Trenčín: komunálne voľby

Iné

Séria diskusií pri príležitosti novembrových komunálnych volieb, ktorú pripravila RTVS, pokračovala 29. októbra 2018 s kandidátmi na primátora mesta Trenčín. Demagog.SK overil všetky výroky Richarda Rybníčka, ktorý má najväčšiu šancu získať kreslo primátora.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Momentálne sú pozemky (pod futbalovým štadiónom, pozn.) v prenájme, nikto ich nedával za jedno euro.

Na základe zmluvy medzi mestom Trenčín a AS Trenčín, a.s možno konštatovať, že pozemky boli mestom vypožičané spoločnosti za účelom stavby nového futbalového štadióna. Síce ich mesto naozaj nedalo za futbalovému klubu za jedno euro, nejde však úplne o klasický prenájom, ktorý by evokoval platenie nájmu prenajímateľovi, keďže ide o bezplatnú výpožičku. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. 
Bezplatnú výpožičku potvrdzuje článok II. tejto zmluvy : "Predmetom tejto zmluvy je úprava práv a povinností zmluvných strán pri záväzku Požičiavateľa bezodplatne prenechať do užívania vypožičiavateľovi za účelom riadneho prevádzkovania a tiež za účelom zhotovenia stavby uvedenej v ods.2 tohto článku Zmluvy."
V zmluve sa taktiež píše o možnosti predaja týchto pozemkov do trvalého vlastníctva spoločnosti AS Trenčín, a.s. Pri možnom predaji sa uvádza cena 1 euro za parc.č. 1627/226 ostatná plocha (futbalové ihrisko) s výmerou 9.526 m2. Pri ostatných pozemkoch bude kúpna cena vo výške 30% z ceny určenej znaleckým posudkom podľa tejto zmluvy.  
Uvedené pozemky v zmluve sú v katastri nehnuteľností zapísané na LV č.1 v prospech vlastníka Mesto Trenčín v celosti. 

Predať sa to (pozemok pod futbalovým štadiónom, pozn.) môže vtedy, keď tam investor preinvestuje 6 miliónov eur.

V zmluve medzi mestom Trenčín a AS Trenčín, a.s týkajúcej sa výpožičky nehnuteľností, uzatvoreniu budúcej kúpnej zmluvy, zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o výpožičke a nájomnej zmluvy sa uvádza, že pozemky pod futbalovým štadiónom sa môžu predať po dokončení výstavby futbalového štadióna a začatí jeho užívania. Dôvodom pre odstúpenie od zmluvy je ak postavený štadión nebude podľa znaleckého posudku aspoň v hodnote 6 miliónov € s DPH. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Článok IV, odstavec 1 uvádza že po dokončení stavby futbalového štadióna a začatí jeho užívania môže ktorákoľvek zo zmluvných strán vyzvať druhú zmluvnú stranu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam, ktoré užíva Vypožičiavateľ (AS Trenčín, a.s) na základe zmluvy o výpožičke uzavretej medzi zmluvnými stranami.
V ustanoveniach zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti je uvádzaný ako jeden z dôvodov možnosti odstúpenia požičiavateľa (Mesto Trenčín) od zmluvy tento: hodnota nového futbalového štadióna s príslušenstvom podľa znaleckého posudku nepresiahne sumu min. 6.000.000,- € s DPH. 
Ďalej sa v zmluve uvádza, že požičiavateľ (mesto Trenčín) berie na vedomie: predpokladaný rozsah investície vypožičiavateľa vo výške min. 6 000 000,- € s DPH, ktorú vypožičiavateľ plánuje použiť na vybudovanie a sfunkčnenie nového futbalového štadióna.

 

Po niekoľkých zmenách a úpravach návrhov futbalového štadióna, sa výstavba začala v októbri 2018. Výrok Richarda Rybníčka hodnotíme ako pravdivý. 

Futbalový štadión v Trenčíne sa mal začať stavať už v septembri 2016 (.pdf, s. 8). Následne z dôvodu problémov s územným plánom a verejným obstarávaním bol začiatok výstavby viackrát presunutý Naposledy bola výstavba naplánovaná na september 2018, kedy však došlo k omeškaniu z dôvodu zmeny projektu, ktorý podľa slov klubu AS Trenčín je drahší a kvalitnejší ako pôvodný návrh. Finálna suma za štadión by mala byť 20 miliónov eur, pričom pôvodný projekt počítal s investíciou približne 12 miliónov. 

Prvé základy hlavnej tribúny je možné videť od októbra 2018, kedy výstavba začala.

Od 50-tych rokov či od 80-tych rokov hovoríme o juhovýchodnom obchvate, (…). Do dnešného dňa štát ten juhovýchodný obchvat nedostaval. (…) Juhovýchodný obchvat momentálne nie je žiadna priorita štátu.

Vybudovanie II. etapy juhovýchodného obchvatu mesta Trenčín (JVO) bolo schválené v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja v roku 1998 a v náväznosti na I. etapu stavby. Potreba dokončenia výstavby obchvatu vyplynula z dopravnej prognózy, ktorá v prípade nevybudovania JVO predpovedala prehlbovanie dopravných problémov mesta Trenčín a opakujúce sa dopravné kolapsy od roku 2030 (.pdf, s. 5). V roku 2008 bol tento zámer predložený mestom Trenčín na posúdenie z hľadiska vplyvov na životné prostredie. V zámere nebolo termín začatia a skončenia výstavby vôbec uvedený (.pdf, s. 10), v záverečnom stanovisku z roku 2010 bol začiatok výstavby stanovený na rok 2015 a ukončenie na rok 2020 (.doc, s. 3). Výstavba juhovýchodného obchvatu Trenčína v súčasnosti skutočne nie je žiadnou z priorít štátu, ten sa od nej dištancoval už v roku 2010. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Podľa materiálov, ktoré Demagogu.SK zaslala hovorkyňa mesta Trenčín Erika Ságová,"už v roku 1974 sa v územnom pláne mesta počítalo s juhovýchodným obchvatom, no v inom trasovaní, lebo vtedy bol územný plán navrhnutý inak a aj mesto malo vyzerať inak." 
V zmienenom záverečnom stanovisku sa Ministerstvo dopravy SR (MD SR) vyjadrilo o výstavbe JVO ako o záležitosti Trenčína a predpokladá, že ju mesto bude financovať z vlastných zdrojov. Taktiež pripomenulo, že navrhovaná výstavba nie je v programoch výstavby ciest I. triedy rezortu dopravy do roku 2014 zahrnutá (.doc, s. 13). V období rozhodovaní o variantách výstavby JVO teda nebola pre štát táto činnosť prioritná, resp. ani pozvažovaná za záležitosť, ktorú by mal riešiť. 
Najaktuálnejší strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 v sekcii Problémy z oblasti infraštruktúry uvádza, že najviac silno preťažených ciest I. triedy je v Trnavskom, Žilinskom, Banskobystrickom a Trenčianskom kraji (až cca 50 % ich dĺžky) (.pdf, s. 21). Na základe toho by sa dalo predpokladať, že štát bude výstavbu trenčianskeho JVO, ktorý by viedol aspoň k odľahčeniu dopravnej situácie v krajskom meste, do istej miery podporovať. Medzi strategické opatrenia v cestnej doprave však nie je daná výstavba zahrnutá. Strategický plán rozvoja dopravy tematizuje z oblasti Trenčianskeho kraja len projekt väčšieho rozmeru, a síce zlepšenie prepojenia Trenčína, Zvolena/Banskej Bystrice a Košíc, tzv. stredoslovenskej cestnej osi západ - východ (.pdf, s. 66). Pre priority v cestnej infraštruktúre štátu viď tabuľku nižšie (.pdf, s. 119):
Nový územný plán mesta Trenčín v znení zmien a doplnkov č. 3 bol schválený mestským zastupiteľstvom v septembri. Nové zmeny s poradovým číslom 4. boli predstavené verejnosti 20. júna 2018, k čomu zaslala hovorkyňa mesta Trenčín Erika Ságová projektu Demagog.sk Oznam mesta o prerokovaní zmien územného plán z 1. júna 2018, ktorý o tomto predstavení verejnosti informoval. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Zmeny v novom územnom pláne č, 3 sa majú týkať najmä úbytku obyvateľstva, s ktorým chce Richard Rybníček bojovať vytvorením nových lokalít pre výstavbu v rámci katastra mesta Trenčín a boja s reklamným smogom prevzatím kontroly nad reklamnými bilboardmi výlučne do kompetencie mesta. „Samozrejme, že sa to nedá riešiť spätne, ale teraz sme v územnom pláne jasne zadefinovali, kde môžu a kde nemôžu byť billboardy. Výrazne tak do budúcnosti obmedzíme reklamný smog v meste," povedal Rybníček. Zmeny územného plánu, ktoré predložil terajší primátor mesta Trenčín boli schválené v septembri hlasovaním mestského zastupiteľstva (č.hlasovania: 43)
„Každý jeden primátor, snáď s výnimkou bratislavského, rieši demografiu a ubúdanie počtu obyvateľov. Je to veľmi vážny problém a tváriť sa, že intenzifikácia nie je dobrá, je vlastne potvrdením toho, že mestá sa budú vyľudňovať. Územný plán Trenčínu dáva šancu, že vyľudňovanie prestane a počet obyvateľov bude stúpať,"  povedal v rozhovore Rybníček.
Richard Rybníček však v súvislosti s navrhnutými zmenami územného plánu zožal aj kritiku, pretože niektorí poslanci hovoria o úbytku zeleňe, či zhoršení dopravy alebo negatívach zahusťovania výstavby po zrealizovaní týchto zmien.