Tri roky vlády Roberta Fica (100 opatrení)

Iné, odkaz na videozáznam

Demagog.SK sa rozhodol overit odpocet 2. vlády R. Fica, ktorý pri príležitosti troch rokov publikoval Úrad vlády SR. Ten v tlacovej správe uvádza všetky opatrenia a úspechy vlády od apríla 2012 do apríla 2015. Hoci dominantný pocet tvrdení je fakticky presných, viaceré sú neoveritelné a približne každý piaty výrok je fakticky nepresný. Nekorektné tvrdenia majú zväcša vlastnost prehánania, vylepšovania skutocného výsledku a “chválením sa cudzím perím”. 

Viaceré výroky by sme v bežných reláciách vôbec neoverovali, kedže hovoria o budúcom plnení, teda o stave, ktorý ešte nedokážeme overit. 

100 opatrení bolo zaclenených do oblastí a tém. Výroky uvádzame v rovnakom poradí ako boli publikované Úradom vlády SR.

——————————

1. OBLAST VEREJNÝCH FINANCIÍ A PODPORY EKONOMIKY A ZAMESTNANOSTI

a.) OZDRAVENIE VEREJNÝCH FINANCIÍ

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Posilnené bolo postavenie zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch: zmena Zákonníka práce, rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, posilnenie postavenia zamestnanca pri agentúrnom zamestnávaní.

Postavenie zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch sa počas vlády Roberta Fica skutočne posilnilo, konkrétne sa rozšírila záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a taktiež sa posilnilo postavenie zamestnanca pri agentúrnom zamestnávaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa upravuje od 1. 1. 2014 § 7 zákona č. 416/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Na zamestnávateľov, ktorí majú viac ako 20 zamestnancov bude môcť byť od 1. januára 2014 rozšírená záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj bez ich súhlasu. Konkrétne sa jedná o: zamestnávatelia strácajú možnosť nesúhlasiť s rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa; návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa bude môcť podať aj jedna zo zmluvných strán (napríklad zástupcovia zamestnancov); ustanovuje sa podmienka reprezentatívnosti vo vzťahu k počtu zamestnancov už užívajúcich požitky príslušnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v danom odvetví, prípade v časti tohto odvetvia.

Novela Zákonníka práce platná od 1. januára 2015 upravuje dovtedy trvajúci nerovnovážny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, pri ktorom mohol zamestnávateľ jednostranne kedykoľvek ukončiť pracovný pomer. Od roku 2015 musí byť trvanie pracovného pomeru medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom bude musieť byť vymedzené dátumom jeho skončenia. Ďalšími novinkami je zavedenie obmedzenia dĺžky dočasného pridelenia zamestnanca najdlhšie na 24 mesiacov; povinnosť užívateľského zamestnávateľa doplatiť pridelenému zamestnancovi rozdiel mzdy v prípade, že agentúra dočasného zamestnávania neposkytla dočasne pridelenému zamestnancovi mzdu; v prípade dočasných zamestnancov sa za dočasné pridelenie považuje aj výkon práce zamestnancom dočasnej agentúry pre právnickú alebo fyzickú osobu (predtým agentúry mohli zamestnávať brigádnikov, ktorých posielali pracovať k užívateľským zamestnávateľom, pričom tieto plnenia vyúčtovali užívateľským zamestnávateľom ako poskytovanie služieb).

Rozpočet Štátneho fondu rozvoja bývania bude navýšený o 118 mil. eur smerujúcich na projekty obnovy 25-tisíc bytoviek.

Rozpočet ŠFRB je pre rok 2015 skutočne navýšený o 118 mil. eur, z čoho približne 103,5 mil. poskytuje európsky štrukturálny fond JESSICA II a zvyšných 14,5 mil. eur činí zostatok fondu z predchádzajúcich rokov. Aktualizovaný rozpočet uvádza, že toto navýšenie rozpočtu má smerovať na obnovu 22 000 bytových jednotiek. Pretože sa nejedná o 25-tisíc, ale 22-tisíc bytoviek, výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Štátny fond rozvoja bývania 24. februára 2015 informoval:
"Rozpočet ŠFRB bude zvýšený aj o zostatok finančných prostriedkov z predchádzajúcich rokov a to vo výške 14 532 774,- EUR. Celkovo sa tak rozpočet ŠFRB pre rok 2015 navýši z pôvodných 174 500 000,- EUR o sumu 118 072 774,- EUR, čo predstavuje konečnú sumu v hodnote 292 572 774 ,- EUR.

Uvedené financie sa použijú na obnovu bytových domov vo forme zateplenia, odstránenia systémových porúch, výmenu výťahov, výmenu spoločných rozvodov, vybudovanie bezbariérových prístupov. Navýšením rozpočtu, ŠFRB podporí obnovu ďalších 22 000 bytových jednotiek.

Počas vlády Roberta Fica skutočne došlo na základe zákona schváleného 12. septembra 2014 k zriadeniu Fondu na podporu umenia, ako hlavného finančného zdroja zameraného výlučne na podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže zdroje na podporu neštátnej kultúry skutočne majú zahŕňať rozpočet MK vo výške 10 mil. eur a ďalších 10 mil. eur. vo forme osobitného štátneho príspevku, poskytovaného z úhrad odvodov prevádzkovateľov hazardných hier.

"Fond nahradí podstatnú časť súčasného dotačného systému ministerstva kultúry. Pod správou ministerstva kultúry by po zriadení fondu malo ostať poskytovanie dotácií na ochranu, obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva... Pod správou ministerstva kultúry naďalej ostane aj podpora kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva a kultúrne poukazy. Na fond by sa mala presunúť podpora tvorby a šírenia umeleckých diel a ich reflexií. Fond bude podporovať aj projekty z oblasti kreatívneho priemyslu. Ministerstvo  bude poskytovať v rámci schválených limitov na príslušné rozpočtové obdobie  príspevok minimálne vo výške 10 000 000  eur a osobitný príspevok, ktorý bude poskytovaný prioritne z prostriedkov uhradených do štátneho rozpočtu vo forme odvodov prevádzkovateľov hazardných hier ." 

Vytvorenie Podnikateľského centra pre priamu komunikáciu s podnikateľskou verejnosťou a našimi zastupiteľskými úradmi, ktoré riešilo tisícky podnetov podnikateľov vo veci vývozu a dovozu tovarov a služieb.

Prvá zmienka o Podnikateľskom centre Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí je vo výročnej správe 2012. Podľa výročnej správy Ministerstva zahraničných vecí z roku 2014 bolo od vytvorenia centra zodpovedaných 645 dopytov. Aj keď je množstvo niekoľko tisíc pri trojročnom počte 645 veľmi nepravdepodobné, aktuálne množstvo podnetov nedokážeme overiť a preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Vo výročnej správe Ministerstva zahraničných vecí z roku 2012 sa uvádza (.pdf, s. 19): "Podnikateľské centrum Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR poskytuje okrem iného prostredníctvom webového portálu Podnikajme v zahraničí informačný servis slovenským podnikateľským subjektom v oblasti zahraničného obchodu a etablovania sa na zahraničných trhoch. ...V rámci centra bola v roku 2012 vytvorená databáza slovenských exportérov, ktorá sa naďalej rozširuje a slúži predovšetkým ekonomickým diplomatom v zahraničí pri identifikácií vhodných kooperačných partnerov."

Podľa výročnej správy Ministerstva zahraničných vecí z roku 2014 (.pdf, s. 32), od svojho vytvorenia bolo zverejnených celkovo 1 606 zverejnených správ, 645 zodpovedaných dopytov a 98 publikovaných týždenných prehľadov. Za riešenie a zodpovedanie priamych podnetov podnikateľov možno jednoznačne považovať "zodpovedané dopyty", ktorých bolo v období 2012-2014 len 645 a nie niekoľko tisíc. 


Podľa Organizačného poriadku Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí plní Podnikateľské centrum napríklad tieto úlohy: 
- monitoruje ekonomicko-obchodné informácie, ktoré zasielajú jednotlivé zastupiteľské úrady SR v zahraničí a na základe nich informuje verejnosť o podnikateľských možnostiach v zahraničí
- na základe konkrétnych dotazov posiela konkrétne informácie jednotlivým subjektom a podnikateľom
- poskytuje denný kontakt slovenským podnikateľským subjektom v oblasti podpory exportu
- aktívne vyhľadáva, rozvíja a udržiava kontakty s týmito subjektmi a podnikateľskými združeniami 

Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v SR bola schválená 18. februára 2015. Ako bude táto stratégia prospešná ochrane a podpore ľudských práv nehodnotíme. Nejedná sa však o viac ako 4-ročnú prácu výboru výboru Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorej predsedá minister Miroslav Lajčák. Štyri roky uplynuli od prvej myšlienky Rudolfa Chmela ešte za vlády Ivety Radičovej. Výrok preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Úvodného rokovanie koordinačnej skupiny pre prípravu stratégie sa uskutočnilo 14. mája 2013. Minister Lajčák, ktorý návrh predkladal nepotvrdil, tiež že by sa dokumentom zaoberali až 4 roky. 
Pravda, 14. január 2015: 
"Šéf rezortu zahraničných vecí zdôraznil, že je rád, že takýto dokument vznikol. „Je za ním dva a pol roka tvrdej práce a stovky hodín ťažkých rokovaní,“ vyhlásil."

Myšlienku celoštátnej stratégie predstavil Rudolf Chmel vo svojom prejave na druhom zasadnutí Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť 27. júna 2011.