Volby 2017 KSK v RTVS

Iné, Martin Strižinec

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Práce na integrovanej doprave si stanovilo zastupiteľstvo už v roku 2009, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Terminály integrovaného dopravného systému integrujú rôzne druhy osobnej
individuálnej a hromadnej dopravy a zároveň združujú vybavenosť pre
cestujúcich.

V treťom volebnom období KSK (2009- 2013) sa okrem iného rozhodlo o projekte integrovanej dopravy v KSK. V hodnotení predsedom VÚC sa spomína, že počas tohto obdobia kraj intenzívne pracoval na jeho budovaní pomocou budovania infraštruktúry.

V roku 2014 bolo schválené spolufinancovanie z programu IROP pre roky 2014 až 2020, v súčasnosti ešte projekt nie je dokončený.

Priemyselný park v Trebišove vznikol v roku 2004, nemá žiadneho zamestnanca a žiadna plocha z neho nie je využitá. V minulosti ho využíval jediný investor, park bol ale využívaný len minimálne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Majiteľom pozemku je súkromná osoba, kým budovy vlastní mesto. Park má očakávaný počet 250 zamestnancov, pričom podľa údajov (.pdf  s. 4) Ministerstva hospodárstva SR nemá žiadneho, z celkovej využiteľnej plochy 31 875 m2 sa nevyužíva ani meter štvorcový.

Pri výstavbe parku bolo využitých 5,3 milióna eur spolufinancovaním z EÚ, avšak v parku dlhodobo pôsobil jediný investor, dánska firma Blika. Tá po mnohých nezhodách s mestom v roku 2016 definitívne ukončila výrobu a o prácu prišlo cca 50 ľudí. Park ale počítal s 250 zamestnancami, preto je pravda, že nebol využitý, resp. bol využitý minimálne.

..kraj nemá priamu kompetenciu získavania investorov v zmysle investičných stimulov alebo iných nástrojov. Toto je úloha štátu, najmä prostredníctvom agentúry SARIO.

Samosprávne kraje, vrátane Košického, skutočne nemajú v priamej kompetencii získavať investorov pomocou investičných stimulov a iných nástrojov. Túto úlohu v SR plní niekoľko inštitúcií, jednou z nich je aj vo výroku spomínané SARIO. Výrok Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivý. 

Vyššie územné celky majú podľa § 4 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov kompetencie v rôznych oblastiach vrátane dopravnej obslužnosti kraja, utvárania podmienok pre rozvoj zdravotníctva či utvárania a koordinácie cestovného ruchu na území predmetného kraja. Získavanie investorov pomocou ekonomických nástrojov, ako sú napríklad investičné stimuly však medzi ne nepatrí.
Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) je príspevkovou organizáciou Ministerstva hospodárstva SR. Podľa informácií, zverejnených na jej webstránke je jednou z jej kľúčových kompetencií "nastaviť a využiť všetky možnosti stimulačných prostriedkov na zvýšenie prílivu zahraničných investorov a zároveň podpora slovenských firiem pri premene na subjekty vysoko výkonné a úspešné na globalizovanom svetovom trhu." Takisto v rámci kľúčových aktivít pre investície sa agentúra zaväzuje "podporovať investičné projekty domácich a zahraničných investorov a sprievodný servis a ponúkať konzultácie a riešenia v oblasti individuálnej štátnej pomoci a nových stimulačných prostriedkov výhodných oproti konkurencii."

Medzi ďalšie štátne inštitúcie, ktoré majú vo svojej kompetencii podporu získavania investorov pre Slovensko, je Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK). Zákon č. 9/1992 Z.z. o obchodných a priemyselných komorách v § 5 ods. 2 pís. b) a k) ustanovuje, že SOPK v rámci svojej pôsobnosti "spolupôsobí pri koordinácii a uskutočňovaní hospodárskych vzťahov Slovenskej republiky so zahraničím; zriaďuje a spravuje zariadenia a inštitúcie na podporu rozvoja podnikania a vzdelanosti v tejto oblasti." 
Medzi organizácie, ktoré pomáhajú pri získavaní investorov pre určitý región, patrí napríklad Východoslovenská investičná agentúra (VIA), ktorá chce podľa informácií zo svojej webovej stránky "prostredníctvom nových investícií priniesť do regiónu východného Slovenska pracovné príležitosti, ktoré budú vytvárať vysokú pridanú hodnotu v oblasti priemyselnej výroby, cestovného ruchu, služieb, výskumu a vývoja v rôznych sektoroch hospodárstva."

Chlmec (Kráľovský Chlmec, pozn.) je mesto maličké, 7 700 obyvateľov k 1. januáru, je tam 78 % Maďarov, vyše jedna tretina Rómov a iných národností.

Karol Pataky hovorí o meste Kráľovský Chlmec, ktorého je primátorom. Vo výročnej správe mesta z 31. decembra 2016 je uvedené, že v meste k danému dňu žilo 7711 obyvateľov, z ktorých 80 % tvoria občania maďarskej národnosti. Atlas rómskej komunity odhaduje podiel Rómov v meste na 23,4 %, podľa výsledkov sčítania obyvateľstva v roku 2011 bolo 26,34 % (čiže skoro tretina) obyvateľstva nie maďarskej národnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Na hlavnej stránke mesta je uvedená nasledujúca informácia: "(Mesto, pozn.) má vyše 8 000 obyvateľov, z ktorých 80 % tvoria občania maďarskej národnosti, ostatní sa hlásia k slovenskej alebo inej národnosti."
Podľa štatistík zo sčítania ľudu 2011 v roku 2011 žilo v meste 7 698 ľudí, z ktorých sa 5 670, čiže 73,56 % hlásilo k maďarskej národnosti. K rómskej národnosti sa prihlásilo 304 ľudí, čo môže byť zavádzajúce, keďže Rómovia sa mohli hlásiť k inej národnosti (resp. neuviesť túto informáciu). Atlas rómskych komunít z roku 2013 odhaduje podiel obyvateľov s rómskou národnosťou na 23,4 %.
Rastislav Trnka nespomína žiadne konkrétne informácie ohľadne nevyplácania ľudí spolupracujúcich na projekte Európske hlavné mesto klutúry, a takisto nie sú dostupné mediálne správy o problematike. Demagog.SK požiadal Trnku o vyjadrenie, zatiaľ sme ho neobdržali. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Čo sa týka organizácie, "podľa víťazného projektu Košice Interface 2013 schváleného medzinárodnou komisiou založilo mesto Košice neziskovú organizáciu za účelom prípravy, realizácie, monitoringu a hodnotenia projektu. Obvodný úrad Košice zaregistroval neziskovú organizáciu v decembri 2008 pod názvom Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o. (skrátený názov Košice 2013, n.o.)."

Článok z portálu Euractiv, (aktualizovaný k 2. decembru 2016), ktorý mapuje priebeh celého projektu taktiež nespomína žiadne problémy s vyplácaním.

O problémoch s nevyplácaním prác píše regionálny denník Korzár, no ide o správy z roku 2015 a žiadne novšie informácie dostupné nie sú. V jednom prípade išlo o problémy s vyplatením rekonštrukcie kaštieľa v Krásnej, v druhom prípade išlo o nepreplatenie stavebných prác, ktoré boli vykonané v rámci EHMK, pre KSK.