Trenciansky samosprávny kraj

Iné

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

V roku 2016 ušetril EKS a elektronické aukcie TSK približne dva a pol milióna eur. Samotné e-aukcie mali v roku 2016 ušetriť "len" okolo 855-tisíc eur (rozdiel vstupnej a výstupnej ponuky). Navyše nemožno považovať uvedenú sumu ako nejaké pravidlo ako naznačuje Baška. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Popis a systém fungovania elektronických aukcií je vysvetlený v publikácii Transparency International Slovensko: „E-aukcia pri verejnom obstarávaní je on-line dynamická aukcia odohrávajúca sa v reálnom čase medzi obstarávateľom a skupinou pred-kvalifikovaných záujemcov, ktorí navzájom súťažia, aby získali zákazku na dodanie tovarov, služieb, prípadné prác. Títo záujemcovia o zákazku medzi sebou súperia opakovaným ponúkaním .novej ceny za svoj(u) tovar/službu/verejnú prácu prostredníctvom internetu používaním špeciálneho softwaru, a to tak, že predkladajú stále nižšie cenové ponuky v priebehu stanoveného času.“ (.pdf, s.145). 

Podľa Smernice č.2004/18/ES, čl. 1, ods.7. Európskej únie je e-aukcia: „opakujúci sa proces využívajúci elektronické zariadenie na predloženie nových cien upravených smerom nadol a/alebo nových hodnôt týkajúcich sa určitých charakteristických parametrov ponúk, ku ktorému dôjde po úvodnom úplnom vyhodnotení ponúk a ktorý umožní zostavenie poradia ponúk použitím metód automatického vyhodnocovania.“ (.pdf, s.11).

V citovanej publikácii sa píše aj o úsporách, teda znížení nákladov pri využívaní e-aukcií: „...každý dodatočný uchádzač v rámci e-aukcie prináša v priemere pokles ceny okolo 2,9 %, pritom však nezáleží na tom, či sa jedná o stavebné práce alebo informačné technológie. Použitie elektronických aukcií je v porovnaní s klasickým postupom pri alokácii verejnej zákazky spojené s rastom počtu podaných ponúk o jednotku, čo by pri veľmi hrubej kalkulácii znamenalo priemerný pokles vysúťaženej ceny o cca 2,9 % predpokladanej ceny.“ (.pdf, s.16).

1. júla 2014 bolo spustené elektronické trhovisko, a to na základe zákona č. 343/ 2015 Z.z. o verejnom obstarávaní. Avšak až od 1. marca 2015 majú všetci verejní obstarávatelia povinnosť cezeň obstarávať. Elektronické trhovisko je jeden z nástrojov boja proti korupcii a je prvou súčasťou EKS. Ministerstvo vnútra riadi EKS, pričom prevádzku zabezpečuje konzorcium Anasoft, Slovak Telekom a TASR.  O EKS sa vyjadroval aj premiér Fico: "Je to veľmi účinný nástroj pre všetky štátne inštitúcie, samosprávy a obce, ktoré budú cez trhovisko nakupovať bežné tovary a služby. Každý, kto bude mať záujem o takýto obchod, zadá adresu www.eks.sk, zadá, čo si želá kúpiť, pritom nikto nevie, kto nakupuje a kto dal ponuku. Vyhrá najlepšia cena." (TASR)
V štatistikách Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) sú vyhľadateľné údaje, ktoré výrok Štefana Škultétyho vyvracajú, a preto ho označujeme za nepravdivý.

Výrok pochádza z príspevku na blogu súčasného primátora Trenčianskych Teplíc a nezávislého kandidáta na predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 17. júla 2017, v ktorom menovaný zdôvodňuje svoju kandidatúru na danú pozíciu.

V prvom rade, Štefan Škultéty nijak nedefinuje výraz "absolventi," čo je v danom prípade kľúčové. Podľa oficiálnej definície ŠÚ SR je absolvent školy "nezamestnaný občan mladší ako 25 rokov veku, ktorý skončil sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískal prvé pravidelne platené zamestnanie, ktoré trvalo viac ako 6 po sebe nasledujúcich mesiacov." Aplikujme túto definíciu na každú ďalšiu zmienku o absolventoch.

Článok, na ktorý Škultéty týmto výrokom v blogu odkazuje, o nezamestnanosti absolventov nehovorí. Pracuje s počtom nezamestnaných do 30 rokov, ktorých bolo v Trenčianskom kraji ku koncu mája 2017 celkom 3 797. Táto skupina tvorí vyše 24% z celkového počtu nezamestnaných v kraji (15 576). Podľa údajov ÚPSVaR, počet nezamestnaných absolventov škôl bol v máji 2017 celkom 806, čo je len 5,2%. Už v porovnaní napríklad s počtom nezamestnaných starších ako 55 rokov, ktorých bolo v máji 2017 celkom 3 046 (necelých 20%), zistíme, že absolventi najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných Trenčianskeho kraja rozhodne netvoria.

Prečo v celej veci mlčí aj vedenie Trenčianskeho samosprávneho kraja (…) Mlčky sa prizerá na to šialené zaobchádzanie so životným prostredím i ľuďmi v tomto kraji a ani len nepripomienkovalo konanie o vplyvoch na životné prostredie.

Tvrdenie Renáty Kaščákovej pochádza z blogu a týka sa dopadov rozširovania ťažby v 12. ťažobnom poli DP Nováky. Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) nepripomienkoval návrh Hornonitrianskych baní Prievidza vo veci vplyvu na životné prostredie. Hoci o miere negatívnych dopadov na životné prostredie ide o spornú a nedoriešenú otázku, výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Krajský koncept ochrany životného prostredia má v TSK na starosti Odbor investícií, životného prostredia a vnútornej prevádzky, konkrétne Oddelenie investícií, životného prostredia a územného plánovania. K jeho hlavným kompetenciám patrí vydávanie stanovísk k zámerom, podliehajúcim posúdeniu vplyvov na životné prostredie a stanovísk k operačným programom v rámci medzirezortného pripomienkovania.

Kaščáková naráža na povolenie ťažby  uhoľných zásob v 12. ťažobnom poli v ťažobnom úseku Nováky, dotknutými územiami sú pritom obce Nováky, Koš, Opatovce nad Nitrou (okres: Prievidza). TSK nemal vo veci vplyvu ťažby na životné prostredie pripomienky. V záverečnom stanovisku (.pdf, s. 19) je uvedená jediná pripomienka TSK a tá sa týka zásahov do krajinnej štruktúry v podobe prekládok vodných tokov Nitra a Handlovka, železničnej trate a iných sietí. TSK so zámerom súhlasí, problém vidí len v územnoplánovacej dokumentácii.

Zámer HBP o rozšírení ťažby  naopak ostro kritizovali Kúpele Bojnice a.s. spolu so Spoločenstvom vlastníkov súkromného lesa a pasienkov, ktoré sa obávajú ohrozenia a poškodenia liečivých termálnych prameňov. Bojnické kúpele sa v svojich pripomienkach k zámeru (.pdf, s. 20) odvolávajú na posudok znalca v oblasti životného prostredia, geológie, vodného a odpadového hospodárstva Doc. Ing. Michala Bartku, Csc., z roku 2011 a takisto na geologickú štúdiu Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGUDŠ) o negatívnych dopadoch rozšírenia ťažby.  Na záver správy o rozhodnutí Ministerstvo vyvracia tvrdenie Bojnických kúpeľov o hrozbe pre termálnu pramene. Tvrdí, že žiaden z citovaných zdrojov, ani výsledky geologických, hydrogeologických či ložiskových prác nepotvrdili interpretáciu prieniku termálnych vôd do banských vôd ani do banských priestorov (.pdf, s. 38). 

Kúpele Bojnice, Spoločenstvo vlastníkov súkromného lesa a pasienkov so sídlom v Opatovciach nad Nitrou a jeden obyvateľ podali proti rozhodnutiu ministerstva rozklad. Tvrdia totiž, že neprebehla dostatočná diskusia na odbornej úrovni a hrozia tiež prievaly: "...rozširujúca ťažba smerom k územiu kúpeľov zväčšuje depresie v Novákoch a presmerovanie vôd pritekajúcich do bojnickej vysokej kryhy, čo môže spôsobiť náhly prieval termálnych liečivých vôd do banských chodieb, čím nezvratne poškodí zdroje liečivých vôd."

Rozkladová komisia rozhodla, že je potrebné znova posúdiť vplyv na životné prostredie, keďže sa odbor ministerstva životného prostredia "nezaoberal podrobným preskúmaním a vyhodnotením vecných námietok uvedených v podaných rozkladoch, nakoľko zistil také procesné pochybenie, v dôsledku ktorého je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť." 

Aj zástupcovia mimovládnych organizácii vyzvali ministra Sólymosa, aby bolo zámerom štátu skôr utlmiť ako prehlbovať ťažbu, zdôrazňujú najmä negatívne dôsledky na zdravie ľudí a upozorňujú aj na stanoviská Európskej komisie. Tá sa vyjadrila, že: „Podpora na výrobu elektriny z hnedého uhlia nízkej kvality vyťaženého na Slovensku je príkladom subvencií škodlivých pre životné prostredie.“ (.pdf, s. 20)


Podľa posledného rebríčku základných a stredných škôl od INEKO sa v TOP 10 nenachádza ani jedno gymnázium z Trenčianskeho samosprávneho kraja. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

22. decembra 2016 bol aktualizovaný rebríček základných a stredných škôl od INEKO. Medzi TOP 10 základnými školami sa nachádzajú 4 z okresov v TSK. Základné školy však nepatria do kompetencie župy, ale obci. V rebríčku stredných odborných škôl, ktoré už pod kompetenciu župy patria, má TSK dve školy – Obchodnú akadémiu v Považskej Bystrici (9.) a Strednú zdravotnícku školu v Trenčíne (10.). A ako uvádza aj Štefan Škultéty vo výroku, na prvých desiatich miestach v hodnotení gymnázií sa neumiestnilo ani jedno z okresov v rámci TSK. 

INEKO tiež uvádza, že hodnotenie neodráža komplexne kvalitu školy, pretože sa zameriava čisto na výsledky žiakov:

"Výsledky vstupujúce do rebríčkov nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdiely v sociálnom zázemí), nepokrývajú celý obsah vzdelávania a nemerajú ani pridanú hodnotu školy, čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom. Rebríčky tak môžu byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy, najmä by však mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl. Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali škôl pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vyšší stupeň vzdelávania alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov."

Po desiatich rokoch vo funkcii primátora mesta si myslím, že som nadobudol dostatok skúseností a zručností na to, aby som bol pripravený zastávať aj pozíciu župana Trenčianskeho kraja.

Škultéty sa stal primátorom v roku 2006, teda skúsenosti naberá už jedenásť rokov. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, kedže naozaj dlhé obdobie zastáva túto funkciu. To, či nadobudol dostatok skúseností a zručnosti, neoverujeme. 

Štefan Škultéty je rodák z Trenčianskych Teplíc, ktorý svoje študentské roky prežil na City University Bellevue a na Univerzite Komenského, fakulte manažmentu. Bol členom SDKÚ-DS, z ktorej vystúpil v roku 2014. Vo "veľkej" politike sa angažoval ako radca ministra obrany či asistent poslanca NR SR. V životopise, na webovom sídle mesta Trenčianske Teplice, sa uvádza, že absolvoval rôzne stáže dotýkajúce sa problematiky samosprávy (na úrovni komunálnej aj regionálnej) a tiež EÚ (najmä čerpania eurofondov). 

Po prvý krát sa stal primátorom v roku 2006. Potom bol opätovne zvolený v rokoch 2010 a 2014. Od roku 2013 je aj poslancom zastupiteľstva TSK, pričom pôsobí v Komisii legislatívno-právnej a Komisie regionálneho rozvoja a cestovného ruchu. Taktiež je predsedom Sekcie kúpeľníctva a cestovného ruchu pri Rade ZMOS.