Švejna, Matovič, Kollár a Tomáš v O5M12

O 5 minút 12, Jozef Hajko

Ivan Švejna (MOST-HÍD), Igor Matovič (OĽaNO), Boris Kollár (Sme rodina) a Erik Tomáš (SMER-SD) diskutovali v RTVS najmä o Marakéšskom pakte, ktorý sa týka riadenej migrácie a na ktorý existujú v rámci koalície rozdielne názory.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Pred 18 rokmi sme mali 778 tisíc seniorov, teraz už máme 1 065 tisíc sa vypláca, to znamená za ostatných osemnásť rokov, aj keď sme nerobili nejaké veľké parametrické úpravy, tak máme o tretinu viacej seniorov.

Výrok Ivana Švejnu sa týka počtu starobných dôchodcov, ktorých vypláca Sociálna poisťovňa. Ročenka a údaje z webu Sociálnej poisťovne potvrdzujú, že výrok Ivana Švejnu je pravdivý.

Údaje Sociálnej poisťovne uvádzajú že k 30. novembru 2018 bolo na Slovensku 1 066 844 starobných dôchodcov, je však možné, že v čase natáčania relácie boli zverejnené len údaje k 31. októbru 2018, kedy bol počet starobných dôchodcov 1 063 912. Údaj, ktorý uvádza Švejna pre súčasnosť, sa teda približne zhoduje s údajmi pre posledné dva mesiace.

K údaju pre rok 2000 ("pred 18 rokmi") nám Ivan Švejna zaslal sken stránky z knihy, z ktorej daný údaj čerpal. Ide o Ročenku Sociálnej poisťovne. Podľa tejto ročenky bol v roku 2000 (k 31.12) počet poberateľov starobného dôchodku 778 030.

…v auguste minulého roku, Peter Pollák, čo bol za nás splnomocnenec pre rómske komunity, a zároveň bol našim poslancom v minulom volebnom období, tak si povedal, že sa nemôže pozerať na ten populizmus strany Smer-SD, ktorí si tu obtierajú svoje ústa o Rómov v osadách, a povedal, že bude príkladom. Založil si agentúru a v priebehu pol roka zamestnal 240 Rómov, ktorí predtým nikdy v živote nerobili, (…).

Peter Pollák pôsobil vo volebnom období 2012-2016 ako poslanec NR SR za stranu OĽaNO a zároveň ako splnomocnenec pre rómske komunity. Svojej funkcie splnomocnenca sa vzdal v roku 2016, no rómskej komunite sa venuje naďalej. Podľa vyjadrenia Polláka pre Demagog.SK sa mu podarilo "zamestnať v automobilovom priemysle a logistike cca 250 dlhodobo nezamestnaných Romov". Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Peter Pollák naozaj skončil v apríli 2016 v úrade splnomocnenca pre rómske komunity. Ako hlavný dôvod uviedol, že: „necítil politickú podporu v minulej vláde a ani po voľbách sa tento stav nezmenil."  Ako sa v článku vyjadril: „svoju budúcnosť spája s pôsobením na vysokej škole, kde stále učí. Chce sa venovať aj naďalej rómskej téme a ľudia ho určite budú vidieť v teréne." 

Peter Pollák sa vyjadril na tlačovej konferencií OĽaNO v januári tohto roka k problematike zamestnanosti Rómov. Podľa jeho slov obišiel mnohé firmy po Slovensku s cieľom, aby zamestnali Rómov a celkovo tak vybavil prácu pre 182 Rómov.


…máme veľmi podobnú produktivitu, asi okolo 80% produktivitu práce s Českou republikou a so Slovinskom. Okolo 80% Európskej únie, a teraz si zoberte, koľko sa rozdáva na, ako sa prerozdeľuje toto to HDP, napríklad v Slovinsku, 50% sa dáva na zamestnancov, na kapitál sa dáva 36% a vláda zoberie 14%. Napríklad v Chorvátsku je to 47%.

Podľa posledných informácií Štatistického úradu Európskej únie z roku 2017 je produktivita práce zamestnanca na hodinu na Slovensku 80,8%, v Česku je to 80,4% a v Slovinsku 80,9%. S dostupnými zdrojmi korešpondujú aj čísla, ktoré Boris Kollár uviedol pri prerozdelení HDP v spomínaných štátoch. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Produktivitou práce sa označuje podiel množstva tovaru vyrobeného v určitom časovom úseku a množstva práce požadovanej na výrobu tohto tovaru. Produktivita práce slúži na vyjadrenie konkurencieschopnosti a ekonomickej výkonnosti krajín.

Téme prerozdeľovania HDP zamestnancom sa Demagog.SK venoval už viackrát aj v minulosti, práve v súvislosti s výrokom Borisa Kollára. Ten čerpal informácie z Programovej konferencie STAROSTLIVÝ ŠTÁT, ktorá sa konala 20. mája 2017 a na základe vybraných ekonomických ukazovateľov (údaje sú zhodné s údajmi z Eurostatu za rok 2016) prezentovala stav Slovenskej republiky.

V časti Príklady spravodlivého prerozdelenie HDP dokument (.pdf, s. 16) prezentuje prerozdelenie HDP v Nemecku, Dánsku, Slovinsku, Chorvátsku a na Slovensku. Uvedené grafy jednotlivých krajín potom zobrazujú, že napríklad v Slovinsku je zamestnancom prerozdelených 50% HDP, na kapitál ide 36% a vláde pripadne zvyšných 14% HDP.

V ďalšom grafe je zobrazené prerozdelenie HDP v Chorvátsku, kde 47% ide pre zamestnancov, 36% na kapitál a 17% zoberie vláda.

Čo sa týka prerozdelenia HDP na Slovensku, tak 39 % HDP dostávajú zamestnanci, 10 % ide na vládu a ostatných 51 % na kapitál (.pdf, s. 14).

Včera sme sa dozvedeli, že SNS potichu, na ministerstve obrany, podpísali zmluvu o nákupe stíhačiek za 1,6 miliardy eur, (…). Podpísali ju bez toho a v rozpore s uznesením vlády. Mali ju podpísať iba vtedy, keď budú mať súhlas ministerstva financií.

O plánovanom nákupe stíhacích lietadiel F-16 za približne 1,6 miliardy eur predseda vlády Peter Pellegrini informoval v júli 2018. Zmluvu k obstaraniu stíhačiek Ministerstvo obrany SR podpísalo 30. novembra 2018. Následne Pellegrini oznámil, že zmluvy sú zatiaľ neplatné, "keďže v zmysle uznesenia vlády je potrebný aj predchádzajúci súhlas ministerstva financií." Tento súhlas doteraz udelený nebol. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

V diskusnej relácii TA3 V politike dňa 2. decembra 2018 Pellegrini uviedol, že podpísaná zmluva je neplatná a môžu ju rovno skartovať. "O podpise takýchto zmlúv má byť priamo ministrom informovaný aj predseda vlády, nie je to nákup ponožiek do skladu." Predseda vlády takisto zdôraznil, že k podpisu zmluvy môže podľa uznesenia vlády dôjsť až po súhlase z ministerstva financií.

Okrem 14 kusov lietadiel F-16 sa má obstarávať aj letecká munícia, logistická podpora a výcvik leteckého i pozemného personálu. Stíhačky by mali byť dodané do konca roka 2023. Súčasťou zmluvy sú tri samostatné dohody o ponuke a prijatí, ktoré sú potrebné na pristúpenie k plneniu cez americký program FMS. Cena nákupu by sa mala vyšplhať na 1,6 mil. eur.

Nákupom sa majú nahradiť zastaralé lietadlá MiG-29. Slovensko by takto malo splniť aj ciele spôsobilosti NATO v oblasti vzdušnej obrany.

Pellegrini ešte v júli 2018, keď vláda akceptovala návrh ministra obrany Petra Gajdoša (SNS) na nákup stíhačiek, uviedol, že táto ponuka bola vyhodnotená ako ekonomicky najvýhodnejšie a technicky najlepšia.

…veľmi zaujímavé je to hlasovanie, pretože strana Smer – sociálna demokracia, všetkými svojimi hlasmi, odmietla tento pakt, ale napríklad strana SaS, ktorej predseda Richard Sulík sa do hrude bil, že bude odmietať tento pakt, tak všetci jeho poslanci sa zdržali pri hlasovaní, respektíve niektorí, ešte dvaja z nich dokonca boli proti uzneseniu, ktoré odmietalo tento pakt.

Výrok sa týka hlasovania na 38. schôdzi Národnej rady SR o uznesení k dokumentu OSN - ku Globálnemu paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii (tlač 1233). Podľa tohto uznesenia je dokument OSN rozporuplný a nie je v súlade s aktuálnou bezpečnostnou a migračnou politikou Slovenskej republiky. Preto Národná rada SR žiada vládu SR, aby zaujala nesúhlasné stanovisko k tomuto dokumentu. Za návrh hlasovala strana Smer-SD jednomyseľne. Za stranu Sloboda a Solidarita sa z dvadsiatich poslancov za tento klub osemnásť zdržalo hlasovania a dvaja poslanci hlasovali proti tomuto návrhu (Ondrej Dostál a Zuzana Zimenová). Výrok Erika Tomáša hodnotíme ako pravdivý.

Predseda SaS Richard Sulík sa naozaj v súvislosti s rámcom OSN vyjadril, že je to nebezpečný dokument a strana SaS je zásadne proti tomu, aby ho Slovensko podpísalo. Sulík je známy svojím postojom proti migrácii, podľa ktorého „len domáce obyvateľstvo má právo rozhodnúť, kto na jeho území bude žiť a kto nie.“ Proti tomuto návrhu uznesenia však hlasovali dvaja poslanci zo strany SaS, a to Ondrej Dostál a Zuzana Zimenová, čím vyjadrili nesúhlas s nesúhlasným stanoviskom k tomuto dokumentu.

Za klub OĽANO zo šestnástich poslancov hlasovali štyria poslanci proti návrhu uznesenia, šesť poslancov nehlasovalo a šesť poslancov bolo počas hlasovania neprítomných.

Všetci poslanci klubu SNS jednomyseľne hlasovali za návrh uznesenia o odmietnutí paktu. Takisto jednomyseľne za návrh hlasoval klub ĽS Naše Slovensko.

Za klub Sme rodina hlasovalo za návrh sedem z ôsmich poslancov, ôsma poslankyňa nebola prítomná na hlasovaní.

Z nezaradených poslancov hlasovali za prijatie návrhu piati poslanci (Peter Marček,Martina Šimkovičová, Marek Maďarič, Richard Vašečka a Rastislav Holúbek), proti návrhu hlasovalo deväť poslancov (Zsolt Simon, Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý, Juraj Kolesár, Viera Dubáčová, Simona Petrík, Oto Žarnay, Martin Poliačik a Katarína Macháčková). Hlasovania sa zdržala Alena Bašistová a Igor Janckulík. Jozef Mihál bol neprítomný.