Sulík a Pellegrini o ekonomike na TA3

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

„Ja toto považujem za lacný, populistický a nebezpečný návrh,” hovoril 4. októbra minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) Petrovi Pellegrinimu (Hlas). „Ak sú vám rodiny s deťmi lacný a populistický návrh,” odpovedal expremiér. V diskusii sa bavili aj o koronakríze a predaji strategických podnikov.

Tento fact check vznikol aj vďaka podpore projektu „Zvýšenie kvality verejnej debaty a rozoznávania neprávd v predvolebnej kampani a po nej” Fondom pre transparentné Slovensko pri Nadácii Pontis.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

táto vláda jednoducho si vybrala spôsob, že nejde plošne podporiť ekonomiku, hoci tvrdila, že 1,5 miliardy pôjde každý mesiac do našej ekonomiky. Zhruba dnes je vyplatených 588 000 000 a už sme 6 mesiacov pomaly od prvej vlny, takže to je veľmi malé číslo

Vláda Igora Matoviča je ďaleko od pôvodne deklarovaného cieľa, podľa ktorého mal štát poslať do ekonomiky postihnutej koronakrízou mesačnú pomoc vo výške 1,5 miliardy eur. Doteraz vyplatená suma 588 miliónov eur je však len časť z vládnej pomoci, ktorú dostali firmy a živnostníci na udržanie pracovných miest. Ďalšie stovky miliónov eur dostali zamestnanci cez tzv. pandemické OČR-ky a PN-ky, a tiež firmy cez štátne bankové záruky. Keďže Peter Pellegrini povedal pravdu, no nie celú pravdu a chýbajúce informácie skresľujú celkový obraz, hodnotíme jeho tvrdenie ako už zavádzajúce. 

29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „Prvá pomoc”. Chcela ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu.

Plán počítal s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov malo do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. 

K 23. septembru Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny poslalo zamestnávateľom a živnostníkom takmer 558 miliónov eur. To sú však iba peniaze v rámci tzv. nástroja kurzarbeit, ktorý štát vypláca cez dohody o poskytovaní pomoci. 

Ďalšie stovky miliónov eur úrady vyplatili na tzv. pandemickom ošetrovnom či pandemických PN-kách. 15 októbra minister práce Milan Krajniak hovoril o 220 miliónoch vyplatených na týchto opatreniach (12:40).  

Milióny eur do ekonomiky pritiekli aj cez tzv. bankové antikorona záruky Slovak Investment Holdingu.

kúpil (Robert Fico ako premiér, pozn.) späť iba tú matku hore, tú schránku, to je prázdna vykuchaná matka, ktorej prakticky nič nepatrí okrem podielu v tých extrémne ziskových firmách, tú kúpil a odvtedy, čo ju kúpil, táto firma urobila 450.000.000 EUR straty.

Od roku 2014, keď štát kúpil späť všetky akcie SPP, tvorí tento podnik konštantnú prevádzkovú stratu. Tá do roku 2019 presahuje 450 miliónov eur. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé. 

Druhá vláda Roberta Fica kúpila v roku 2014 späť všetky akcie Slovenského plynárenskeho priemyslu. 

Jeho hlavným majetkom sú podiely v dcérskych spoločnostiach, a to najmä v akciovke SPP Infrastructure, cez ktorú štát vlastní 51 % vo firmách eustream, a.s. a SPP - distribúcia, a.s. Obe dosahujú zisky v stámiliónoch eur.

SPP vykazuje stámiliónové zisky, no to len vďaka dividendám z vyššie spomenutých firiem. Bez týchto ziskov je od roku 2013 vo veľkých (prevádzkových) stratách. 

Podľa DenníkaE bola v rokoch 2014 až 2018 výška týchto strát na úrovni 408 miliónov eur. Z účtovnej závierky za rok 2019 vyplýva, že po odpočítaní ziskov z investícií bola strata SPP v tomto roku dalších 120 miliónov eur. 

Spolu teda SPP vyrobila od roku 2014 prevádzkové straty vo výške viac ako 520 miliónov eur. 

Hovorkyňa Richarda Sulíka Katarína Matejková poskytla portálu Demagóg.SK údaje z Finstatu, podľa ktorých je takto vypočítaná strata SPP za odbobie rokov 2014 až 2019 cez 460 miliónov eur. 

Od údajov DenníkaN - a teda údajov z účovných závierok - sa v nich líši najmä rok 2014, o desiatky miliónov eur.

Slovenské elektrárne, opäť bolo predkúpne právo, nekúpil 17 %, mohol kúpiť 17 % Slovenských elektrární, nekúpil a čo sme za to dostali? Figu borovú.

Štát má opciu na (další) 17-percentný podiel v Slovenských elektrárňach, tá je však viazaná na dostavbu Mochoviec - ktorá mešká. Nie je teda pravdou, že týchto 17 percent štát už mohol kúpiť”, ako to tvrdí Richard Sulík. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Štát vlastní 34-percentný podiel v Slovenských elektrárňach (SE), zvyšných 66 percent vlastní taliansky Enel a český EPH. 

V roku 2015 podpísalo Ministerstvo hospodárstva a Enel Produzione (dcérska spoločnosť Enel-u) Memorandum o porozumení, v ktorom štát získal opciu na 17-percentný podiel a predkupné právo na všetky akcie SE. 

Opcia o.i. znamená, že štát môže sám požiadať o odkúpenie vlastníckeho podielu. Predkupné právo si štát môže uplatniť len v prípade, ak by sa predávať rozhodla druhá strana.

Memorandum však viaže opciu štátu na viacero podmienok, medzi inými na dostavanie blokov jadrovej elektrárne Mochovce. 

Enel (...) aj spolu s EPH, udelia Ministerstvu právo na kúpu dodatočného podielu akcií v SE, a to až do výšky 17% základného imania SE, ktoré bude uplatniteľné v lehote 6 mesiacov od vydania Konečného povolenia pre EMO Bloky 3 a 4…”

Dostavba blokov sa však naťahuje a stále nie sú pripravené na prevádzku.

pár rokov dozadu mohol Robert Fico kúpiť podiel v tej Stredoslovenskej energetike, beriem, nemal síce predkupného, ale z pozície štátu vedel veľa veľa vymôcť, neurobil nič, v tichosti sa to pekne predalo. Ešte čo je horšie, tá kúpna cena bola len polovičná vtedy 380 000 000. Predal a vzápätí to SSE si zobralo 750 miliónový úver a vyplatili dividendy. Pán Křetinský to dostal prakticky takto do daru.

Za vlády Roberta Fica získal podiel v Stredoslovenskej energetike holding Daniela Křetinského. Pri 750 miliónovom úvere si však Richard Sulík pomýlil firmy. Křetinského holding nezískal podiel „do daru” - peniaze sa mu z dividend ešte nevrátili. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Od roku 2002 vlastnila 49-percentný podiel v Stredoslovenskej energetike (SSE) francúzska spoločnosť Electricité de France (EDF). Zvyšných 51% vlastnil štát. 

V roku 2013 sa EDF rozhodla svoj podiel predať. Štát už v tom čase nemal predkupné právo. Mal však väčšinu vo valnom zhromaždení, ktoré muselo schváliť nového akcionára. 

Podiel EDF nakoniec odkúpil Energetický a průmyslový holding (EPH) Daniela Křetinského, ktorý zaň zaplatil 386 miliónov eur.

SSE si však nevzalo 750 miliónový úver, aby z neho (aj) vyplatil dividendy EPH. Takýto úver si vzala iná štátna firma - SPP Infrastructure, ktorá má podobnú vlastnícku štruktúru ako SSE. 

Aj pri SPP Infrastructure vlastní EPH 49 a štát 51 percent. A práve SPPI si požičalo 750 miliónov a poslalo z nich akcionárom dividendy. 

Nesedí ani tvrdenie, že Křetinský dostal SSE „do daru”, keďže SSE vyplatila EPH za sedem rokov dividendy vo výške 211 miliónov eur - a teda menej, než bola kúpna cena.

Hovorkyňa ministerstva hospodárstva Katarína Matejková pre DenníkN uviedla, že  „v rámci diskusie mohlo dôjsť k zámene firiem.”

Richard Sulík pre Demagóg.SK uviedol, že z jeho strany došlo k omylu.

My tvrdíme a vyčítame vláde, že nevyužila predkupné právo, pretože v zmluve bolo napísané, že ak sa raz bude tento podiel predávať 49- percentný, tak Slovenská republika a štát je prvý, ktorý môže povedať, áno, chcem si ho kúpiť (…)

Štát vlastní v spoločnosti Východoslovenská energetika 51 percentný podiel. Zvyšných 49 percent donedávna vlastnila spoločnosť RWE, ktorá podiel predala nemeckej firme E.ON. 

V zmluvách s RWE (číslo 16.1, písmeno c, iii) je uvedené, že štát má predkupné právo na podiel strategického partnera. Môže sa tohto práva vzdať alebo namietať proti perspektívnemu nadobúdateľovi. 

Slovensko - v zastúpení Ministerstva hospodárstva - sa predkupného práva vzdalo, za čo dostalo 35 000 000 eur. Keby štát toto právo využil a dostal tak prednosť v kúpnych rokovaniach, vlastnil by 100 percent podniku.

V memorande s E.ON-nom si však Slovensko opätovne vyjednalo predkupné právo na tri roky, ak by opät došlo k predaju. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.