Zahranicná politika v roku 2015

V politike, Ľuba Oravová, odkaz na videozáznam

Na TA3 sa v nedelu stretli minister zahranicných vecí Miroslav Lajcák a predseda zahranicného výboru NR SR František Šebej. V pokludnej diskusii o postavení Slovenska v medzinárodných vztahoch prevažovali u oboch úcastníkov pravdivé výroky. Pravdivo obaja úcastníci debatovali o poslednom summite EÚ, ktorý sa zameriaval najmä na stav sankcií voci Rusku a možnosti energetickej únie. Pripomenuli taktiež blížiace sa výrocie Zmluvy o priatelstve a spolupráci s Madarskou republikou a plánované oslavy vítazstva na fašizmom. Zaváhania sa poslanec Šebej dopustil práve pri interpretácii podmienok zmluvy.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Preto Európska komisia prezentovala dokument, návrh Európskej energetickej únie a debata na summite bola prvou debatou európskych lídrov o tomto, venovali sa práve vnútornému trhu, energetickému prepojeniu. Tá energetika má aj ďalšie aspekty, napríklad znižovanie energetickej náročnosti, prechod na alternatívne zdroje energie, znižovanie emisií plynov a podobne…

Minister Lajčák referuje k summitu z marca tohto roku, na ktorom sa zišli európski lídri a diskutovali o prvých krokoch energetickej únie. Na summite sa stretli prezidenti a premiéri všetkých členských štátov EÚ a diskutovali sa témy ako energetická únia, sankcie voči Ruskej federácii a ekonomická situácia v Grécku. Medzi body energetickej únie patrí prepojenie energetických sietí a zjednotenie vnútorného trhu. Energetická politika EÚ pokrýva aj zníženie energetickej závislosti, rozvíjanie alternatívnych zdrojov a ďalšie body ktoré Lajčák spomína. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Spomínaný summit sa uskutočnil 19. marca 2015 v Bruseli pod vedením predsedu Európskej rady, Donalda Tuska. Návrh energetickej únie, predstavený Marošom Šefčovičom, dával za ciele najmä energetickú bezpečnosť, plne integrovaný európsky trh s energiou, ale aj znižovanie emisií a výskum.

Podľa zhrnutia záverov summitu:

"Je EÚ odhodlaná budovať Energetickú úniu s dôrazom na klimatickú politiku na základe rámca Komisie, ktorého päť dimenzií je úzko prepojených a vzájomne sa podporujúcich (energetická bezpečnosť, solidarita a dôvera a plne integrovaný európsky energetický trh, znižovanie energetickej náročnosti, dekarbonizácia ekonomiky a inovácia a konkurencieschopnosť)"

Summit sa venoval aj otázke alternatívnych zdrojov a znižovaniu emisií. V zhrnutí sa ďalej uvádza, že je potrebná:

"...legislatíva spojená s redukciou emisií, energetickou šetrnosťou a obnoviteľnými zdrojmi, za účelom splnenia dohodnutých cieľov...

Výroba technológií a inovačnej stratégie spojenej s energiou a klimatickými zmenami, ako napríklad ďalšia generácia obnoviteľnej energie, skladovania elektriny a zachycovania CO2, ako aj vylepšenie energetickej efektivity v oblasti bývania a udržateľný transport."

Po Bielej knihe z roku 1995 a Zelenej knihe z roku 2006 je možné považovať summit z 19. marca, kde európski lídri súhlasili, že podniknú prvé kroky smerom k energetickej únii, za značný postup. Preto možno tento summit považovať za prvý tohto formátu. Energetická bola podľa Komisie pre energetiku politika bola dlho neriešená. Jej význam stúpol v osemdesiatych rokoch minulého storočia, najmä po ropných šokoch. 


Jedna firma (Railway Casted Components v Prakovciach, pozn.) ide o 200 ľudí a tá firma urobila zásadnú obchodnú chybu, že 100% svojej výroby viazala na ruský trh.

Firma Railway Casted Components sídliaca v Prakovciach podľa dostupných mediálnych informácií plánuje prepustiť 200 zamestnancov. Fakt, že 100 % výroby je viazaný na Rusko sa nedá presne overiť. Denník N, Pravda, Korzár a aj vyjadrenie firmy tvrdia, že ide o výraznú väčšinu ich produkcie. Keďže všetky dostupné zdroje hovoria o tom, že len väčšina obchodu spoločnosti prebiehala s Ruskom, nie všetok, no nepodarilo sa nám nájsť zmienku o iných odberateľoch, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.

Podnik v Prakovciach podľa vyhlásenia firmy pôvodne zamestnával 375 zamestnancov. Prvým krokom v októbri 2014 bolo zníženie platov robotníkov a ďalších pracovníkov kvôli pozastaveniu výroby. Firma je výrobcom komponentov pre podvozky železničných vagónov. Hlavným odberateľom firmy bola Ruská federácia. Podľa vyjadrenia pre TASR:

"Hlavným produktovým radom spoločnosti RCC sú odliatky pozdĺžnikov a priečnikov pre podvozky určené na trh s rozchodom koľaje 1520 mm, teda najväčším odbytovým trhom je Ruská federácia.

Rozhodnutie manažmentu firmy o postupnom obmedzení výroby a prevádzky je zapríčinené nepriaznivou ekonomickou situáciou v Rusku. Výhradný obchodný partner a zároveň 50-% akcionár spoločnosti má finančné problémy súvisiace s dramatickým prepadom kurzu rubľa voči euru a ďalšími sankciami, ktoré boli prijaté Európskou úniou voči Rusku."

Ale napríklad sankcie týkajúce sa kľúčových osôb režimu ruského alebo v rámci Donbasu, tých jednotlivých predstaviteľov tej Novorossii, tak oni sa týkajú konkrétnych osôb. Že nemôžu vycestovať do západných krajín, nemôžu tam mať bankové kontá a tak ďalej.

Podľa Zoznamu (.pdf) osôb a subjektov, na ktorých sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia EÚ v súvislosti s celistvosťou Ukrajiny z 15. marca 2015 je sankcionovaných 150 osôb a 39 subjektov, a to najmä z dôvodov narúšania teritoriálnej a politickej integrity a suverenity Ukrajiny, podieľaní sa na destabilizácii Ukrajiny a podpory akcií vedených v tomto duchu. Tieto osoby a subjekty boli potrestané zákazom vstupu na územie EÚ a zmrazením aktív. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Ako môžme vidieť v zozname (.pdf), sankcionovaných je niekoľko skupín osôb a subjektov. Okrem napríklad finančných a energetických ruských subjektov je to aj takzvaný Federálny štát Novoruska a Luhanská republika a osoby a subjekty s nimi spojené, ako aj Donbasská ľudová milícia (.pdf s. 11) a ďalšie separatistické ukrajinské skupiny a ich predstavitelia. Taktiež sú tu významný ruský predstavitelia vlády a armády ako napríklad Oleg Belavecnev, člen ruskej bezpečnostnej rady, či zástupca ministra obrany Arkadii Bakchin (s.22). Z predstaviteľov Donbasu uvedených na zozname môžme spomenúť jedného z jeho vodcov, Tsyplakova Gennadevicha (s.24).

No a čo je rovnako dôležité, my sme vytvorili aj konkrétny mechanizmus, vytvorili sme 12 zmiešaných komisií (s Maďarskou republikou, pozn.), ktoré odvtedy pracujú, v rámci ktorých sa stretávame.

Na základe zmluvy (pdf, s.4) medzi Slovenskou Republikou a Maďarskou Republikou naozaj existuje 12 Slovensko- Maďarských (pdf, s.10) komisií. Každá komisia je priradená určitému ministerstvu, ktoré sa danou témou zaoberá. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Podľa dokumentu Úradu vlády:

"Slovensko-maďarská spolupráca sa rozvíja na základe Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci podpísanej 19. marca 1995 (základná zmluva), ktorá aj po vstupe oboch krajín do EÚ zostáva zásadným rámcom spolupráce. Za účelom jej realizácie vznikol v roku 1998 mechanizmus pozostávajúci z 11 zmiešaných komisií (1. Európska a euroatlantická integrácia, resp. iné zahraničnopolitické otázky; 2. vojenské a iné bezpečnostnopolitické otázky; 3. otázky hospodárskej spolupráce; 4. otázky ochrany prírody a životného prostredia; 5. otázky dopravy, spojov a ich infraštruktúry; 6. otázky poľnohospodárstva, veterinárnej a fytosanitárnej starostlivosti; 7. otázky kultúry, tlače; 8. otázky vzdelávania, vedy, športu, mládeže; 9. záležitosti menšín; 10. otázky zdravotníctva, zdravotného poistenia a sociálnej starostlivosti; 11. otázky spolupráce v oblastiach patriacich do pôsobnosti ministerstiev vnútra;). Zmiešané komisie boli kreované postupne od roku 1999. Tento mechanizmus bol rozšírený v novembri 2004 aj o 12. zmiešanú komisiu s cieľom rozvíjať cezhraničnú spoluprácu samospráv a orgánov verejnej správy."

Komisie sa stretávajú a o svojej činnosti vykazujú správy. Tento rok sa stretla napríklad komisia pre životné prostredie a plánuje sa stretnutie poľnohospodárskej zmiešanej komisie (.pdf). Zmiešaná komisia pre otázky kultúry a tlače sa stretáva raz za rok, striedavo v Maďarsku a na Slovensku.

…zadefinovalo sa (v zmluve medzi Maďarskom a Slovenskom, pozn.) napríklad správanie k menšinám, niektoré časti tej zmluvy neboli celkom naplnené. Napríklad zákon o ochrane menšín. Ani Maďari to nemajú, každá strana si to rieši po svojom.

Zmluva s Maďarskom, oficiálne "Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou" bola podpísaná v Paríži dňa 19. marca 1995. Zmluvné strany sa v nej zaväzujú k rešpektovaniu národnostných menšín na svojom území, zaručujúc sa, že tieto menšiny budú mať rovnaké práva a budú pred zákonom rovné, spolu s ostatnými občanmi republiky. Ďalej sa tu štáty zaväzujú k ďalším opatreniam spojeným s menšinovou politikou. Medzi Slovenskom a Maďarskom taktiež existuje určité napätie spôsobené menšinovou politikou oboch krajín. Problematická časť výroku sa týka zákona o ochrane menšín, ktorý Šebej spomína. Zmluva totiž štáty zaväzuje k dodržiavaniu zásad ochrany menšín, a k podpisu Rámcového dohovoru Rady Európy o ochrane menšín, nespomína sa v nej však zákon o ochrane menšín. Obe krajiny ošetrujú práva menšín Ústavou a ďalšími opatreniami. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.

Čl. 15, ods. 2 b) zmluvy (pdf, s. 3):

"osoby patriace k národnostným menšinám majú právo rovnosti pred zákonom a rovnakú ochranu zo zákona. V tomto ohľade sa zakazuje akákoľvek diskriminácia založená na príslušnosti k národnostnej menšine,"

Článok 15 ďalej špecifikuje menšinovú politiku. Štáty napríklad prisľubujú, že sa nebudú snažiť o asimiláciu menšín, a uznávajú právo maďarskej menšiny na Slovensku a slovenskej menšiny v Maďarsku používať svoj jazyk v úradnom styku, 

Rozpory medzi krajinami vyvolala najmä otázka občianstva. K zrušeniu dvojitého občianstva, došlo v Slovenskej republike v máji 2010. Predchádzal mu maďarský zákon, ktorý povoľuje získať maďarské občianstvo aj Maďarom žijúcim mimo Maďarska.

V roku 2008, kedy chcela maďarská obec Mlynky vyhostiť slovenských poslancov zo Slovenského domu. Situáciou sa vtedy zaoberal aj vtedajší vicepremiér a terajší predseda Dušan Čaplovič. Podľa denníka Pravda Čaplovič konanie obce Mlynky označil ako "v rozpore so zmluvou o priateľstve a porozumení."

V Zmluve o susedstve a spolupráci sa nespomína, že by štáty museli prijať konkrétne zákony o ochrane menšín, obe krajiny sa tu však zaviazali podpísať a dodržiavať Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín. Slovenská republika ho podpísala v roku 1995 a platnosť pre ňu nadobudol v roku 1998. Maďarsko taktiež dohovor podpísalo (.pdf) v roku 1995. 

Podľa dokumentu  (pdf, s. 5) maďarskej vlády o jazykovej politike sú ustanovené inštitúcie, ktoré majú za úlohu chrániť jazykové práva menšín. Slovenská republika má zákon o používaní jazykov národnostných menšín, v súčasnej dobe tu však nie je platný zákon o ochrane menšín. Túto oblasť pokrývajú medzinárodné zmluvy ako spomínaný Rámcový dohovor, a štvrtý oddiel Ústavy SR ktorý sa venuje právam národnostných a etnických menšín. Podobne aj Ústava Maďarskej republiky pokrýva práva a ochranu národnostných a etnických menšín, a dokonca pre túto oblasť vyčleňuje zvláštneho ombudsmana. Oba štáty sa v ústavách zaväzujú rešpektovať medzinárodné zmluvy, akou je napríklad Rámcový dohovor Rady Európy. Maďarská republika navyše má aj osobitný zákon o právach menšín, ktorý bol prijatý (.pdf) v roku 1993.