Zahraničná politika: Valášek a Kmec v TA3

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

„Nebudem reagovať na všetko, lebo nebudem politikárčiť,” hovoril 28. februára Tomáš Valášek (vtedy Za ľudí, dnes nezaradený) Petrovi Kmecovi (Hlas). Rozprávali sa o dodávkach vakcín, NATO aj o Pláne obnovy EÚ.

——-

Factcheck relácie bol podporený z programu ACF – Slovakia v rámci projektu „S Demagógom proti demagógii medzi mládežou“, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti  Bratislava a Karpatskou nadáciou“. 

 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Združenie poľnohospodárov Slovenska, ktorí verejne vyjadrili, že proste vedie sa paralelná diskusia (o pláne obnovy, pozn.) bez ich účasti. To isté sa napr. teraz objavilo vrátane budovania cyklotrás, kde cyklokoalícia povedala, že vôbec s nimi neboli tieto veci konzultované.

Slovenskí poľnohospodári vstúpili v októbri 2020 do štrajkovej pohotovosti. Dôvodom bolo o.i. prijímanie podľa nich nekoncepčných rozhodnutí bez diskusie s farmármi a nezahrnutie agropotravinárstva do priorít Plánu obnovy EÚ. 

Ministerstvo pôdohospodárstva chcelo z tychto peňazí financovať svoje vlastné priority za 2,4 miliardy eur. Do októbrového plánu však nakoniec dostalo len pozemkové úpravy za 36 miliónov. 

V decembri 2020 Ministerstvo financií zverejnilo detailnejší návrh Plánu obnovy, no agropotravinárstvo v ňom opäť takmer úplne chýbalo. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora poslala premiérovi Igorovi Matovičovi tretí list s prosbou, aby situáciu v agrosektore riešil.

Združenie poľnohospodárov Slovenska však medzi signatármi listu nebolo. 

V návrhu Plánu obnovy, ktorý rezort financií zverejnil v decembri, chýbala aj podpora cyklodopravy. Združenie Cyklokoalícia uviedlo, že „aj keď (sme) tejto téme tento rok venovali množstvo úsilia a hodín práce, cyklodoprava z neho žiaľ napokon vypadla.” 

Neskôr kritizovali „minimálne zapojenie verejnosti” do prípravy Plánu obnovy. Podporil ich aj minister životného prostredia Ján Budaj. Minister dopravy Andrej Doležal napokon vo februári 2021 vyhlásil, že z Plánu obnovy pôjde na podporu cyklodopravy 100 miliónov eur. Tvrdenie Petra Kmeca hodnotíme ako ešte pravdivé.

Máme tú slobodu, to, že sme členmi NATO neznamená, že sa musíme podpísať pod každé rozhodnutie, ktoré vymyslia či Spojené štáty či Veľká Británia.

Rozhodnutia v rámci NATO dosahujú krajiny konsenzom, návrhy teda potrebujú súhlas všetkých. Zasadnutia trvajú dovtedy, kým diskutéri nedospejú k spoločnému záveru. 

Web organizácie uvádza, že niekedy sa krajiny „zhodnú na tom, že sa nezhodnú”. Slovensko každopádne nemusí súhlasiť s názormi iných krajín a môže tlačiť diskusiu k zmene resp. konsenzu. Tvrdenie Tomáša Valáška hodnotíme ako pravdivé.

Treba sa vrátiť zase k tej odbornej debate, začať zbierať dáta. Bude to veľmi ťažké, pretože na rôznych ministerstvách boli rozprášené analytické jednotky, či už je to ministerstvo životného prostredia, či už je to ministerstvo zdravotníctva, implementačná jednotka na Úrade vlády, takže vlastne my sme stratili tie analytické kapacity, s ktorými sme mali pracovať.

Viaceré ministerstvá zmenili a tým oslabili svoje analytické jednotky, neprišli sme však o nich (úplne). Keďže tvrdenie Petra Kmeca budí dojem, akoby rezorty úplne stratili svoje analytické kapacity, čo ale nie je pravda, hodnotíme ho ako zavádzajúce. 

Po nástupe vlády Igora Matoviča odišiel z Inštitútu zdravotnej politiky na Ministerstve zdravotníctva jeho dovtedajší šéf Martin Smatana. Po ňom v tejto analytickej jednotke skončili ďalší jej pracovníci. Rezort ju neskôr premenoval na Inštitút zdravotných analýz a vytvoril nový tím.

„Minister ohlásil, že má inú predstavu o úlohe inštitútu. Je to jasné aj z názvu: už sa nebude volať IZP – Inštitút zdravotnej politiky, ale Inštitút zdravotných analýz. Budeme stále robiť podklady, ale už by sme nerobili implementáciu,” hovoril o nových analytikoch Smatana. 

Vláda tiež presunula Implementačnú jednotku - analytický útvar pod Úradom vlády - na Ministerstvo financií. Mnohí analytici s tým nesúhlasili a podali preto výpoveď. 

Inštitút enviromentálnej politiky stále funguje a publikuje pod Ministerstvom životného prostredia. Na Ministerstve školstva sa však rozpadla tamojšia analytická jednotka.

Vláda nám nepredložila konkrétne predstavy (plánu obnovy, pozn.), ako naplniť tie rozhodnutia a predstavy, ktoré prišli z Bruselu a ako ich potom implementovať do tých národných priorít. Máme tu súhrn nejakých základných hesiel a oblastí, do ktorých by chcela vláda tieto peniaze investovať, ale stále nevidíme to mäso, ktoré nám už pán Heger sľuboval.

Plán obnovy je balík opatrení a reforiem, ktoré budú krajiny Európskej únie realizovať do roku 2026. Odporúčania a podmienky dáva pre nich Európska komisia. Slovensko na zaslanie finálnej verzie plánu čas do konca apríla 2021.

Ministerstvo financií zverejnilo v decembri 2020 stručnú, 15-stranovú verziu plánu, ktorá vymenúva oblasti a sumy, ktorými majú byť podporené. 400 stranovú verziu poslalo Európskej komisii, neskôr unikla a anonym ju zverejnil na webe. 

Nie je to však konečná podoba plánu, o nej ministri stále rokujú. Šéf rezortu financií Eduard Heger uviedol, uviedol, že: „nemá(m) problém so zverejnením plánu obnovy. Ide o Slovensko a jeho konečnú podobu sme plánovali zverejniť od prvého dňa jeho tvorby.“ 

Poslanci Smeru žiadali 5. a 26. februára zverejnenie slovenského plánu obnovy, no neuspeli. Tvrdenie Petra Kmeca hodnotíme ako pravdivé.

Sme nielen v najhoršej zdravotnej kríze od konca prvej svetovej vojny, ale aj hospodárskej kríze od konca druhej svetovej vojny.

Pandémiu tohto typu nezažilo Slovensko od konca Prvej svetovej vojny. Spôsobila najväčšiu svetovíu recesiu od konca Druhej svetovej vojny, Tvrdenie Tomáša Valášeka hodnotíme ako ešte pravdivé.

V roku 1918, na konci Druhej svetovej vojny vypukla pandémia Špaielskej chrípky. Podľa lekárskeho historika Haralda Salfellnera jej na území Česka podľahlo 46- až 77-tisíc ľudí. 

Presné štatistiky pre Slovensko neexistujú. Odbornicí však odhadujú, že zomrieť mohlo 23- až 33,5-tisíc ľudí. 

V roku 2020 výrazne ovplyvnil počet úmrtí na Slovensku koronavírus a ochorenie covid-19. Celkovo zomrelo 59-tisíc obyvateľov, z toho 2250 na dôsledky covidu. 

Svetová banka uvádza, že pandémia koronavírusu spôsobila najväčšiu svetovú recesiu od Druhej svetovej vojny. Globálna ekonomika sa podľa jej odhadov v tomto roku zníži o 5,2 percenta.