Trencín – komunálne volby 2014

Iné, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

Relácia Správy a komentáre na RTVS sa pred komunálnymi
volbami zmenila na arénu kandidátov na primátorov krajských miest. V štúdiu
sa ako prví stretli štyria kandidáti a jedna kandidátka na post primátora
mesta Trencín, kde mali šancu oslovit svojich volicov, ale aj konfrontovat
súperov pocas rovnako pridelených desiatich minút. Najviac faktických výrokov
sme zaznamenali u súcasného primátora, Richarda Rybnícka, ale pomerne
casto používali fakty aj Jozef Žiška, Tomáš Vano a Danica Bírošová. V prípade
Martina Žácika, jediného kandidáta, ktorý kandiduje priamo za politickú stranu
(LSNS), sme zaznamenali len jeden faktický výrok a zároven sme ho oznacili
ako zavádzajúci.

Z pohladu faktov si v diskusií najlepšie pocínal
Rybnícek, ktorý dokázal reagovat aj na argumenty súperov bez faktického
prešlapu. Tri z jeho výrokov sme oznacili ako neoveritelné, kedže sa nám
nepodarilo overit tieto informácie z verejne dostupných zdrojov.

Nepravdivé tvrdenie sme nenašli ani v prípade Vana.
Menším zaváhaním bolo jeho citovanie kapitálových príjmov mesta za rok 2013 zo
schváleného rozpoctu a nie zo záverecného úctu mesta. Vzhladom na celkový kontext
tvrdenia sme však jeho výrok oznacili ako pravdivý.

Najdlhšie pôsobiaci primátor Trencina Žiška (1994-2002) uviedol
viacero nepresných informácií. Tvrdil napríklad, že uplatnenie študentov z trencianskych
vysokých škôl je „prakticky nulové“, avšak tieto školy sa nenachádzajú na
posledných prieckach vysokých škôl s najvyššou mierou nezamestnanosti absolventov.
Vysoká škola manažmentu bola dokonca v roku 2013 na prvej priecke v hodnotení
podla nezamestnanosti absolventov meranej po roku od skoncenia školy. Žiška
tiež tvrdil, že v roku 2002 bol jediným primátorom na Slovensku, ktorý
odovzdával mesto s prebytkovým rozpoctom, v skutocnosti bolo však
takýchto miest viacero.

Bírošová sa snažila najmä v prvej polovici diskusie
využit svoj cas na zosumarizovanie informácií o financnom hospodárení
mesta. Nesprávne však uviedla sumu, ktorú minulo mesto v poslednom volebnom
období na právne služby. Navyše sa snažila navodit dojem, že údaje,
o ktorých hovorí sú pred obyvatelmi mesta utajované a ona ich odkrýva
verejnosti. Hovorila tak napríklad o výške získaných penazí z odpredaja
mestského majetku, ktoré údajne nedokázala získat. Citované císla sú však
pomerne prehladne zverejnené na webovej stránke mesta.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Z odpredaja majetku sa mi nepodarilo zistiť sumy, pretože môžem povedať, že o týchto číslach sa nikde nehovorilo.

Danica Bírošová hovorí o odpredaji majetku mesta Trenčín v roku 2010, resp. 2011, pričom sa snaží navodiť dojem, že údaje o odpredaji nie sú verejnosti dostupné, a že "o týchto číslach sa nikde nehovorilo". Keďže tieto informácie sú zverejnené na stránke mesta, výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Sumy, ktoré predstavujú príjmy z predaja kapitálových aktív, či z predaja pozemkov a nehmotných aktív sú zverejnené napríklad v záverečných účtoch mesta Trenčín za jednotlivé roky. Jednoducho tak možno nájsť napríklad výšku finančných prostriedkov, ktoré získal Trenčín za predaj pozemkov, budov, bytov atď. v roku 2011. Rovnako sú tieto údaje zverejnené aj v ďalších rokoch 2012 (str. 6) a 2013 (str. 6).

23. októbra sme splatili poslednú splátku spoločnosti Marius Pedersen za dlh, ktorý bol vyrobený v roku 2010.

Je pravdou, že splatenie poslednej splátky spomínaného dlhu bolo naplánované na posledný štvrťrok 2014, avšak nepodarilo sa nám nájsť zdroj, ktorý by potvrdzoval, že táto splátka bola uhradená 23. októbra 2014. Okrem iného sme preskúmali napríklad zverejnené zmluvy, objednávky a faktúry na stránke mesta Trenčín. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

V roku 2011 bola uzavretá dohoda o urovnaní medzi mestom Trenčín a spoločnosťou Marius Pedersen. V tejto zmluve (.pdf, s. 3) sa uvádza, že posledná splátka má byť uhradená do 31.12.2014.

SITA napísala v januári 2014:

"V roku 2014 splatí Trenčín poslednú splátku dlhu voči spoločnosti Marius Pedersen z roku 2010. Celkovo išlo o sumu viac ako 4 mil. eur, ktorú mesto dlhovalo za kosenie, údržbu ciest a odpady"

My sme so Železnicami už dnes dohodnutí na tom, že tento starý železničný most prejde do mesta a budeme ho využívať v našej súťaži.

Osud starého železničného mostu podľa viacerých zdrojov ešte nie je jasný. Nenašli sme zdroj, ktorý by potvrdil uzavretie dohody medzi mestom Trenčín a ŽSR v tejto otázke. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Podľa stránok slovenských železníc (ŽSR) otázka starého železničného mostu ešte nie je doriešená, a budú prebiehať ďalšie rokovania medzi zástupcami ŽSR a mesta Trenčín. Podľa niektorých správ mal byť most využitý ako promenáda pre chodcov a cyklistov. Stránka mesta Trenčín uvádza, že využitie starého železničného mosta bude predmetom súťaže, v prípade nového riešenia bude musieť spĺňať tzv. Dunajskú stratégiu. Otázne aj je, či bola uzavretá zmienená dohoda medzi mestom Trenčín a ŽSR.

V tomto meste dnes sú investície za približne 300 mil. eur, keď vezmem nový cestný most, modernizáciu železničnej trate a momentálne aj rekonštrukciu čističky odpadových vôd a všetkých ostatných vecí súvisiacich s odkanalizovaním a s vodovodmi.

Je pravdou, že spomenuté tri projekty, nový cestný most, modernizácia železničnej trate a rekonštrukcia čističky odpadových vôd a všetkých ostatných vecí súvisiacich s odkanalizovaním a s vodovodmi , ktoré boli uskutočnené v Trenčíne majú hodnotu približne 361 miliónov EUR.
Výstavba druhého cestného mosta cez Váh sa začala v marci v roku 2012. "Stavba má termín ukončenia 31. marca 2015," avizovala hovorkyňa Slovenskej správy ciest (SSC) Zuzana Hromcová. SSC je tiež investorom stavby. Most bude zároveň prvou etapou juhovýchodného obchvatu mesta. Druhý cestný most cez rieku Váh a Biskupický kanál v Trenčíne by mal spolu s juhovýchodným obchvatom mesta vyriešiť komplikovanú dopravnú situáciu v Trenčíne. Náklady na výstavbu predstavujú 36 miliónov eur a sú spolufinancované prostredníctvom Operačného programu Doprava (OPD).  Most  stavia združenie ZIPP-Strabag. Výstavba je na 85 percent hradená z fondov Európskej únie.
Druhou významnou dopravnou stavbou, ktorá sa vykonáva v Trenčíne je preložka úseku dvojkoľajnej elektrifikovanej železničnej trate medzi žst. Zlatovce a žst. Trenčín. Keďže súčasné trasovanie trate nedovoľuje prejazd vlakov rýchlosťou 160 km/h, dochádza k zmene tejto trasy. Železnice Slovenskej republiky 10. októbra 2012 podpísali zmluvu na výstavbu modernizácie trate Trenčianska Teplá – Zlatovce s konzorciom firiem Združenie pod Brezinou pod vedením TSS Grade a.s. Bratislava. Zhotoviteľ výstavbu zrealizuje na 12 kilometrovom úseku železničnej trate za 245 miliónov EUR bez DPH. Experti Európskej komisie zo skupiny Jaspers už schválili žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zo zdrojov Európskej únie na modernizáciu 12-kilometrovej železničnej trate Zlatovce - Trenčianska Teplá.

Na intenzifikáciu čistiarní odpadových vôd (ČOV), odkanalizovanie a zásobovanie pitnou vodou príde do trenčianskeho regiónu vyše 80 miliónov eur. Projekt má celkový objem 83 725 195 eur a príspevok z eurofondov predstavuje 48 344 489 eur a zo štátneho rozpočtu 8 531 380,52 €. Zvyšnú časť budú hradiť Trenčianske vodárne a kanalizácie a.s.

"Projekt sa skladá z troch oblastí. Prvou je rekonštrukcia štyroch čistiarní odpadových vôd – na ľavom brehu v Trenčíne, v Novom Meste nad Váhom, v Trenčianskej Teplej a v Trenčianskych Stankovciach. Vybuduje sa aj nová čistiareň odpadových vôd v Ivanovciach. Druhou oblasťou je vybudovanie a dobudovanie kanalizácie v trenčianskych častiach Opatová a Zámostie a v obciach Omšenie, Zamarovce, Veľké Bierovce, Opatovce, Trenčianske Stankovce, Chocholná – Velčice, Adamovské Kochanovce, Melčice – Lieskové a Ivanovce. Treťou oblasťou je vybudovanie vodovodu v Podolí, Pobedime a Očkove v Novomestskom okrese," povedala Čižnárová s tým, že sa vybuduje viac ako 50 kilometrov kanalizácie a 26 kilometrov vodovodu.

Tento (železničný, pozn.) most má poškodený stredný pilier a plavebná výška nezodpovedá normám, ktoré na túto cestu treba.

Most naozaj má poškodený pilier a pokiaľ mesto chce most využiť pre nové účely, musí most navýšiť na potrebnú plavebnú výšku. V lete 2014 stredný pilier mosta podmyla voda, ktorá odplavila jeho oporné kamene (RTVS, 00:19:30) v dôsledku zvýšeného prietoku rieky.

Plavebná výška starého železničného mosta sú 4 metre, čo nespĺňa normu (.doc, s. 5) Dunajskej stratégie na úrovni 7 metrov. V prípade, že by mesto chcelo využívať most ako cestný, musel by most splniť túto normu okamžite, v prípade iného využitia až po vstupe stratégie do platnosti.