Systém jednej zdravotnej poistovne

O 5 minút 12, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

O aktuálnych problémoch zdravotníctva a predovšetkým o plánovanej unitarizácií systému zdravotných poistovní, si to prišli rozdat podobne ako v diskusnej relácii V politike, súcasná ministerka zdravotníctva Z. Zvolenská a clen výboru pre zdravotníctvo a poslaneckého klubu SDKÚ-DS V. Novotný. Divákov pri nedelnajšom obede urcite nepotešili informácie o kratšom dožití Slovákov oproti priemeru EÚ, zlých výsledkoch odvrátitelnej úmrtnosti a nedostatocnom šetrení v nemocnicných sútažiach. Pesimistické nálady mohla zmiernit informácia o nie až tak zlej ústretovosti slovenského zdravotného systému k pacientom. Obaja politici sa nevyhli faktickým nepresnostiam. V. Novotný neuvádzal presné cakacie lehoty na operáciu klbov, hoci správne poznamenal, že poistenci VšZP si na operáciu pockajú dlhšie. Ministerka zdravotníctva pozabudla na to, že vláda I. Radicovej chcela najskôr oddlžit nemocnice a až potom ich transformovat. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Pretože v tom materiály (o unitárnom systéme, pozn.) sa nič nehovorí o skracovaní čakacích lehôt, nič sa nehovorí o nižších doplatkoch.

V. Novotný hovorí pravdu. V Projekte zavedenia unitárneho systému zdravotného poistenia sa nespomínajú nižšie doplatky a ani skracovanie čakacích lehôt. 

Projekte zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia v SR sa nespomína skracovanie čakacích lehôt. V prípade doplatkov sa spomína len fakt, že Slovensko má vysoký podiel súkromných zdrojov, ktoré vstupujú do zdravotníctva (najmä doplatkov a poplatkov). 

Projekt zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia v SR, s. 15:
"Z tohto dôvodu je priestor na rozšírenie individuálneho zdravotného poistenia možný len za súčasného výrazného zníženia iných súkromných zdrojov, vstupujúcich do zdravotníctva (najmä doplatkov a poplatkov)."  

Podobne o nižších doplatkoch a skracovaní čakacích lehôt nehovorí ani dokument Východiská zavedenia unitárneho systému verejného zdravotníctva v SR, ktorý je súčasťou návrhu na zavedenie unitárneho systému verejného zdravotníctva.

Keď vláda (Ivety Radičovej, pozn.), pripravovala transformáciu štátnych nemocníc, tak miesto toho, aby ich ozdravila, ich išla transformovať…

Výrok Zuzany Zvolenskej hodnotíme ako zavádzajúci, pretože vláda Ivety Radičovej sa snažila najskôr oddlžiť, resp. zmazať dlh nemocníc, neskôr ich transformovať. Inými slovami oddlženie nemocníc bolo podmienku na neskoršiu transformáciu.

Podľa tlačovej správy ministerstva zdravotníctva z 8. septembra 2011 poslanci schválili použitie verejných financií vo výške 350 miliónov na ozdravenie nemocníc:
"Poslanci Národnej rady SR dnes (8. septembra 2011) odsúhlasili použitie štátnych finančných aktív vo výške 350 mil. eur na oddlženie nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR. Ak sa k tejto sume priráta 130 miliónov eur ako odpustenie návratnej pôžičky týmto zdravotníckym zariadeniam, znamená to, že spolu takmer pol miliardy eur je určených na oddlženie. Ide o mimoriadne dôležitý krok, ktorý je jednou z podmienok úspešného zvládnutia celého procesu transformácie nemocníc na akciové spoločnosti."

Použitie štátnych aktív vo výške 350 miliónov eur a odpustenie návratnej pôžičky vo výške 130 malo byť súčasťou oddlženia nemocníc v pôsobnosti MZ SR. Oddlženie bolo jednou z podmienok následnej transformácie. Cieľom transformácie malo byť zlepšiť hospodárenie a efektivitu nemocníc:
"Transformácia nie je len technická zmena právnej formy, je to predovšetkým radikálna zmena v hospodárení, transparentnosti, efektívnosti a v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti."

Pamätám sa ako v 2008 roku štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, keď jej začalo tiecť do topánok, riešila situáciu. Zvýšila zmluvy štátnym nemocniciam o 20, 30% a znížila zmluvy ostatným nemocniciam, regionálnym a súkromným.

Agentúrne správy hovoria o navýšení platieb pre veľké štátne nemocnice. Demagog.sk však nezistil nezávislú informáciu, či došlo k plošnému zníženiu zmlúv regionálnym a súkromným nemocniciam tak ako uvádza V. Novotný. 

SITA, ČTK (23.1.2008): 
"Ako uviedol poslanec SDKÚ-DS Viliam Novotný, najväčšia poisťovňa ponúkla fakultnej nemocnici v Bratislave nárast cien o 40 %, Košiciam a Martinu o 30 % a Banskej Bystrici v rozpätí 20 až 30 %. Neštátne nemocnice dostali v mnohých prípadoch podľa Novotného návrhy na zmluvy, kde im VšZP navrhuje výrazný pokles objednaných výkonov, a to od 20 do 50 %Všeobecná zdravotná poisťovňa kategoricky odmieta vyjadrenia podpredsedu SDKÚ-DS Viliama Novotného. "Takéto tvrdenia považuje VšZP za nástroj politického boja a nie za seriózne a argumentačne podložené hodnotenie postupu VšZP," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa VšZP Petra Balážová."

SME (18.1.2008): "Vtedajší generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Anton Kováčik rokovania s fakultnými nemocnicami označil za korektné. Všeobecná štyrom z nich – v Bratislave, Martine, Banskej Bystrici a v Koši­ciach – navýšila platby o viac ako 25 percent."

HPI (22. január 2008): 
"Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) sa dohodla so zástupcami Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) na zmluvách na rok 2008. Ako informovala hovorkyňa VšZP Petra Balážová, predstavitelia ANS akceptovali ponuku VšZP, že od 1. januára 2008 zvýši o 10 % ceny za ukončené hospitalizácie na chirurgických, ortopedických, traumatologických oddeleniach a oddeleniach anestézie a intenzívnej medicíny. Od 1. marca 2008 zvýši v priemere o 7 % zmluvné objemy za ukončené hospitalizácie. Dohodnuté zvýšenie platí pre lôžkové zdravotnícke zariadenia, ktoré sú v sieti VšZP. Ide o 70 zariadení, ktorým VšZP navrhuje platnosť zmlúv do 31. marca 2009."

Podobný výrok sme overovali už v minulosti (V politike, 23. septembra 2012). Podobne ako aj vtedy aj teraz výrok hodnotíme ako pravdivý.

V tlačovej správe MZ SR Päť faktov o jednej zdravotnej poisťovni z augusta 2012 sa uvádza:
"V rokoch 2006 až 2011 dosiahli súkromné zdravotné poisťovne zisk vo výške viac ako pol miliardy eur, čo je v starej mene viac ako 16,5 miliardy korún. Pritom len na prevádzku týchto súkromných poisťovní išlo takmer 350 miliónov eur, čo je 10,5 miliardy slovenských korún."

Podobné údaje priniesol ešte v júli 2012 aj denník Pravda
"V rokoch 2006 až 2011 súkromné poisťovne vykázali zisk v celkovej výške 558,6 milióna eur. Zároveň na ich prevádzku v rovnakom období odišlo 347,7 milióna."

Musia (zdravotné poisťovne, pozn.) si tvoriť technické rezervy na všetkých, ktorí čakajú na čakacích listinách na operácie. Musia do rezervného fondu ukladať peniaze do výšky 20% základného imania.

V. Novotný správne uvádza podmienky, ktoré musia zdravotné poisťovne splniť aby mohli vykázať zisk.

Povinnosti zdravotných poisťovní potvrdzuje dokument Východiská zavedenia unitárneho systému verejného zdravotníctva v SR, ktorý je súčasťou návrhu na zavedenie unitárneho systému verejného zdravotníctva.

"V súčasnosti môžu zdravotné poisťovne vytvárať zisk po splnení nasledovných podmienok:

· povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20% splateného základného imania;

· povinná tvorba technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch."

SITA, (29. októbra 2012):
"Hospodárenie poisťovní je jednak pod drobnohľadom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a jednak je ich zisk regulovaný v dvoch rovinách, upozorňuje Kafková (prezidentka Združenia zdravotných poisťovní, pozn.). Prvou je povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20 % splateného základného imania, druhou povinná tvorba technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch."

Tieto obmedzenia schválila vláda I. Radičovej 8. júla 2011 novelou zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, ako reakciu protiústavnosť zákona č. 530/2007 Z.z. o zákaze zisku zdravotných poisťovní.