verdikt Ústavného súdu znel v prospech povinného očkovania. (pdf)

V apríli 2021 vyhlásil ESĽP rozsudok v prípade Vavřička a ďalší proti Českej republike. Hoci v tomto spore išlo tiež o povinné očkovanie detí, rozsudok má podľa DW klásť precedens aj pre pandemickú situáciu. Hoci ESĽP spozoroval isté právne napätie medzi povinným očkovaním a niektorými ľudskými právami, uznal, že „povinné očkovanie môže byť v demokratických spoločnostiach nevyhnutné,” keďźe štát „presadzuje legitímne záujmy ochrany zdravia a práv ostatných ľudí.”

Premiér Heger hovorí o možnosti povinného očkovania proti Covidu-19 na Slovensku.


Klimatickú dividendu podporilo už 28 laureátov Nobelovej ceny a ďalších 3500 svetových ekonómov a ekonómok.

Martin Hojsík, Progresívne Slovensko
Status na facebookovej fanpage
19. november 2021

Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Martin Hojsík navrhuje tzv. klimatický šek, priamu platbu všetkým občanom z výnosov predaja emisných kvót. Tento koncept vychádza z návrhu uhlíkovej dividendy, ktorú navrhli ekonómovia v Amerike 17. januára 2019. Návrh podpísalo 3623 ekonómov z rôznych inštitúcii, medzi nimi 28 laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu.


KDH opakovane navrhovalo znížiť sadzbu DPH pre gastropriemysel, preto tento návrh (daňová reforma, pozn.) víta.

KDH
Status na facebookovej fanpage politickej strany
23. november 2021

Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Zníženie DPH na ubytovacie a stravovacie služby navrhovalo KDH už v roku 2014. Ako príklad si hnutie vtedy zobralo Poľsko a Nemecko. 

Výzva o zníženie DPH v gastro sektore sa objavila aj v máji 2021 z úst podpredsedu KDH, ktorý tiež upozornil na nižšie sadzby DPH v susedných krajinách.


Skoro 82 % hospitalizovaných nie je plne očkovaných."

Branislav Gröhling, SaS
Status na facebookovej fanpage
20. november 2021

 

 

Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa údajov NCZI bolo 20. novembra hospitalizovaných celkovo 2997 ľudí, z ktorých 81,56 % nebolo plne zaočkovaných. 


„Príkladom oplašenia nám môžu byť kroky Merkelovej. Pred 10 rokmi sa rozhodla jej vláda zatvoriť atómové elektrárne. Nemeckí priemyselníci ju upozorňovali, že takmer tretina energie je v Nemecku z jadra. Nedala si povedať, skazu dokonala a dnes Nemecko takmer atómové elektrárne zatvorilo, no nemá však ani dostatočné množstvo energie. Mimochodom Francúzi práve chcú návrat k atómovej energii, ako nedávno vyhlásil Macron."

Andrej Danko, SNS
Status na facebookovej fanpage
21. november 2021

Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Jadrové elektrárne sa Nemecko rozhodlo zatvoriť po atómovej havárii vo Fukušime v roku 2011. V súčasnej dobe je v prevádzke z pôvodne sedemnástich elektrární šesť, ktoré vláda plánuje odstaviť do konca roka 2022. Alternatívou má byť elektrina z obnoviteľných zdrojov. 

Diskusia o znižovaní výroby elektriny z jadra sa v Nemecku objavila už pred Fukušimou. Podiel jadrovej energie na celkovom výstupe začal klesať už v roku 2008. V roku 2010 tvorila jadrová energia takmer štvrtinu celkovej produkcie nemeckej elektriny. Zatvorenie elektrární v 2011 znížilo túto produkciu približne o tretinu (o 7 p.b. z 23 p.b.). 

V roku 2019 sa Nemecko stalo importérom elektriny, pričom začal rásť aj import fosílnych palív. V súčasnej dobe výrazne zvýšilo dovoz elektriny z Poľska, najvýznamnejším dovozcom je Francúzsko.

Podľa Spolkového štatistického úradu (Destatis) sú hlavnými zložkami nemeckej energetiky obnoviteľné zdroje (35 %), hnedé uhlie (23 %) a jadrová energia (12 % ). 

Vo Francúzsku pochádzalo v roku 2020 viac ako 67 percent energie z atómových elektrární. Emmanuel Macron v novembri 2021 oznámil, že krajina plánuje stavať nové atómové elektrárne.

Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže úplné zatvorenie atómových elektrární nespôsobí pokles celkového množstva elektriny vyrobenej v Nemecku o tretinu. Jadrová energia tvorila v roku 2010 pred haváriou v Japonsku necelú štvrtinu z celkovej produkcie nemeckej elektriny.