Výsledky druhého kola župných volieb a Eurofondy

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

V RTVS mali štyria z piatich práve zvolených predsedov samosprávnych krajov možnost vyjadrit sa k výsledkom volieb. V závere relácie O 5 minút 12 dostali ešte priestor Lubomír Vážny a Richard Sulík, aby diskutovali najmä o cerpaní prostriedkov z Európskej Únie.

Napriek tomu, že diskutujúci sa venovali najmä sumarizovaniu výsledkov volieb do VÚC, stihli povedat aj niekolko nepresností, ktoré sa okrem volebných výsledkov týkali aj inej problematiky. V prípade Zdenka Trebulu sme registrovali tri faktické výroky, pricom dva z nich sme oznacili ako nepravdivé. Opätovne zvolený predseda KSK totiž pracuje so starými údajmi ked porovnáva pocet centier odborného vzdelávania v KSK a na Slovensku, a tiež nesprávne uvádza výšku prostriedkov, ktoré získal KSK do konca septembra 2013 v rámci Regionálneho operacného programu. Tibor Mikuš tvrdil, že Európska komisia prijala návrh partnerskej dohody medzi SR a EK bez pripomienok, to však nie je pravda, kedže EK zaslala pripomienky aj Slovensku.

L. Vážny sa nevyhol hodnoteniu výsledkov volieb do VÚC, pricom sa snažil ilustrovat posilnovanie pozície strany SMER-SD v regiónoch. Uvádzal však nepresný pocet predsedov samosprávnych krajov za SMER-SD, ako aj pocet zvolených poslancov do krajských zastupitelstiev.

Myslíme si, že Pavol Frešo zavádzal ked tvrdil, že on aj Ludovít Kaník vyjadrili jasnú podporu Vladimírovi Mankovi pred druhým kolom volieb do VÚC. Verejné vyhlásenia L. Kaníka totiž nemožno považovat za jasne deklarovanú podporu, v istom zmysle by sa dali jeho vyjadrenia chápat dokonca opacne.

R. Sulík sa skresloval cinnost Európskeho úradu pre boj proti podvodom. Zavádzajúcim spôsobom komentoval pôsobenie daného úradu a nesprávne naznacoval, že úrad vyriešil doposial úspešne len sedem prípadov. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Tento výrok by sa dal hodnotiť dvomi spôsobmi: Ľubomír Vážny hovorí buď o volebnom zisku kandidátov, ktorý kandidovali za SMER-SD v koalícii s inou stranou (KDH v prípade NSK a BBSK, pozn.) alebo len o kandidátoch, ktorý kandidovali samostatne za SMER-SD (nepočítame teda koalíciu ako celok, ale kandidátov podľa ich straníckej príslušnosti, pozn.). V obidvoch variantoch je však uvádzaný počet nesprávny alebo nepresný.

Variant 1. - SMER-SD + koaličný partneri:

Strana SMER-SD nezískala v zastupiteľstvách o 23 mandátov viac. Vo voľbách v roku 2009 získali kandidáti SMER-SD (vrátane koaličných partnerov) 189 mandátov, ale vo voľbách 2013 získali (vrátane koaličných partnerov) len 175 mandátov v zastupiteľstvách samosprávnych krajov. Celkovo teda SMER-SD naopak stratil 14 poslaneckých mandátov.


Variant 2. - len kandidáti, ktorí sú členmi strany SMER-SD:

Kandidáti, ktorí sú členmi strany SMER-SD získali v roku 2009 celkovo 135 mandátov a v roku 2013 celkovo 161 mandátov. Z tohto pohľadu strana teda dosiahla nárast, avšak nie o 23 mandátov, ako uvádza Ľ. Vážny, ale o 26.


Výsledky volieb:

Variant 1. - údaje o zvolených kandidátoch strany SMER-SD spolu s koaličnými partnermi:
2009 - počet poslancov v jednotlivých krajoch:

BSKTTSKTSKNSKŽSKBBSKPSKKSK CELKOVO
1410273821273526189

2013 - počet poslancov v jednotlivých krajoch:

BSKTTSKTSKNSKŽSKBBSKPSKKSK CELKOVO
112253219253526175


Variant 2.- údaje o zisku kandidátov, ktorí sú členmi strany SMER-SD: 
2009 - počet poslancov v jednotlivých krajoch: 

BSKTTSKTSKNSKŽSKBBSKPSKKSK CELKOVO
134201516202126135

2013 - počet poslancov v jednotlivých krajoch:

BSKTTSKTSKNSKŽSKBBSKPSKKSK CELKOVO
112251919243526161

Košický samosprávny kraj skutočne rozbehol systém duálneho školstva už v r. 2008 ako tvrdí Zdenko Trebuľa.

V Košickom samosprávnom kraji začali, podľa Koncepcie rozvoja odborného vzdelávania na školách v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK, pracovať na systéme tzv. duálneho školstva už v r. 2008. Prvé centrum odborného vzdelávania v KSK a zároveň aj v SR bolo otvorené v septembri 2009 na Strednej priemyselnej škole strojníckej v spolupráci so spoločnosťou Embraco Slovakia.

4 000 hlasov menej ako v prvom kole, to je výsledok. (V. Maňka v druhom kole volieb do VÚC 2013, pozn.)

Vladimír Maňka získal v prvom kole volieb do VÚC 2013 presne 60 960 hlasov, v druhom kole získal 57 164 hlasov. Ide teda o pokles približne 4 tisíc hlasov v druhom kole v porovnaní s prvým kolom. Výrok Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivý.
Na základe dostupných údajov hodnotíme výrok Richarda Sulíka ako pravdivý. Podľa prieskumu vykonaného spoločnosťou GfK, má Slovensko najnižší podiel vlastných potravín v obchodoch je správne. O výsledkoch tohto prieskumu informuje aj portál medialne.etrend.sk. Podobné informácie prináša aj stránka Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Výskum bol vykonaný práve na objednávku Potravinárskej komory Slovenska v apríli roka 2011.

Konkrétne, z výsledkov prieskumu vyplýva, že na pultoch našich obchodov je v priemere 45 až 50% potravín pochádzajúcich zo Slovenska. V porovnaní s okolitými štátmi je to najnižšia hodnota. Zastúpenie domácej produkcie na trhu v Poľsku je viac ako 85%, v Českej republike domáce potraviny činia z celkového podielu 72% a v Maďarsku je to viac ako 71% z celkového podielu. 
Tzv. prvú pôžičku Grécku skutočne NR SR v auguste 2010 odmietla (bolo to v čase vlády I. Radičovej a strana SAS bola súčasťou vládnej koalície, pozn.).

Grécky premiér J. Papandreou 23. apríla 2010 požiadal krajiny EÚ o pomoc pri splácaní dlhov. V noci zo 7. na 8. mája 2010, schválili ministri financií členských krajín eurozóny pomoc Grécku vo forme bilaterálnych pôžičiek v objeme 110 miliárd eur. Zároveň sa dohodli na vytvorení intervenčného mechanizmu EFSF (tzv. dočasný euroval, pozn.), ktorý mal chrániť euro. Grécka pôžička sa postupne stávala kľúčovou témou politickej diskusie na Slovensku vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby v júni 2010. Vtedajší premiér SR Robert Fico upozornil, že úver Grécku musí najskôr schváliť parlament, ktorý bude o tomto bode rokovať až po voľbách v júli alebo auguste. Po parlamentných voľbách na Slovensku zostavili vládu strany SDKÚ-DS, SAS, KDH a MOST-HÍD, ktoré počas predvolebnej kampane kritizovali pôžičku Grécku. Spočiatku nebola istá ani podpora vlády pre EFSF, avšak po tlaku partnerov EÚ vláda rozhodla, že Slovensko sa bude podieľať len na EFSF a bilaterálny úver Grécku odmietne. Následne 12. augusta 2010 NR SR neschválila pôžičku Grécku, ale schválila EFSF. (ZDROJ: EurActiv.sk)