Ceny energií: Sulík a Blanár na Markíze

Na telo, Michal Kovačič, odkaz na videozáznam

„Čo to rozprávate za hlúposti,” hovoril 12. septembra minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) poslancovi Jurajovi Blanárovi (Smer-SD). Rozprávali sa o dianí v koalíci, cenách energií aj o spornom paragrafe 363.

——-

Factcheck relácie bol podporený z programu ACF – Slovakia v rámci projektu „S Demagógom proti demagógii medzi mládežou“, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti  Bratislava a Karpatskou nadáciou“. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Pretože toto sa ešte nestalo, aby odvolávanie člena vlády bolo takýmto spôsobom obštruované a my sme rovnako boli v koalícii a rovnako sme čelili mnohým odvolaniam, ale nikdy to nebolo tak, že 2 mesiace tu nebola uznášaniaschopná, takmer 2 mesiace uznášaniaschopná, Národná rada.

Koalícia OĽaNO, SaS, Za ľudí a Sme rodina obštruovala v lete pokusy opozície o odvolávanie ministra vnútra Romana Mikulca. Na zvolanú schôdzu neprišlo dosť jej poslancov, parlament tak nebol uznášaniaschopný a o nemohol rokovať o opozičnom návrhu. Keď bol vo vláde Smer, tiež čelil odvolávaniu ministrov. Pokusy opozície tiež obštruoval, hoci inak - pri odvolávaní Roberta Kaliňáka schôdzu poslanci otvorili, no koalícia odhlasovala jej presun na obdobie o dva mesiace neskôr. Juraj Blanár nehovorí celú pravdu, ak ako nástroj na obštrukciu nepríjemných návrhov na odvolanie ministrov spomína len uznášaniaschopnosť parlamentu. Takéto schôdze obštruoval - a aj o dva mesiace predĺžil - aj Smer, hoci technicko-formálne inak, no s rovnakým dopadom na odvolávanie ako také. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme už ako zavádzajúce. 

Odvolávanie Romana Mikulca (2021)

23. júla 2021 podal opozičný poslanec Robert Fico návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi. Pod návrh sa podpísalo 34 poslancov.

Podľa Zákona o Národnej rade jej predseda na prerokovanie návrhu podaného podľa odseku 1 zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa, keď návrh dostal, ak najmenej pätina poslancov nežiada zvolať schôdzu národnej rady do siedmich dní.”

Prvýkrát bol na programe schôdze 25. júla, v systéme zostal ako neprerokovaný. Druhýkrát mali poslanci rokovať o tomto bude 30. augusta, opäť ostal neprerokovaný. V oboch prípadoch bol parlament totiž neuznášaniaschopný. 

Parlament je uznášaniaschopný vtedy, ak je na jeho zasadnutí viac ako 75 poslancov. V prípade odvolávania koaličného ministra to znamená, že poslancov musí na otvorenie schôdze dodať” aj koalícia. 

Rovnako neúspešne sa poslanci Smeru pokúšali o schôdzu aj 9. septembra, parlament opäť nebol uznášaniaschopný. Robert Fico koalíciu kritizoval pre porušenie zákona o rokovacom poriadku aj Ústavy.

(Návrh sa na rokovanie napokon dostal až 16. septembra 2021.)

Odvolávanie Roberta Kaliňáka (2016)

Podobne sa v minulosti pokúšali odvolávať poslanci vtedajšej opozície vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka. 30. júna 2016 predseda parlamentu Andrej Danko schôdzu otvoril, no potom ju prerušil pre transparent Igora Matoviča. 6. júla 2016 navrhol schôdzu prerušiť do ukončenia septembrovej schôdze.

Argumentoval „zahraničnými povinnosťami parlamentu a predsedníctvom EÚ.” Danko blokovanie parlamentu odôvodnil napríklad piatkovým rokovaním Konferencie výborov pre európske záležitosti parlamentov členských štátov Európskej únie (COSAC), ktoré bude v sále Národnej rady,” píše Denník N.

Poslanci jeho návrh schválili, o odvolávaní Kaliňáka parlament nakoniec reálne rokoval a hlasoval až 23. septembra. 

Opozícia vtedy podala podnet na Ústavný súd. Poslanec Daniel Lipšic argumentoval, že predseda parlamentu právo opozície na zvolenie schôdze do 7 dní dnes zúžili na to, že opozícia sa môže len zaprezentovať, a ak väčšina chce, sedem dní neplatí, a môžu schôdzu odložiť trebárs do roku 2020.“ 

Smer vtedy hovoril o štandardnej obštrukcii, opozícia si podľa nich mala zabezpečiť dostatok poslancov.

Keď sme odvolali (v roku 2016, pozn.) pána Kaliňáka, tak sme ale otvorili schôdzu, nebolo to tak ako to oni robia už takmer 2 mesiace. A potom ako tam začal pán Matovič robiť tie svoje šaškoviny, ako to dokázal robiť aj s pánom Sulíkom pred parlamentom, keď kritizovali pána Danka, tak potom predseda Národnej rady prišiel s návrhom, že odkladá hlasovanie, pretože to bolo nedôstojne.

Keď čelila trojkoalícia Smer,SNS, Most-Híd v roku 2016 odvolávaniu Roberta Kaliňáka, predseda parlamentu Andrej Danko otvoril parlamentú schôdzu, potom ju na týždeň prerušili pre transparent Igora Matoviča. Vtedajśie vládne strany obštruovali snahy opozície iným spôsobom, ako to urobila dnešná koalícia OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí pri odvolávaní Romana Mikulca. Faktickú časť tvrdenia Juraja Blanára hodnotíme ako ešte pravdivú.

Odvolávanie Romana Mikulca (2021)

23. júla 2021 podal opozičný poslanec Robert Fico návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi. Pod návrh sa podpísalo 34 poslancov.

Podľa Zákona o Národnej rade jej predseda na prerokovanie návrhu podaného podľa odseku 1 zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa, keď návrh dostal, ak najmenej pätina poslancov nežiada zvolať schôdzu národnej rady do siedmich dní.”

Prvýkrát bol na programe schôdze 25. júla, v systéme zostal ako neprerokovaný. Druhýkrát mali poslanci rokovať o tomto bude 30. augusta, opäť ostal neprerokovaný. V oboch prípadoch bol parlament totiž neuznášaniaschopný. 

Parlament je uznášaniaschopný vtedy, ak je na jeho zasadnutí viac ako 75 poslancov. V prípade odvolávania koaličného ministra to znamená, že poslancov musí na otvorenie schôdze dodať” aj koalícia. 

Rovnako neúspešne sa poslanci Smeru pokúšali o schôdzu aj 9. septembra, parlament opäť nebol uznášaniaschopný. Robert Fico koalíciu kritizoval pre porušenie zákona o rokovacom poriadku aj Ústavy.

(Návrh sa na rokovanie napokon dostal až 16. septembra 2021.)

Odvolávanie Roberta Kaliňáka (2016)

Podobne sa v minulosti pokúšali odvolávať poslanci vtedajšej opozície vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka. 30. júna 2016 predseda parlamentu Andrej Danko schôdzu otvoril, no potom ju prerušil pre transparent Igora Matoviča. 6. júla 2016 navrhol schôdzu prerušiť do ukončenia septembrovej schôdze.

V prípade, v prípade Zoroslava Kollára napr., … je to tak, že keďže generálny prokurátor sa rozhodol zrušiť to obvinenie voči Vladimírovi Pčolinskému kvôli úplatku a Pčolinský mal byť ten, kto ten úplatok bral, tak automaticky spolu s tým musel zrušiť aj obvinenie na toho, teda toho, kto ten úplatok mal dávať, to bol Zoroslav Kollár. Ja som sa napríklad, keď som to počul, som si myslel, že aj Zoroslav Kollár bol prepustený z väzby, ale to nie pravda, lebo všetky ostatné obvinenia, vrátane tej väzby, naďalej platia.

Generálna prokuratúra zrušila obvinenie z podplácania voči konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi, rovnako ako aj obvinenie z prijímania úplatku voči exšéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému. 

Oba skutky totiž mali byť bezprostredne previazané - a v oboch prípadoch podľa prokuratúry neboli splnené zákonné podmienky na trestné stíhanie. 

Zoroslav Kollár napriek tomu na základe uznesenia Najvyššieho súdu zostáva naďalej vo väzbe. Je totiž obvinený aj z podplácania exšéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.

Áno, ja som bol poradcom Ivana Mikloša a mal som na starosti výlučne daňovú reformu. Poradcom som bol od decembra 2002 do konca novembra 2003 a potom som odišiel, vtedy už bolo jasné, že prejde rovná daň a ja som odišiel. Ja som nikdy sa nevenoval ničomu inému za ten rok ako daňovej reforme.

Že Sulík radil Miklošovi práve s daňovou reformou, potvrdzuje rešerš vo vtedajších aj dnešných verejných zdrojoch aj samotný Ivan Mikloš. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.

Richard Sulík bol poradcom ministra financií Ivana Mikloša počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 2002 až 2003. Podľa jeho životopisu na webe Ministerstva hospodárstva bol zodpovedný za prípravu daňovej reformy

Poradcom Mikloša som bol od decembra 2002 do decembra 2003. Keď schválili všetky daňové zákony, dal som výpoveď,” povedal Sulík v roku 2010.

Nie je pravda, že mi (Sulík) radil pri privatizácii. Blanár klame, Sulík má pravdu (ak hovorí, že jeho agendou bola len daňová reforma),” uviedol pre portál Demagóg.SK Ivan Mikloš. 

Dnes je Mikloš poradcom ministra hospodárstva Richarda Sulíka.

Ale treba si spomenúť, že práve podľa 363 napr. bol uvoľnený a oslobodený aj pán Gábor Grendel v roku 2016…

Generálna prokuratúra zbavila obvinenia podľa sporného paragrafu aj Gábora Grendela, nie však v roku 2016 ale o rok skôr. Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme napriek tejto nepresnosti ako ešte pravdivé. 

Podpredseda parlamentu Gábor Grendel kandidoval v roku 2014 na starostu bratislavského Starého mesta. Týždeň pred voľbami začal vyšetrovateľ stíhať Grendela pre podozrenie z daňového podvodu. 

Obvinenie voči Grendelovi v roku 2015 zrušil vtedajší generálny prokurátor Jaromír Čižnár, podľa portálu Aktuality.sk na to využil práve §363 Trestného poriadku.

K prípadu sa pri uvádzaní Správy generálneho prokurátora SR o činnosti prokuratúry v parlamente vyjadril aj Čižnár „Pokiaľ ide o kauzu Grendel,.. tú kauzu Grendel zrušila Generálna prokuratúra. Generálny prokurátor to zrušil, celé to obvinenie,“ uviedol.

V prvom bode § 363 Trestného poriadku sa uvádza, že „generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.”