Sulík vs. Stromcek o podpore investícií

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

V prvej casti relácie O 5 minút 12 sa stretli europoslanec a predseda strany SaS Richard Sulík a štátny tajomník Ministerstva hospodárstva a zároven splnomocnenec vlády pre prípravu a realizáciu strategických parkov Viktor Stromcek. Hlavnou témou boli investície, konkrétne velká investícia automobilky Jaguar Land Rover na Slovensku. Sulík a Stromcek tiež viackrát spomínali štúdiu Svetovej banky Doing Business, ktorá hodnotí podnikatelské prostredie krajín sveta.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Pozrite si vaše všetky vyjadrenia (o obchvate Bratislavy, pozn.), ktoré ste hovorili, že 4,5 miliardy, aký je to predražený projekt, aké je to drahé. A že ideálna cena a priamoúmerná podľa aj ostatných by mala byť o miliardu nižšia, čiže 3,5 miliardy. To sú aj vaša slová. A my sme vám hovorili, počkajte prosím, kým príde výberové konanie, kým sa otvoria obálky a kým budeme poznať cenu. Dnes máme cenu 1,7 miliardy.

Stromcekov diskusný partner Sulík vyhlásil, že je proti projektu za 4,5 miliardy eur, a požadoval menšie výdavky. Priamo Sulík však usúdil, že projekt by sa dal spravit za 1,3 miliardy eur a nie za 3,5 miliardy eur, ako tvrdí Stromcek. Inštitút INEKO uvádzal skutocne predraženie o miliardu eur, kedže Stromcek však tvrdí, že to by mali byt aj slová Sulíka, túto cast výroku nemôžeme hodnotit ako pravdivú. Stromcek správne uvádza, že jeho vláda/ministerstvo hovorilo, že s konecnou sumou treba pockat na výsledky sútaže. Pôvodný odhad celkovej ceny sa zmenil po tom, co boli obdržané cenové ponuky od možných realizátorov, na 1,7 miliardy. Kedže Sulík skutocne kritizoval pôvodne odhadovanú cenu za obchvat ako predraženú, no tvrdil, že ochvat by sa dal vybudovat za cenu len 1,3 miliardy, a nie 3,5 miliardy, ako tvrdí Stromcek, výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.
Vo výroku je spomínaný projekt dialnicného obchvatu Bratislavy D4, ktorý má byt postavený formou verejno-súkromného partnerstva (PPP). Podla predsedu strany Sloboda a Solidarita ide o podvod, ktorý zadlži budúce generácie na najbližších 30 rokov, pretože má stát 130 až 150 miliónov eur rocne. To znamená, že celkovo projekt vyjde na 4 až 4,5 miliardy eur. Podla Sulíka ide o velké plytvanie, pretože celý projekt sa dá urobit ovela lacnejšie, a to v hodnote 1,3 miliardy eur, píšu Hospodárske noviny.
O predraženosti o miliardu eur písal inštitút INEKO, predraženost kritizovali aj opozicní politici.

Stromcek správne uvádza, že my (ministerstvo hospodárstva/vláda) sme hovorili, že treba pockat na výberové konanie: "O nákladoch na tento projekt bude pritom podla ministerstva možné rozprávat až v momente, kedy bude známa najlepšia ponuka z prebiehajúcej sútaže. „Po skoncení sútaže sa najlepšia ponuka znova vyhodnotí a až následne vláda rozhodne o jej výhodnosti“, avizoval Kóna."

Podla najnovších údajov sa cena zmenila. Bratislavský obchvat by mal celkovo vyjst ovela lacnejšie ako sa predpokladalo. Štúdia pôvodne odhadovala, že rocná splátka sa bude pohybovat od 135 do 151 miliónov eur. Po tom ako minister dopravy Ján Pociatek odhalil cenové ponuky, by štát mohol rocne platit 56,72 milióna eur. Po zapocítaní približne dvojpercentnej inflácie by štát mal koncesionárovi za 30 rokov poslat 1,7 miliardy eur, informuje Pravda a potvrdzuje aj DenníkN.

Pre nás je rovnako veľmi dôležité, že sa nám podarilo na základe prijatého zákona poslancami na prelome júna, júla zmeniť zákon, podľa ktorého sme dnes týchto, tieto pozemky (kde má v budúcnosti stáť závod Jaguar, pozn.) vrátili naspäť pôvodným vlastníkom. A vlastne potenciálni špekulanti, ktorí tam boli, sa nikdy nedostanú k peniazom.

Podľa Okresnej prokuratúry v Nitre bol narušený Zákon o nadobúdaní poľnohospodárskeho pozemku (ktorý nadobudol účinnosť v júli 2015). Pozemky pri Nitre, na miestach, kde má stavať závod firma Jaguar Land Rover, odkúpené za podpriemerné ceny spoločnosťou Poľnohospodárska pôda s.r.o. budú vrátené pôvodným majiteľom. Výrok považujeme za pravdivý.

Podľa Zbierky zákonov č. 122/2015 (zákon zo 14.mája 2015) o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tomto zákone, ktorý následne nadobudol účinnosť 1. júla 2015. Zákon sa teda právoplatne zmenil v júli, ako hovorí aj Stromček.
Podľa Hospodárskych novín niektorým majiteľom pozemkov pri Nitre, na ktorých mala byť vybudovaná automobilka Jaguar Land Rover, sa môže ich pozemok vrátiť späť bez súdneho konania. Vďaka zásahu prokuratúry ľudia získajú opäť svoje pozemky. „Okresná prokuratúra Nitra napadla 5 rozhodnutí Katastrálneho odboru Okresného úradu Nitra protestami prokurátora, najmä z dôvodov nerešpektovania zákona o nadobúdaní poľnohospodárskeho pozemku správnym orgánom v katastrálnom konaní,“ uvádza sa v stanovisku Okresnej prokuratúry. Tieto informácie uviedol advokát Juraj Bizoň zastupujúci 45 vlastníkov, ktorí svoje pozemky predali za zlomok ponúkanej ceny štátom. Katastrálny úrad vyhovel už piatim prípadom. Ak sa ani jedna zo strán neodvolá, pozemky budú patriť pôvodným majiteľom. Opatrenie zahŕňa pozemky s rozlohou väčšou ako dvetisíc metrov štvorcových.

Pôvodným majiteľom sa pozemky vrátia a budú môcť ich predať štátu. Získajú niekoľkonásobne viac peňazí, ako im ponúkala Poľnohospodárska pôda. Poľnohospodárska pôda ponúkala pár desiatok centov za jeden meter štvorcový. Štátna agentúra MH Invest ponúka minimálne 15,10 eur za meter štvorcový. Napadnuté pozemky protestom odkúpila od vlastníkov spoločnosť Poľnohospodárska pôda skôr, ako sa o výstavbe automobilky dozvedela verejnosť a skôr, ako štát ponúkol vlastníkom pozemkov vyššie sumy. Navyše, Poľnohospodárska pôda s.r.o predložila doklad od obce Lužianky, že pozemky nemajú poľnohospodárske využitie. Prokuratúra nepovažuje tento doklad za relevantný.

Viem vám povedať len toľko, že v súčasnosti má SARIO, ktoré je pod ministerstvom hospodárstva, rozpracovaných viac ako 60 potenciálnych investorov, ktorí by prišli na Slovensko v rozličných fázach.

SARIO je skratka pre Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu. Agentúra je príspevkovou organizáciou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky financovanou zo zdrojov štátneho rozpočtu. Nenašli sme informácie o tom, či agentúra momentálne pracuje skutočne na viac ako 60 investíciách. Stromček navyše hneď v debate povedal aj to, že verejnosť budú informovať, len ak už budú jasné kontúry. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Ako SARIO uvádza na webovej stránke, jej strategickým cieľom je "Strategickým výberom teritórií a sektorového zamerania zvýšiť podiel investorov, ktorých produkcia sa vyznačuje vysokou pridanou hodnotou. Podpora exportných aktivít slovenských podnikateľských subjektov vo výraznej miere tak, aby sa táto podpora odrážala signifikantným spôsobom na ukazovateľoch zahraničného obchodu Slovenska."

Nepodarili sa nájsť informácie o tom, či je pravda, že SARIO pracuje s 60 potenciálnymi investormi, ani o tom, ktorí investori by to mohli byť. Na stránke SARIO sú uvedené už úspešne dokončené projekty s investormi aj informácia o novom projekte pod názvom Horizont 2020, ale zatiaľ nie sú uvedené podniky, ktoré prejavili záujem sa zapojiť do tohoto projektu. Viktor Stromček pritom hneď v debate povedal, že o týchto investíciach budú hovoriť len vtedy, ak už budú dohodnuté: "samozrejme, ako náhle to budú reálne kontúry, tak budeme informovať aj verejnosť. Do tej doby pre nás je ďaleko dôležitejšie s nimi viesť podľa možnosti čo najúspešnejšie tie rokovania a zbytočne ich nenarúšať informáciami, ktoré by sme potom museli vysvetľovať."

To, že my sme mohli do volieb pripraviť túto brožúrku Agenda 2020 a je tam 150 opatrení, ktorými by sa dalo zlepšiť podnikateľské prostredie…

SaS naozaj do volieb pripravila brožúrku 150 opatrení s názvom Agenda 2020. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Politická strana Sloboda a Solidarita ponúka v rámci predvolebnej kampane stratégiu s názvom Agenda 2020, ktorá obsahuje 150 konkrétnych opatrení. V dokumente sa píše: "Z celkom 150 návrhov je 40 vykonateľných nielen okamžite, ale aj bez dopadu na štátny rozpočet."

Jedna z oblastí týchto opatrení má priamo názov Podnikateľské prostredie, ostatné tiež súvisia práve so zlepšovaním podnikateľského prostredia, sú to nasledovné: Dane, Odvody, Trh práce a zamestnanie, Štátna byrokracia, Transparentnosť a boj proti korupcii.

…Európska centrálna banka znížila základnú úrokovú mieru na, na fakticky na nulu, 0,05…

Richard Sulík sa pri výroku o úrokových sadzbách Európskej centrálnej banky nemýlil. ECB pokračuje v politike extrémne nízkych úrokových sadzieb. Jeho výrok hodnotíme ako pravdivý.

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky prekvapivo znížila úrokové sadzby na 0,05 % dňa 4. decembra 2015. Toto opatrenie nadobúda platnosť 10. septembra 2015. Banka týmto reaguje na extrémne pomalý rast spotrebiteľských cien.

Týmto krokom klesol kurz eura na ročné minimum.