Sulík, Csáky, Kukan a Korcok o slovenskom predsedníctve

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

Relácia RTVS bola túto nedelu venovaná slovenskému predsedníctvu v Rade Európskej únie. Diskutujúcimi boli splnomocnenec vlády pre predsedníctvo Ivan Korcok a europoslanci Richard Sulík, Pál Csáky a Eduard Kukan.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Je pravdou, že Spojené kráľovstvo a Nemecko prispievajú do spoločného EU rozpočtu viac než z neho čerpajú. Neznamená to ale, že by ich vystúpenie z EU neovplyvnilo niektoré sekcie štátu aj z hľadiska čerpania týchto fondov. Výrok však hodnotíme ako pravdivý.
Podobný výrok už Demagog.SK overoval u Sulíka aj v debate z apríla 2016.
Podľa údajov Európskej únie za rok 2014, Nemecká spolková republika využila zo spoločného EU rozpočtu 11,484 miliárd EUR, pričom do neho prispela sumou 25,816 miliárd EUR.
Royal Society Spojeného kráľovstva (nepresne označovanom ako Veľká Británia) vo svojej správe z roku 2016 uviedla, že:
"Spojené kráľovstvo prispieva dokopy do EU rozpočtu viac než z neho dostáva. Avšak, Spojené kráľovstvo je jedných z najväčších recipientov výskumných eurofondov: analýzy sa zmieňujú, že dostáva väčšiu čiastku eurofondov určených pre výskum a rozvoj než je mu proporčne prisúdené na základe jeho celkového príspevku do EU rozpočtu." (.pdf, s. 3)

 Na stránkach Európskej komisie sa však pre obdobie rokov 2000-2006 a 2007-2013 môžeme dočítať, že v roku 2001 bola Veľká Británia netto prijímateľom (.xls hárok 2001). Tieto rozpočty zostavujú podľa programových období, kedy ako celok boli Nemecko a Veľká Británia čistými prispievateľmi, dá sa teda povedať, že za toto obdobie bola Británia čistým platcom.

V minulosti mala Veľká Británia pocit, že do rozpočtu prispieva príliš mnoho. Na základe toho sa v roku 1984 Margaret Thatcherovej podarilo vyjednať tzv. zľavu, rabat. Tá sa vypočítava pomocou množstva premenných. Veľa štátov únie vyjadrilo nesúhlas s touto politikou, čo viedlo ku početným korekciám. Pre programové obdobie 2014-2020 sa výška príspevku upravuje aj Rakúsku, Dánsku, Nemecku, Holandsku a Švédsku.
Obe spomínané krajiny teda prispievajú do eurofondov viac než z nich čerpajú, avšak ich vystúpenie z EÚ by malo dopad na finančnú podporu niektorých oblastí i napriek tejto skutočnosti.

Referendum v Holandsku bolo zorganizované na podnet euroskeptikov, ktorí dohodu s Ukrajinou odmietali. V referende prevládli hlasy ludí, ktorí dohodu odmietali, teda vyhrala strana, ktorá referendum chcela. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 

V Holandsku sa konalo referendum o prijatí Asociacnej dohody EÚ s Ukrajinou 6. apríla 2016. Referendum bolo zorganizované na podnet euroskeptikov.
 
"It was triggered by an internet petition begun by Eurosceptic activists that attracted more than 400,000 signatures.
The result creates a headache for the Dutch government, as the Dutch parliament approved the EU association agreement with Ukraine last year.
"

Minimálny prah úcasti na referende je stanovený na 30 %, referenda sa zúžastnilo 32,2 % obyvatelstva. Väcšina zúcastnených, 61,6 %  hlasovalo proti prijatiu dohody, 38,1 % bolo za dohodu. Väcšina hlasujúcich v refererende sa postavilo proti prijatiu dohody, ciže zvítazilo presvedcenie tých, ktorí referendum chceli. Csáky naopak tvrdí, že zvítazili tí, ktorí referendum nechceli, co však nie je pravda. 

Asociacnú dohodu ratifikovalo doteraz 27 štátov EU, podpísal ju aj  premiér Holandska. Výsledok referenda nie je pre vládu záväzný, napriek tomu premiér Mark Rutte sa vyjadril, že nemôže ignorovat výsledok referenda: "My view is that if the turnout is more than 30%, with such a victory for
the 'No' camp, ratification cannot go ahead without discussion
".

To bolo vrátane, pán Csáky, to bolo 40 plus 120 (tisíc utečencov, ktorí mali byť prerozdeľovaní, pozn.)

Sulík referuje k počtu utečencov, ktorí mali byť prijatí na základe kvót schvalovaných v Európskom parlamente. Počiatočný počet bol skutočne 40 000, neskôr bolo schválené prerozdelenie ďalších 120 000 utečencov, dokopy teda išlo o 160 000 utečencov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Richard Sulík týmto výrokom reagoval na výrok Pála Csákyho, ktorý mylne uviedol počty migrantov, ktorí mali byť prijatí na základe kvôt. 

V máji 2015 navrhol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker prerozdelenie 40 000 migrantov, ktorí sa vtedy nachádzali na území Talianska a Grécka ako sa píše v Európskej Agende o Migrácii (.pdf, s. 2).

Ďalší návrh o  rozšírení počtu migrantov, ktorí mali byť relokovaní na základe mechanizmu známeho ako kvóty, bol prerokovávaný v septembri 2015, kedy sa počet zvýšil na ďalších 120 000. Dokopy teda 160 000 osôb.

Vlani v marci, v apríli dali na stôl, že máme rozdeľovať 40 000 utečencov, potom v júni, v júli sme hlasovali o tom, ja som hlasoval vždy proti, že 160 000, to znamená dohromady 200 000, vtedy, keď už v Európe bolo vyše 600 000.

V roku 2015 boli skutočne prejednávané dva návrhy počtu utečencov, ktorí mali byť prijatí na základe kvót. Dokopy sa jednalo o 160 000 utečencov (40 000 + 120 000), teda nie 200 000 ako uvádza Csáky. V septembri 2015, kedy sa prerokovával druhý návrh o kvótach bol počet príchodzích utečencov do Európy podľa UNHCR od začiatku roka približne 520 042, čo sa približuje k Csákyho údaju. Keďže však nesprávne uviedol počet utečencov, ktorí mali byť prerozdelení na základe kvót,  hodnotíme výrok ako nepravdivý.

V máji 2015 navrhol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker prerozdelenie 40 000 migrantov, ktorí sa vtedy nachádzali na území Talianska a Grécka ako sa píše v Európskej Agende o Migrácii (.pdf, s. 2).

Ďalší návrh o  rozšírení počtu migrantov, ktorí mali byť relokovaní na základe mechanizmu známeho ako kvóty nastalo v septembri 2015, kedy sa počet zvýšil na ďalších 120 000. Dokopy teda 160 000 osôb. 
Takisto nie je pravdou, že Pál Csáky hlasoval vždy proti kvótam. V prvom hlasovaní z 29. apríla 2015 sa pri hlasovaní o rezolúcii v hlasovaní zdržal.(.pdf str.461 - RC-B8-0367/2015). V druhom kole hlasovaní však hlasoval proti kvótam. Agentúra Reuters v septembri 2015 (vtedy sa druhý krát hlasovalo o kvótach) informovala, že počet migrantov, ktorí sa dostali do Európy po Stredozemnom mori (teda najmä utečenci zo Sýrie a Iraku) sa pohyboval na úrovni 432 000 osôb. UNHCR zverejnilo počty príchodzích utečencov pre jednotlivé mesiace- od januára 2015 do konca septembra 2015 to malo byť dokopy 520 042.

… zavretie macedónskej hranice spôsobilo pokles utečencov odtiaľ z východu a nie dohoda s Tureckom (…)veď už niekoľko týždňov predtým výrazne klesol počet utečencov preto, lebo Macedónci zavreli, jednoducho zavreli hranicu…

Výrok o dohode EU s Tureckom a následnom klesajúcom počte prichádzajúcich utečencov overoval Demagog.SK v apríli 2016. Dohoda vstúpila do platnosti 20.marca 2016, 4.apríla 2016 sa potom uskutočnil prvý transport utečencov z Grécka späť do Turecka. Ešte predtým, 9. marca 2016 Macedónsko zase uzavrelo svoje hranice pre nelegálnych migrantov, ktorí sa bez víz a pasov nemohli ďalej posúvať po tzv. balkánskej trase. Od približne 20. marca 2016, no už aj predtým, od 9. marca, je v štatistikách UNHCR viditeľný značný pokles prílevu utečencov do Grécka. Agentúra FRONTEX tento jav pripisuje obom spomínaným dohodám. Richard Sulík má pravdu v tom, že počet utečencov výrazne klesol po uzavretí macedónskych hraníc, no analytici tento jav pripisujú rovnako aj dohode medzi EU Tureckom. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Ako už Demagog.SK overoval v apríli 2016, mnohé zahraničné periodiká informovali o poklese prichádzajúcich utečencov po uzatvorení dohody s Tureckom až o 80 %.
"Počet migrantov, ktorí prichádzajú do Európy cez grécke ostrovy, sa v apríli v porovnaní s marcom znížil o 90 percent. Oznámila to pohraničná agentúra Európskej únie Frontex. V apríli dorazilo z Turecka do Grécka menej než 2700 migrantov, pochádzajúcich prevažne zo Sýrie, Pakistanu, Afganistanu a Iraku. Výrazný pokles agentúra pripísala dohode Európskej únie s Tureckom a prísnym kontrolám na grécko-macedónskej hranici,uviedli slovenské periodiká s odvolaním na agentúru SITA. 
 
Podľa štatistík UNHCR začal počet utečencov v Grécku rapídne klesať z tisícov na stovky približne od 19 - 21. marca 2016. Do tohto dátumu denný prílev migrantov štandardne prekračoval 2000 - 4000 ľudí.

Už aj po uzatvorení macedónskych hraníc bola podľa údajov UNHCR viditeľná klesajúca tendencia počtu prichádzajúcich utečencov do Grécka.
Nasledujpci graf UNHCR ukazuje vývoj počtu prichádzajúcich utečencov do Grécka v jednotlivých dňoch a potvrdzuje klesajúcu tendenciu aj po 9. marci (uzatvorenie hranice) aj po 20. marci (platnosť dohody).