Volby do VÚC – Banská Bystrica

Téma dňa, Peter Bielik, odkaz na videozáznam

Televízia TA3 pokracovala v cykle predvolebných debát diskusiou kandidátov na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Celkovo sa v nej stretlo až desat kandidátov, ktorých diskusia trvala viac ako dve a pol hodiny. Aj vzhladom na túto skutocnost sme obmedzili overovanie výrokov len na tvrdenia troch kandidátov, ktorý pocas priameho prenosu získali od divákov najviac sms hlasov: Vladimír Manka, Ludovít Kaník a Marian Kotleba. Zároven sa domnievame, že týchto kandidátov možno považovat za najväcších favoritov na vítazstvo v nastávajúcich volbách.

Snažili sme sa vybrat všetky relevantné faktické tvrdenia uvedených diskutujúcich, pricom najviac sme ich zaevidovali u Vladimíra Manku. Vo svojich 18-tich tvrdeniach sa až štyri krát dopustil faktických chýb. Avšak spomedzi troch kandidátov relatívne najhoršie v diskusií obstál Marian Kotleba, ktorý podla našej analýzy uviedol nesprávne údaje v každom druhom overovanom výroku.
Vladimír Manka uvádzal o znižovaní nezamestnanosti v BBSK vyššie císlo ako je v skutocnosti a navyše nie je pravda, že vo všetkých ostatných krajoch sa nezamestnanost zvýšila. Bolo to presne naopak, pretože aj v ostatných krajoch klesla nezamestnanost. Súcasný predseda BBSK tiež nesprávne uvádza medzirocný nárast tržieb z cestovného ruchu. Napokon sa Manka zmýlil aj v tom, že BBSK je po prvýkrát v histórií nie na poslednom mieste spomedzi krajov. Takáto situácia nastala už viackrát v priebehu posledných štyroch rokov.

Ludovít Kaník uviedol v debate dve nesprávne tvrdenia, pricom obidve sa týkali miery nezamestnanosti. Nie je pravda, že pri porovnaní mesiacov marec v minulých rokoch výrazne stúpala nezamestnanost v BBSK. Rovnako tak neuvádza správne císla o miere nezamestnanosti z obdobia ked bol ministrom.

Marian Kotleba nesprávne uvádzal, že 42 miliónov eur z rozpoctu BBSK je urcených na pokrytie nákladov samotného úradu. Tiež nie je pravda, že BBSK má na svojom území najviac národných kultúrnych pamiatok, pretože v Prešovskom kraji je ich približne o polovicu viac. Kotleba zabudol aj na zákon 302/2001 Z.z., ktorý okrem zákona 416/2001 Z.z. tiež upravuje kompetencie samosprávnych krajov.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Aj za vlády keď bol pán Kaník, tak bola v našom kraji najvyššia nezamestnanosť a my sme prvý krát v histórii Slovenskej republiky, nie sme na poslednom mieste.

Výrok Vladimíra Maňku hodnotíme ako nepravdivý. Nie je totiž pravda, že by prvýkrát v histórii nebol BBSK krajom s najvyššou mierou nezamestnanosti.

BBSK patrí medzi tie kraje, ktoré sa v štatistikách nezamestnanosti umiestňujú na chvoste rebríčka. Nie je však pravda, že by bol vždy na poslednom mieste. Toto možno ilustrovať nasledujúcim grafom, ktorý porovnáva štvrťročné údaje BBSK, PSK a KSK od roku 2008 (štvrťročné údaje z predchádzajúcich rokoch ŠÚ SR nemá k dispozícií, pozn.). V druhom štvrťroku 2010 mal PSK vyššiu mieru nezamestnanosti ako BBSK, v ďalších troch štvrťrokoch mal BBSK dokonca nižšiu nezamestnanosť ako zvyšné dva kraje. Takáto situácia sa zopakovala v treťom štvrťroku 2011 a v prvom, treťom a štvrtom štvrťroku 2012.

Pozn.: Miera nezamestnanosti v % podľa VZPS
Vladimír Maňka spomína aj konkrétne obdobie, kedy bol ministrom práce Ľudovít Kaník, teda október 2002 až október 2005. V roku 2005 mal však Košický kraj v mesiacoch apríl až júl vyššiu evidovanú mieru nezamestnanosti ako Banskobystrický kraj.

mesiac/rok apríl 2005 máj 2005 jún 2005 júl 2005
Košický kraj 18,37 17,79 17,64 17,36
Banskobystrický kraj 18,32 17,64 17,35 17,34
ZDROJ: ÚPSVaR

Hore uvedené údaje sú za jednotlivé mesiace. Na doplnenie upozorňujeme aj na dostupné medziročné údaje ŠÚ SR. Tie taktiež dementujú slová Vladimíra Maňku, keďže v rokoch 1998 - 2001, 2011 a 2012 bola miera nezamestnanosti v BBSK až druhá, resp. tretia najvyššia. 

Nariekame nad tým, že nám odbúdajú deti, ktoré do týchto škôl chodia, ale nám odbúda obyvateľstvo z kraja.

Pri porovnaní údajov o počte obyvateľstva za posledné roky môžme naozaj konštatovať, že obyvateľstvo v BBSK ubúda.

POZN.: Údaje roku 2011 zohľadňujú výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. Stredný stav obyvateľstva sa počíta ako aritmetický priemer počiatočného a koncového stavu obyvateľstva v referenčnom roku. Do roku 2010 sa spracovával bilančnou metódou k 1. 7. referenčného roka. Od roku 2010 sa spracováva k 31.12. referenčného roka.

Pamiatkový úrad nerozlišuje tzv. historické pamiatky. Vychádzajúc z platnej legislatívy rozlišuje národné kultúrne pamiatky. Podľa zákona č. 49/2002 Z. z. je Pamiatkový fond "súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len "kultúrna pamiatka"), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny." Podľa registra národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu SR sa k 3. aprílu 2013 najviac kultúrnych pamiatok nachádza v Prešovskom kraji (3893), až potom nasleduje Banskobystrický kraj s 2590 pamiatkami.

V Banskej Bystrici bola zrušená Stredná priemyselná škola stavebná, napriek protestom. ĽSNS sa jediná politická strana aktívne postavila za zachovanie tejto školy.

Výrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože Stredná priemyselná škola stavebná v Banskej Bystrici nebola zrušená, ale zlúčením sa stala organizačnou zložkou Spojenej školy, Kremnička 10, Banská Bystrica. 

Stalo sa tak na základe Uznesenia č. 216/2011 Zastupiteľstva BBSK z 27. apríla 2011, ktoré v bode A.5. schválilo "zaradenie Spojenej školy, Kremnička 10, Banská Bystrica do siete škôl a školských zariadení SR k 1. 9. 2011 s organizačnými zložkami: Stredná priemyselná škola stavebná, Kremnička 10, Banská Bystrica Stredná odborná škola stavebná, Kremnička 10, Banská Bystrica." Uznesenia Zastupiteľstva BBSK sú dostupné tu.

Je pravdou, že odporcovia (najmä rodičia študentov, pozn.) tohto zlúčenia spísali petíciu. Bližšie informácie priniesol portál bystricoviny.sk"Počas zbierania podpisov sa uskutočnilo niekoľko stretnutí a verejných zhromaždení pedagógov, rodičov, študentov a sympatizantov školy s predstaviteľmi BBSK."
Zároveň je pravda, že ĽSNS verejne odmietla tento zámer BBSK a postavila sa za zachovanie tejto školy. Nepodarilo sa nám zistiť, že by sa v danom prípade aktívnym spôsobom angažovala aj iná politická strana.

Kraj môže zo svojej kompetencie (hovorí o zákone 416/2001, pozn.) spraviť zásadnú vec, a síce pri spoluurčovaní minimálnej verejnej siete zdravotníckych zariadení, určiť nielen počet lekárov, povedzme v jednotlivých oblastiach, ale aj ich regionálne rozmiestnenie.

Samosprávne kraje (ďalej len SK, pozn.) môžu naozaj spoločne s Ministerstvom zdravotníctva ovplyvňovať počet zdravotníckych zariadení a lekárov. Ich regionálne rozmiestnenie nevedia síce ovplyvniť priamo, ale nepriamo prostredníctvom vydania, resp. zamietnutia povolenia. 

SK majú právomoc zriaďovať polikliniky a nemocnice s poliklinikou II. typu a taktiež vydávanie povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnych zariadeniach. SK vydávajú povolenia pre súkromníkov a taktiež majú právo kontrolovať zdravotnícke zariadenia.

Podľa Zákona č. 416/2001 (pdf.)

§ 3 Prechod pôsobností na samosprávne kraje

Na samosprávne kraje prechádzajú pôsobnosti na úseku

m) zdravotníctva:

1. zriaďovanie polikliník a nemocníc s poliklinikou II. typu,

2. vedenie registra zdravotníckych zariadení,

3. vydávanie povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v týchto neštátnych zdravotníckych zariadeniach: 

3.1. ambulancia vrátane stanice lekárskej služby prvej pomoci a ambulancie v zariadení sociálnych služieb, 3.2. špecializované zariadenie ambulantnej starostlivosti, 3.3. agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, 3.4. dialyzačné stredisko, 3.5. poliklinika, 3.6. samostatné zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, 3.7. nemocnica I. typu, 3.8. nemocnica s poliklinikou I. typu, 3.9. nemocnica s poliklinikou II. typu, 3.10. liečebňa pre dlhodobo chorých, 3.11. hospic,3.12. geriatrické centrum, 3.13. psychiatrická liečebňa, psychiatrická nemocnica a psychiatrický stacionár a centrum pre liečbu drogových závislostí, 3.14. zubná technika, ak nie je ich zriaďovateľom alebo zakladateľom,

4. rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam vedúcich zdravotníckych zariadení,

5. rozhodovanie o povinnosti zdravotníckeho zariadenia poskytnúť zdravotnú starostlivosť osobe v prípade odmietnutia jej návrhu na uzavretie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo odstúpenia od tejto dohody z dôvodu zmeny odborného zamerania zdravotníckeho zariadenia alebo pracovného zaťaženia,

6. zabezpečovanie zastupovania v prípade potreby poskytovania zdravotnej starostlivosti iným štátnym zdravotníckym zariadením alebo zdravotníckym zariadením,..."