Sulík vs Blaha

Iné, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

19. apríla debatovali v HN TV Sulík a Blaha. V pomerne ostrej a vyhranenej debate obaja politici chybovali dvakrát.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Pozrime si tých 6 rokov politiky zachraňovania (Grécka, pozn.). …, priemyselná produkcia na úrovni 70. rokov, ekonomika šiesty rok v poklese…

Podobný výrok o tom, že grécka produkcia je na úrovni 70. rokov overoval Demagog.SK v minulosti (debata HN, 28. apríla 2014). Potobne ako vtedy, ani teraz nevieme z verejne dostupných údajov výrok overiť. Demagog.SK nedokáže porovnať priemyslenú produkciu Grécka dnes a v 70. rokoch 20. storočia. Údaje na stránke Štatistického úradu Grécka sú v oblasti priemyslu od roku 1993.
V prípade ekonomického rastu ide podľa Eurostat o ekonomickom raste Grécka o provizórne resp. dočasné hodnoty, ktoré ešte môžu byť reevidované. Od začiatku krízy 2009/2010 Grécko každý rok vykázalo negatívny rast. Výnimkou bol len rok 2014, keď bol rast 0,7 % HDP. Ako však aj Eurostat uvádza, ide len o provizórne čísla. Vzhľadom na vyššie uvedené neoveriteľné časti výroku, výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný.

Podľa poslednej publikácie European Road Federation, European Road Statistics - 2013 (údaje z konca roku 2010, s. 16) je v Grécku 1 191 kilometrov diaľnic (motorways) a v Nemecku 12 819 kilometrov diaľnic. Grécko má približne 11 miliónov obyvateľov a Nemecko približne 81,5 miliónov obyvateľov. Na jeden milión obyvateľov má Grécko 108 kilometrov diaľnic. Nemecko má na jeden milión obyvateľov približne 157 kilometrov diaľnic. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Iné webové stránky uvádzajú pre Grécko a Nemecko podobné (len mierne vyššie) údaje o dĺžke diaľnic. Aj podľa nich by platilo, že Nemecko má na počet obyvateľov viac kilometrov diaľníc ako Grécko. Potvrdzujú to aj údaje na Wikipédii.

Sulík sa mohol zmýliť v spomínanej krajine- nie Grécko ale Portugalsko má viac kilometrov diaľnic na počet obyvateľov ako Nemecko. Financial Times píše:

"According to some estimates, 25 per cent of the EU’s so-called regional funds in Portugal has been invested in roads, heavily contributing to a ridiculous situation where the country has 60 per cent more kilometres of motorway per inhabitant than Germany."

Zoberte si tie krajiny, ktoré sú v okolí EÚ ako povedzme Nórsko a nie sú členmi EÚ, aký majú vzťah k EÚ. Takzvaný Európsky hospodársky priestor sa volá takýto vzťah. To znamneá všetku legislatívu preberajú z EÚ ak chcú mať ten trh a musia platiť aj do fondov, ďaleko viac možno ako mnoho krajín (členských krajín EÚ, pozn.), ale nie sú pri stole a nemôžu spolurozhodovať…

Nórsko, Lichtenštajnsko a Island tvoria spolu s členskými krajinami EÚ Európsky hospodársky priestor (EHP). Je pravdou, že tieto krajiny musia preberať legislatívne úpravy z EÚ, avšak nie celú legislatívu. Preberajú úpravy len pre oblasti, ktorých sa týka Dohoda o Európskom hospodárskom priestore. Ľuboš Blaha hovorí pravdu, že tieto krajiny nemôžu spolurozhodovať o právnych úpravách, ale z dohody im vyplýva právo usmerňovať politiku Európskej komisie v EHP relevantných oblastiach a implementáciu jednotlivých úprav musia odsúhlasiť v národných parlamentoch. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Európske krajiny, ktoré nepatria do EÚ sú Andorra, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Island, Lichtenštajnsko, Moldavsko, Monako, Nórsko, Rusko, San Marino, Švajčiarsko, Ukrajina a Vatikán. Za členstvo kandidujúce krajiny, (potenciálne členské krajiny EÚ) sú Albánsko, Čierna Hora, Srbsko, Macedónsko, Turecko, Bosna a Kosovo.

Ľuboš Blaha hovorí o Európskom hospodárskom priestore (EHP, anglicky EEA), ktorý vznikol v roku 1992 podpisom Dohody o Európskom hospodárskom priestore (.pdf). Zmluvnými stranami tejto dohody sú členské krajiny EÚ, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko (Švajčiarsko, ktoré je členom Európskeho združenia voľného obchodu EZVO, anglicky EFTA, nie je signatárom dohody o EHP).

Hlavným cieľom dohody je zabezpečiť jednotné práva a povinnosti pre obyvateľov členských krajín EHP. Dohoda granatuje tzv. štyri základné slobody pre jednotný trh: slobodný pohyb osôb, kapitálu,
služieb a tovarov. Okrem tých garantuje ochranu spotrebiteľov, spoluprácu zmluvných strán v otázkach vzdelávania, práce s mládežou, kultúry, technologického výskumu a vývoja, podnikania a pod.

Z dohody sú vyradené oblasti poľnohospodárstva, rybolovu, spoločnej colnej a bezpečnostnej politiky, spravodlivosti, vnútornej, daňovej a monetárnej politiky.
"The EEA Agreement does not cover the following EU policies: common agriculture and fisheries policies (although the EEA Agreement contains provisions on trade in agricultural and fish products); customs union; common trade policy; common foreign and security policy; justice and home affairs (the EEA EFTA States are however part of the Schengen area); direct and indirect taxation; or economic and monetary union."

Legislatíva EHP je dynamická, jej základ tvorí Rímska zmluva, ale dohoda je kontinuálne doplnená o nové legislatívne úpravy EÚ (ako prílohy dohody). O tom, či nová legislatívna úprava od EÚ bude zapracovaná do dohody EHP, rozhoduje Spoločná komisia EHP. Členské krajiny EHP mimo EÚ pritom musia vypracovať stanovisko k danej úprave a anlayzovať ústavné a právne požiadavky. Úprava bude implementovaná len vtedy, keď bude považovaná za EHP relevantnú, tzn. týka sa oblasti, ktorá je riadená dohodou EHP. Z toho vyplýva, že členské krajiny EHP nepreberajú všetky európske legislatívne úpravy, preberajú len tie, ktoré sa týkajú oblastí z dohody EHP. V týchto oblastiach majú krajiny Nórsko, Island a Lichtenštajnsko aj právo vyjadriť si svoj názor prostredníctvom hlasovania v národnom parlamente: " the EEA EFTA States have not transferred any legislative powers to the
EEA Joint Committee. Occasionally, due to the content of a Joint
Committee Decision (JCD), the constitution of one or more of the EEA
EFTA States requires the approval of the national parliament (i.e. the
ratification process) in order for the JCD to be binding.
"
Bez súhlasu vlády alebo parlamentu týchto krajín dané úpravy nemôžu vstupovať do platnosti (zoznam (.pdf) úprav, ktorým ešte nebol vyslovený súhlas v národných parlamentoch), ale tieto štáty nemajú reálnu možnosť vstupovať do legislatívneho procesu. Na druhej strane, môžu usmerňovať (.pdf) v Európskej komisii EHP relevantnú politiku: "This opportunity is enshrined in the EEA Agreement as a right for representatives of the EEA EFTA States to participate in experts groups of the European Commission, and to submit EEA EFTA comments on upcoming legislation. While the EEA EFTA States use these opportunities to shape legislation actively, they have little influence on the final decision on the legislation on the EU side. "

Podľa portálu europskaunia.sk krajiny EHP preberajú 80 % legislatívy EÚ:"Na rozdiel od vnútorného trhu EÚ však nie je EHP identitický s EÚ. A to aj napriek tomu že preberá 80 % európskej legislatívy. Na EHP sa nevzťahuje zavádzanie spoločnej meny, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, policajná a bezpečnostná spolupáca."

Trojica krajín, Nórsko, Lichtenštajnsko a Island prispievajú do projektu EEA Grant na podporu a posilnenie vzťahov s ďalšími krajinami v EHP a s cieľom znížiť ekonomické a sociálne odlišnosti. Na podpore v takejto podobe sa dohodli s Európskou komisiou. Z grantu sú podporované nasledujúce krajiny: Bulharsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Španielsko. Trojica krajín prispieva do programu v závislosti od ich veľkosti a ekonomických ukazovateľov. Na obdobie 2009-2014 bolo vyčlenených 993,5 miliónov eur, z toho 95,8 % platilo Nórsko, 3 % Island a 1,2 % Lichtenštajnsko. Od 2004 Nórsko spustilo aj ďalší podobný program, Norway Grants. V rámci Norway Grants v období 2009-2014 Nórsko prispelo s ďalšími 804 miliónmi eur pre krajiny, ktoré sa stali členmi únie v 2004, 2007 alebo v 2013.

Podľa odhadov žije na Slovensku približne paťtisíc moslimov. Keďže však islam nepatrí medzi registrované cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku, z posledného sčítania ľudu nemáme presné informácie o počte jeho príslušníkov. Na základe dostupných odhadov hodnotíme tento výrok ako pravdivý.

Trend píše nasledovné: "Na Slovensku žije podľa odhadov okolo päťtisíc moslimov, hoci oficiálne čísla sú podstatne nižšie. V sčítaní ľudu z roku 2011 sa k islamu prihlásili necelé dve tisícky."

Denník N v rozhovore s odborníčkou Ministerstva kultúry na neregistrované náboženstvá píše nasledovné: "Keďže nejde o registrované náboženstvo, oficiálne štatistiky neexistujú. V roku 2011 sa v sčítaní ľudu prihlásilo 1934 ľudí k islamskej viere, toto číslo je však nepresné, nakoľko kolónka vierovyznania obsahovala len registrované cirkvi a náboženské spoločnosti a možnosť iné. A tak sa niektorí moslimovia prihlásili do kolónky iné, ktorá obsahuje aj iné vierovyznania a len 1934 dopísalo možnosť islamské náboženstvo. Avšak predstavitelia islamských organizácií na Slovensku tvrdia, že ich počet je aspoň 5-tisíc, pričom podľa nich konvertovalo okolo 150 Slovákov."

Politológ sa pre Hospodárske noviny vyjadril nasledovne:

"Moslimovia sa spájajú skôr na báze etnika. Máme tu moslimské komunity arabské, afganské, balkánske – z Kosova, Macedónska alebo Bosny. Na základe rozhovorov s jednotlivými komunitami mi vyšlo číslo približne 4 700 moslimov. Mení sa to aj podľa toho, koľko moslimských študentov a sezónnych pracovníkov na Slovensku práve žije."

Na Slovensku podľa sčítania z roku 2011 celkovo žije 5 397 036 obyvateľov.

Premiér Robert Fico skutočne v televízii TA3 povedal, že štát monitoruje každého jedného moslima. Hoci Robert Fico hovoril v prítomnom čase "monitorujeme" a Sulík uvádza, že Fico hovoril v budúcom čase "budeme monitorovať", výrok hodnotíme ako pravdivý.

Televízia TA3 píše na svojich webových stránkach nasledovné:
"Bezpečnostné zložky podľa Fica v súčasnosti monitorujú "každého jedného moslima, čo sa nachádza na území SR", pričom, ako dodal, vo väčšine prípadov ide o legálnych obyvateľov. Vyhlásil to v nedeľňajšej diskusii v relácii V politike na televízii TA3."

V relácií TA3 doslovne povedal: „Monitorujeme každého jedného moslima na území Slovenska. Sú to zväčša ľudia, ktorí sú tu legálne.“ 

Premiér Fico bol za takýto výrok kritizovaný aj v zahraničí, píše SME:
"Wall Street Journal okrem výsledkov volieb spomína aj vyhlásenia Roberta Fica po novembrových útokoch v Paríži, kritiku, ktorú si za ne vyslúžil od predstaviteľov Európskej Únie. Pozastavuje sa nad výrokom Fica, že “každý moslim musí byť monitorovaný”.

Aktuality.sk, 16. novembra 2015:

"Fico trvá na tom, že ak existuje potreba niekoho v súlade so zákonom monitorovať, tak sa to robiť bude.
„Ak máme na území ľudí, ktorí sa tu legálne pohybujú, je našou povinnosťou zistiť, či majú nejaké prepojenia alebo nie,“ dodal predseda vlády..
."