Zákon o dávkach v hmotnej núdzi

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

V relácii O 5 minút 12 sa stretli minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter a poslanec za SDKÚ–DS Ludovít
Kaník. Väcšina relácia sa venovala novému zákonu o dávkach v hmotnej núdzi,
debata však prešla aj na klasické témy zamestnanosti a nezamestnanosti na
Slovensku. Ján Richter si nesprávne myslí, že v novembri 2011 pocas vlády Ivety Radicovej bol na
Slovensku väcší celkový aj disponibilný pocet nezamestnaných, ako tomu bolo v novembri
2013. Ludovít Kaník zase tvrdí, že zamestnanost v minulom roku klesala. Ani podla jednej relevantnej kategórie Štatistického úradu to však pravda nie je. Okrem toho hovoril, že za jeho ministrovania pracovali
aktivacní pracovníci minimálne 40 hodín týždenne. V dotycnom zákone je však jasne uvedené, že minimálne pracovné zataženie je 10 hodín za týžden. V relácii dostala priestor aj produktivitu práce. Minister Richter uvádza, že
produktivita práce je na Slovensku jedna z najvyšších v EU, v skutocnosti sme však až na 17 mieste.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Pán poslanec, v roku 2011 za Radičovej vlády bol rast ekonomiky 3,6%. A nezamestnanosť bola vyššia ako je za rok 2013, keď je rast len 0,6%.

Ján Richter síce správne uvádza hodnoty rastu slovenskej ekonomiky za roky 2011 a 2013, nemá však pravdu, keď tvrdí, že v roku 2011 bola nezamestnanosť v SR vyššia než v roku 2013. Kým od augusta do novembra 2011 sa podľa štatistického úradu nezamestnanosť pohybovala medzi 13,1 a 14 percentami. V roku 2013 sa nezamestnanosť pohybovala od 14 do 14,5 percenta. Minister Richter teda nesprávne dáva do súvisu rast ekonomiky a vývoj nezamestnanosti na Slovensku. 

rok20112013
rast HDP v %3,60,6 (f)

Nezamestnanosť

rok1.Q2.Q3.Q4.Q
2011
13,9%13,1%13,1%14%
201314,5%14%14,1%-----

Minimálnou mzdou to nespravíme. 100 000 ľudí dnes dostáva (minimálnu mzdu, pozn.) niečo z vyše 2 miliónov pracujúcich.

Počet pracujúcich občanov SR k tretiemu štvrťroku 2013 je približne 2 334 400. Podľa správy (strana 8) Štatistického úradu 4,5 % ľudí na Slovensku pracuje za mzdu od 300 do 350 eur, čo je 105 030 ľudí. Minimálna mzda bola v roku 2013 337,70 EUR. Čísla, ktoré uvádza Ľudovít Kaník, sa približne zhodujú so štatistickými datami, pričom odchýlky nepredstavujú rozdiel pre argumentačnú pozíciu.
Podľa štatistiky produktivity práce, ktoré uvádza Eurostat, malo Slovensko v roku 2012 (posledné údaje) produktivitu 80,6 % priemeru EÚ27.


Poradie
Krajiny EÚ
Produktivita práce na
jednu zamestnanú osobu v r. 2012
1.
Luxembursko162,0
2.
Írsko142,6
3.
Belgicko127,2
4.
Švédsko
115,8

...
17.
Slovensko80,6

...
27.
Rumunsko50,1



 


Treba povedať, tých 60% (priemerného mesačného zárobku, pozn.) nie je nič nové. Je to odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce. (…) V plnej miere rozumiem tomu stanovisku odborárov.

Požiadavka odborových zväzov vychádza z Európskej sociálnej charty, nie z Medzinárodnej organizácie práce. 

Medzinárodná organizácia práce (ILO) vo svojom Dohovore týkajúcom sa úpravy minimálnej mzdy poskytuje určité metódy na stanovenie minimálnych miezd.

Avšak spomínaný údaj 60 % podielu priemernej mzdy, ktorý má predstavovať minimálnu mzdu vychádza z aplikovania metód Európskej sociálnej charty. Na tú sa odvoláva viacero zdrojov, napr. ILO, International Journal of Labour Research (.pdf, s. 10) a v neposlednej rade aj slovenskí odborári:

"...zamestnanec má dostať za svoju prácu mzdu na takej úrovni, aby zabezpečil dôstojný život sebe i svojej rodine. Európska sociálna charta odporúča, aby minimálna mzda dosahovala 60 % priemernej národnej mzdy."

   

Ale pán minister, ako tomu veriť z našej strany, keď napríklad v súvislosti s Ústavou sa už rok bavíme o tom, že je tu vôľa prijať ústavný zákon na ochranu druhého piliera a stále nič.

Poslanec Kaník pravdepodobne narážal na poslednú debatu ohľadom ústavnej ochrany druhého piliera, ktorá prebiehala začiatkom roku 2013 a na ktorej sa zúčastnila strana SMRER - SD. Poslanci dohodli na sumáre niekoľkých pravidiel, ktoré by zabezpečili štátnu ochranu druhého piliera. Do formy ústavného zákona sa však doteraz nedostali. 


Návrh ústavného zákona na ochranu druhého piliera však rezonuje v parlamente už niekoľko rokov. Po prvý krát sa začala diskusia ohľadom ochrany druhého piliera začiatkom roka 2007. Návrh podala strana SDKÚ-DS, s podporou strán SMK a KDH. Tento návrh mal garantovať nemeniteľnosť pravidiel v rámci druhého piliera. Vôľa prijať ústavný zákon sa po prvý krát objavila v roku 2011, kedy bola premiérkou Iveta Radičová z SDKÚ-DS.