Sulík vs. Truban v Na telo

Na telo, Michal Kovačič, odkaz na videozáznam

V nedeľu 28. apríla 2019 sa v diskusii TV Markíza stretli Michal Truban, aktuálny podpredseda strany Progresívne Slovensko a Richard Sulík, europoslanec a predseda strany SaS. Hostia diskutovali hlavne o programoch svojich politických strán, ale venovali sa aj blížiacim sa eurovoľbám.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Tie percentá (preferenčné, pozn.), oni sa menia hore dole. Sám si pamätám, keď sme v kampani s kandidátkou Zuzanou Čaputovou mali len 4 percentá…

Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Počas kampane Zuzany Čaputovej, pred prvým kolom prezidentských volieb (konali sa 19. marca 2019) sa percentuálne preferencie PS skutočne pohybovali okolo 4%. Na grafoch je viditeľný aj následný nárast.

Ako je možné vidieť hranica 4,1% bola Zuzane Čaputovej nameraná v prieskume organizovanom agentúrou Focus v novembri 2018.

Graf č.1: Vývoj preferencií Zuzany Čaputovej podľa prieskumov AKO a Focus (zdroj)

Graf č.2: Vývoj preferencií koalície PS a Spolu podľa agentúry Focus v období február 2019 až apríl 2019 (Focus)

Nie je jasné, či Michal Truban myslí percentá PS alebo Zuzany Čaputovej počas kampane, preto dodávame prieskumy zamerané ako na PS tak aj Čaputovú.

Graf č.3: Vývoj preferencií PS podľa agentúry Focus v období august 2018 až január 2019 (Focus)

Začali sme to (Progresívne Slovensko, pozn.) pred dvoma rokmi po celom Slovensku (…). Podarilo sa nám vyhrať s Matúšom Vallom, ktorého sme podporovali, najväčší úspech bol v prezidentských voľbách, kde uspela naša kandidátka Zuzana Čaputová a ďalšia vec, (…) kde tie percentá rastú, je, že sme ukázali, že dokážeme spolupracovať, že sme sa spojili (…) so stranou Spolu do eurovolieb.

Politické hnutie Progresívne Slovensko vzniklo 27. novembra 2017, čiže 2 roky dozadu, zaregistrovaním na ministerstve vnútra SR. V komunálny voľbách na jeseň 2018 sa Matúš Vallo stal primátorom Bratislavy aj s podporou Progresívneho Slovenska. Progresívne Slovensko malo aj v prezidentských voľbách svoju kandidátku Zuzanu Čaputovú, ktorá nakoniec aj zvíťazila. Percentá v prieskumoch pre PS taktiež rastú. K augustu 2018 to bolo 4,1%, k septembru 2018 4,6% (AKO). V koalícii so stranou Spolu, získali v telefonickom prieskume k februáru 2019 7,5% (AKO). V prieskume parlamentných preferencii k aprílu 2019 táto koalícia získala 13,4% (Focus). Tieto dve strany sa spojili aj pre voľby do Európskeho parlamentu, do ktorých postavia 14 kandidátov. Na základe týchto informácii, hodnotíme výrok ako pravdivý.

Tam (vo vízii PS, pozn.) je jasne napísané, že tieto dane (z darovania, dedičstva, z cukru, environmentálne dane, a pod.) budú zvyšovať.

Progresívne Slovensko má vo svojej vízii spomenuté zvyšovanie spomínaných daní. Vyššie dane vo vybraných sférach by podľa vízie PS mali kompenzovať výdavky potrebné na zníženie daňovej a odvodovej záťaže práce (.pdf, s. 85). Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Vo vízii Progresívneho Slovenska sa bližšie udáva: „Hoci celková daňová záťaž na Slovensku nie je nadmerná, jej rozdelenie by bolo potrebné lepšie vyvážiť za účelom zvýšenia spravodlivosti a zníženia trhových deformácií. Daňová a odvodová záťaž práce by mala byť postupne znížená na úkor vyšších daní v iných oblastiach. Z týchto treba vyzdvihnúť predovšetkým dane z nehnuteľností na základe ich trhovej hodnoty, ktoré patria k najmenej deformatívnym daniam. Ďalej dane z darov a dedičstva, ktoré – ak sú ich sadzby spravodlivo nastavené – môžu napomáhať k znižovaniu nerovností v príležitostiach. To isté platí aj pre environmentálne dane a dane na zdraviu škodlivé tovary ako cigarety, alkohol či cukor." (pdf., vízia PS 2018)

My sme pravicová strana, to znamená chceme menej daní, menej štátu (…). Progresívne Slovensko chce množstvo rôznych štátnych programov, množstvo štátnych výdavkov, (…), čiže chce viac daní.

Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Pri realizácii programov sa štát nemusí nutne spoliehať len na nástroje vlastného rozpočtu, respektíve na vlastné príjmy (dane) a výdaje. Existujú aj možnosti ako napríklad verejno-súkromné partnerstvá (tzv. PPP), ktoré pri svojich plánoch spomína aj Progresívne Slovensko (ďalej len PS). Pôsobenie PS taktiež zatiaľ môžeme hodnotiť len na základe ich vlastnej prezentácie, nie politickej praxe, ku ktorej prístup na celonárodnej úrovni zatiaľ narozdiel od SaS nemali. Preto budeme pri hodnotení výroku postupovať na základe vízií, ktoré oba politické subjekty ponúkli. V prípade SaS – Agenda 2020, a v prípade PS – Vízia jednej krajiny.

Prvú časť tvrdenia R. Sulíka, že SaS predstavuje pravicovú stranu, ktorá chce menej daní a štátu, možno považovať za pravdivú. V kontexte jej vízií, či konkrétne ich programu Agenda 2020, možno hovoriť o jasnej preferencii súkromného sektoru nad štátom. Ako sami deklarujú, ich cieľom je „postupne prehodnotiť úlohy štátu, tieto v rozumnej miere redukovať, dať príležitosť súkromnému sektoru.“ (oficiálna stránka SaS) Základom je tak odmietnutie zásahov štátu do ekonomiky a snaha o odstránenie prekážok trhu a podnikania. K tomu samozrejme patrí aj zníženie daní či odvodov, respektíve ich zjednodušenie. Pre úplnosť, Agenda 2020 je dostupná v plnej verzii tu.

Čo sa týka Progresívneho Slovenska, ako politický subjekt sa zámerne vyhýba termínom ľavica a pravica, a deklaruje snahu o „pozitívnu zmenu a posun vpred“ (oficiálna stránka PS). Demokratický štát a verejné inštitúcie vnímajú ako spoločný priestor – štátne zásahy sú na mieste, ak sú pokrokové a správne načasované. Cieľom sa stáva modernizácia v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, dopravy či sociálneho systému aj prostredníctvom štátnych programov, o ktorých informujú v rámci svojho dokumentu – základného rámca svojich snáh – Vízia jednej krajiny (dostupná tu; podobe nového ekonomického a sociálneho modelu sa venujú najmä strany 82 až 106). Realizácia navrhovaných štátnych programov si určite bude vyžadovať navýšenie štátnych výdavkov, avšak Richard Sulík svojím tvrdením o väčšom množstve daní do určitej miery zavádza. Aj keď samotné PS vo svojom dokumente uvádza, že “daňová a odvodová záťaž práce by mala byť postupne znížená na úkor vyšších daní v iných oblastiach,” (s. 85) automaticky to neznamená, že vždy je možné uplatniť vzorec, že viac štátnych programov znamená väčšie množstvo daní. Pre úplnosť, hodnotenie výroku dopĺňame o znázornenie oblastí, ktorých by sa vyššie dane mali podľa PS dotýkať: “Z týchto treba vyzdvihnúť predovšetkým dane z nehnuteľností na základe ich trhovej hodnoty, ktoré patria k najmenej deformatívnym daniam. Ďalej dane z darov a dedičstva, ktoré – ak sú ich sadzby spravodlivo nastavené – môžu napomáhať k znižovaniu nerovností v príležitostiach. To isté platí aj pre environmentálne dane a dane na zdraviu škodlivé tovary ako cigarety, alkohol či cukor." (s. 85) Na druhej strane PS vyjadruje snahu prijať zákon určujúci limity verejných výdavkov (s. 84) či podporiť podnikateľské prostredie prostredníctvom úpravy daňových povinností, respektíve zníženia odvodového zaťaženia (s. 88). Rovnako sa spomína využitie projektov verejno-súkromného partnerstva, ktoré sme už spomínali na začiatku hodnotenia (napr. v prípade podpory rozvoja dopravy, s. 105).

Výrok tak v konečnom dôsledku hodnotíme ako zavádzajúci. SaS skutočne predstavuje politickú stranu, ktorá preferuje menej štátu a menej daní, a PS je naozaj hnutím, ktoré má ku štátu a jeho zásahom bližšie. Vo svojom konceptuálnom dokumente síce spomína vyššie dane v určitých oblastiach, ale realizácia štátnych programov nemusí nutne súvisieť s požiadavkou odkrojenia čiastky financií zo štátneho rozpočtu ako to naznačuje Sulík. Podoba štátneho rozpočtu sa dá stimulovať aj iným spôsobom ako prostredníctvom daní, napríklad motiváciou podnikateľského prostredia cestou zníženia ich odvodového zaťaženia, ktoré ďalej propagujú oba politické subjekty.

Nie sú známe žiadne návrhy iných politických strán na reformu zahŕňajúcu odvody aj sociálne dávky. Návrh odvodového bonusu z dielne SaS je najkomplexnejšou navrhovanou reformou v tejto oblasti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Odvodový bonus, návrh SaS na reformu odvodov a sociálnych dávok by podľa SaS priniesol zvýšenie čistých príjmov väčšiny ľudí a zjednodušil by celkový systém dávok. Sulík sa odvodovému bonusu venuje už vyše desať rokov, podrobne ho skúmal vo svojej diplomovej práci, pretláčal ho za vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010-2011 a opäť o ňom začal hovoriť v roku 2017, kedy bonus nanovo prepočítal.

Spomínaná reforma by zvýšila čisté príjmy väčšiny ľudí a zároveň by obmedzila mnohé sociálne dávky, dôchodky a daňové výnimky. Vyše osemdesiat rôznych sociálnych príspevkov by bolo zredukovaných na základnú dávku vo výške životného minima, na ktorú by mal nárok každý občan a ďalej na materskú, dávku pre osamelého rodiča a pre invalidov.

Čo sa týka ostatných strán, SMER-SD ako jednu z priorít na roky 2016-2020 uvádza zvyšovanie životnej úrovne ľudí prostredníctvom znižovania miery nezamestnanosti, zvyšovania minimálnej mzdy a rastom príjmov ľudí s nižšími príjmami, dôchodcov a mladých rodín. Jednotlivé priority a spôsoby ich dosiahnutia však nie sú vysvetlené hlbšie, nie je teda jasné či by strana na dosiahnutie cieľov využila opatrenia súvisiace s odvodmi či sociálnymi dávkami.

Most-Híd vo volebnom programe z roku 2016 navrhuje zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce a podnikania či zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky pre nízkopríjmové skupiny. V dôchodkovej politike strana trvala na posilnení druhého piliera a v prvom pilieri podporovala inštitút minimálnych dôchodkov (pdf, s. 24, 25). V sociálnej politike strana podporovala „zvýšenie a udržanie rozdielu medzi maximálnou sociálnou dávkou a minimálnou mzdou“ a vyplácanie časti sociálnych dávok naviazané na vykonávanie verejnoprospešných prác (pdf, s. 107).

SNS v programe z roku 2016 uvádzala zriadenie doplnkového penzijného systému zameraného na dlhodobú starostlivosť o bezvládnych a starších občanov, zamestnanecké penzijné pripoistenie ako súčasť dôchodkového doplnkového sporenia, poskytovanie dávok pre dlhodobo nezamestnaných podmienené povinnou školskou dochádzkou ich detí či výkonom verejnoprospešných prác, zrušenie povinných minimálnych odvodov pre živnostníkov (pdf, s. 13, 26).

Strana SKOK! vo volebnom programe v roku 206 navrhovala sociálny balík s názvom „Eurovratka“, ktorý by sa skladal zo zníženia odvodov z miezd, zníženia DPH na všetky potraviny a na energie pre domácnosti a zrušenia koncesionárskych poplatkov (pdf, s. 34). Program „Práca namiesto dávok“ by priniesol zníženie základnej sociálnej dávky pre práceschopných nezamestnaných a zvýšenie aktivačnej časti dávky na úroveň minimálnej mzdy (pdf, s. 51).

Vo volebnom programe KDH sa v roku 2016 nachádzalo zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane o 560 eur ročne, pre ľudí s nízkymi dôchodkami možnosť zarobiť si mesačne do 200 eur bez daňového a odvodového zaťaženia, pre nezamestnaných možnosť zarobiť do 200 eur mesačne bez toho, aby prišli o dávky, zavedenie odvodového bonusu (zníženie poistných a sociálnych odvodov v závislosti od počtu nezaopatrených detí) a možnosť odviesť časť dane zamestnaných detí svojim rodičom či zvýšenie prídavku na dieťa pre rodiny so súhrnných príjmom oboch rodičov do trojnásobku priemernej mzdy. (pdf, s.11, 29, 30).

Hnutie Oľano-NOVA vo volebnom programe z roku 2016 navrhovalo zvýšenie daňového bonusu na dieťa na 500 eur ročne, ústavnú ochranu dôchodkov z prvého a druhého piliera a možnosť prispievať rodičom na dôchodok jedným percentom vymeriavacieho základu (pdf, s. 36, 44, 45).