Ústavná ochrana rodiny

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

Témou O5M12 bola ústavná ochrana rodiny – návrh poslancov KDH a OLaNO. Diskutovat prišli Brocka (KDH), Madaric (SMER-SD), Vašecka (OLaNO) – v tejto otázke argumentujúc ako jeden. Proti presile stál Poliacik (SaS), no viedol si co sa faktickej stránky týka bez jedinej chyby. Podobne nechyboval ani Vašecka, ten však pocas celej relácie vela faktického nepovedal. Naopak, Brocka sa v relácii pasoval za hlavného obhajcu ústavnej ochrany zväzku muža a ženy. Fakticky však pohorel. Poslanec KDH sa zdá sa nechal uniest viac svojim ideologickým presvedcením, pricom nedával pozor aby sa jeho argumenty stretli s faktmi. Výsledok preto nie je prekvapujúci – podiel pravdivých výrokov poslanca KDH bol slabých 40%. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

napríklad pár, ktorý nie je zosobášený a jeden z partnerov ochorie, jeho partner nemôže čerpať OČR, to znamená, nemôže ostať doma a starať sa o druhého partnera, ktorý je v rodine.

Výrok Martina Poliačika sa opiera o paragraf 39 Zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení:
§ 39
Podmienky nároku na ošetrovné

(1) Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne
a) ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou


V prípade nezosobášeného páru, ak sa jeden z partnerov stará o druhého, ktorého zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, zákon neumožňuje uplatniť si nárok na ošetrovné. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

napríklad informovanie detí na školách o tom, čo to je sexuálne zneužívanie a ako mu predchádzať, kde ho môžu nahlasovať, je súčasťou týchto dohovorov.

S ohľadom na nasledujúce citácie z dohovorov výrok hodnotíme ako pravdivý:

Kapitola II, Článok 6 Lanzarotského dohovoru s názvom "Education for Children", uvádza:
"Each Party shall take the necessary legislative or other measures to ensure that children, during primary and secondary education, receive information on the risks of sexual exploitation and sexual abuse, as well as on the means to protect themselves, adapted to their evolving capacity. This information, provided in collaboration with parents, where appropriate, shall be given within a more general context of information on sexuality and shall pay special attention to situations of risk, especially those involving the use of new information and communication technologies."

Kapitola III, článok 10  hovorí o koordinácii opatrení medzi zodpovednými orgánmi. "Each Party shall take the necessary measures to ensure the co-ordination on a national or local level between the different agencies in charge of the protection from, the prevention of and the fight against sexual exploitation and sexual abuse of children, notably the education sector, the health sector, the social services and the law-enforcement and judicial authorities."

Istanbulský dohovor v článku 17 tvrdí, že strany budú rozvíjať v spolupráci so súkromnými sektormi zručnosti medzi deťmi a rodičmi, ako sa vysporiadať s ponižujúcim obsahom sexuálnej a násilnej povahy. "Parties shall develop and promote, in co-operation with private sector actors, skills among children, parents and educators on how to deal with the information and communications environment that provides access to degrading content of a sexual or violent nature which might be harmful."


V minuloročnom výskume Inštitútu pre výskum práce a rodiny 36% detí vo veku ôsmakov a deviatakov potvrdilo, že sú vystavené nejakej forme násilia. 7% detí hovorilo o sexuálnom zneužívaní a podozrenie za zanedbávania výchovy bolo zaznamenané u viac ako 9%. V inom prieskume 54% dospelej populácie vyhlásilo, že násilie páchané na deťoch je rozšírený fenomén dosť alebo veľmi rozšírený fenomén.

Poslanec Poliačik presne cituje údaje dvoch výskumov Inštitútu pre výskum práce a rodiny.
Výskum "Prevalencia násilia páchaného na deťoch vo verejnej mienke na Slovensku" (.pdf, s. 6) skutočne uvádza, že 54% dospelej populácie považuje násilie na deťoch za veľmi alebo dosť rozšírený fenomén.
Vo výskume "PREVALENCIA NÁSILIA PÁCHANEHO NA DEŤOCH V SLOVENSKEJ REPUBLIKE", (.pdf, s.2), sa uvádza, že 9 % detí sa zmienilo o zanedbávaní zo strany rodičov, 7% o sexuálnom zneužívaní a až 36%  detí vo veku ôsmakov a deviatakov "má vo svojom živote v rôznom čase, veku, miere a frekvencii skúsenosť s násilím". 

Rovnako krajiny, ktoré majú registrované partnerstvá alebo manželstvá párov rovnakého pohlavia, nezaznamenali, že by sa viacej začali rozvádzať ľudia. Ten trend je rovnaký ako bol dovtedy.A takisto nezaznamenali, že by sa začalo menej rodiť detí.

Na základe údajov z Eurostatu nie je viditeľná výrazná zmena v pôrodnosti, či rozvodovosti v krajinách, ktoré prijali inštitút úradného manželstva, registrovaného partnerstva alebo podobný právny inštitút. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok za pravdivý. 

Európske krajiny s inštitútom úradného manželstva pre páry rovnakého pohlavia: Holandsko (2001), Belgicko (2003), Španielsko (2005),Nórsko(2009),Švédsko (2009), Portugalsko (2010),Island (2010),Dánsko (2012),Francúzsko (2013), Anglicko a Wales (2014).

Európske krajiny s inštitútom registrovaného partnerstva: Dánsko (1989-2012),Nórsko (1993-2009),Švédsko (1994- 2009),Island (1996-2010),Grónsko (2010),Holandsko (1998),Nemecko (2001),Fínsko (2002),Spojené kráľovstvo (2005),Švajčiarsko (2007),Maďarsko (2010),Rakúsko (2010),Írsko (2011),Lichtenštajnsko (2011).

Európske krajiny s iným právnym inštitútom (so značne nižšími právami ako v prípade manželstva): Francúzsko (1999), Belgicko (2000), Portugalsko (2004), Andorra (2005), Česká republika (2006), Slovinsko (2006).

Na základe údajov s Eurostat-u (tabuľka 1) vidíme, že od platnosti niektorého z vyššie uvedených inštitútov sa rozvodovosť stúpala len výnimočne. Naopak, v mnohých krajinách rozvodovosť klesala. 

Tabuľka 1: Rozvodovosť v európskych krajinách na 1000 osôb (N = nedostupný údaj, P = predbežný údaj)


Podobne to vyzerá s pôrodnosťou (tabuľka 2). Síce sa jej úroveň mierne menila, vo väčšine štátoch stúpla. 

Tabuľka 2:  Pôrodnosť v európskych krajinách - počet detí na jednu ženu (N = nedostupný údaj, b = nekompletný údaj)


Pri správnom analyzovaní vplyvov na pôrodnosť a rozvodovosť by bolo potrebné zahrnúť viacero ďalších faktorov. Práve aj z tohto dôvodu môžeme skonštatovať, že mierne zmeny, ktoré v hodnotách nastali, môžu byť ovplyvnené aj inými faktormi. 

Keď sa pozrieme na to, že ako sa vyvíjali ostatné krajiny, jednak platí, že tie krajiny, ktoré ustanovili ako keby výnimočnosť vzťahu muža a ženy v manželstve vo svojich ústavách, ani im nestúpla pôrodnosť, ani sa neznížila nejakým zásadným spôsobom rozvodovosť.

Väčšina z krajín, ktoré prijali do Ústavy definíciu manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, tak urobila v nedávnom období a preto zatiaľ nie je možné vyvodiť jednoznačný záver o dôsledkoch týchto zmien. Jediné dve európske krajiny, ktoré majú takto zadefinované manželstvo už dlhšie, sú Poľsko (od roku 1997) a Lotyšsko (od roku 2006). Vývoj rozvodovosti a pôrodnosti v týchto krajinách potvrdzuje výrok Martina Poliačika. 
Demagog.SK neoveruje či ústavná ochrana manželstva muža a ženy má vplyv na vývoj rozvodovosti a pôrodnosti.

V súčasnosti má podobnú ústavnú definíciu manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy 6 štátov EÚ:

Poľsko - od 1997
Lotyšsko - od 2006
Litva - od 2012
Chorvátsko - od 2013
Maďarsko - od 2013
Bulharsko - nezistené, ide o článok 46 ústavy

Dlhodobý vývoj rozvodovosti a pôrodnosti v uvedených štátoch podľa Eurostatu:

Rozvodovosť

Rozvodovosť v Poľsku od deväťdesiatych rokov do dnešného dňa výrazne stúpa: počet rozvodov bol 27 891 v roku 1993, 42 770 v roku 2000, a až 64 432 v roku 2012. Od roku 1997, kedy bola prijatá ústavná ochrana manželstva ako zväzok jedného muža a jednej ženy, sa tento trend nijako nezmenil.

V Lotyšsku je od polovice deväťdesiatych rokov počet rozvodov pomerne ustálený, s miernou medziročnou fluktuáciou: v roku 1995 ich bolo 7821, v roku 2000 bolo 6134 rozvodov a v roku 2012 ich bolo 7311. Po roku 2006 teda 
 nebolo zaznamenané výrazné zníženie. 





Počet živo narodených detí v Poľsku sa od polovice deväťdesiatych rokov až do roku 2012 pohyboval okolo 400 000. V roku 1993 sa narodilo 494 310 detí, v roku 2000 ich bolo 378 348 a v roku 2012 to bolo 386 257 detí. Od roku 1997 teda pôrodnosť nestúpla. 

V Lotyšsku sa počet pôrodov za posledné desaťročie pohybuje okolo 20 000, s miernymi nepravidelnými výkyvmi. Od roku 2006 výrazne nestúpla: po miernom náraste medzi rokmi 2005 a 2009 opäť klesla. Počet živo narodených detí v roku 2011 (18 825) bol nižší než v roku 2001 (19 726). 


Údaje o počte pôrodov v Poľsku medzi rokmi 1970 a 2006 sa nachádzajú na stránkach Poľského štatistického úradu (odkaz "Births in 1970-2006", .xls).


20012002200320042005
2006
200720082009201020112012
Poľsko
368205 353765 351072 3561131 364383 
374244 387873 414499 417589 413300 388416 386257 
Litva31185295412997729769
2951029606300203153632165306763026830459
Lotyšsko197262012721151205512187922871239582439722044197811882519897
Chorvátsko 40993400943966840307424924144641910437534457743361
4119741771
Maďarsko970479680494647
951379749699871976139914996442903358804990269
Bulharsko681806649967359
69886710757397875349
777128095675513
70846
69121