Sulík a Saková v RTVS

O 5 minút 12, Marek Makara, odkaz na videozáznam

„Poslankyňa, šetrite čas, vysvetlím vám to,” hovoril 22. februára Richard Sulík (SaS) exministerke vnútra Denise Sakovej (Hlas). Rozprávali sa o Sputniku V aj zvládaní pandémie.

——-

Factcheck relácie bol podporený z programu ACF – Slovakia v rámci projektu „S Demagógom proti demagógii medzi mládežou“, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti  Bratislava a Karpatskou nadáciou“. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ohlasovala sa ekaranténa, a poviem úprimne, tú ekaranténu sme začali vyvíjať už v marci, keď som ešte bola ministerka vnútra na ministerstve vnútra. Tá istá aplikácia, s tou istou firmou, išla na. Išla na Ministerstvo zdravotníctva, potom pompézne sa vyvíjala a mala byť implementovaná alebo resp. mala byť používaná začiatkom septembra, bolo tu, bola tu veľká oslava, veľká slávnosť na hraniciach, kde boli prítomní viacerí členovia vlády, zapli túto ekaranténu, fungovala 2 týždne tá karanténa.

Denisa Saková si pomýlila dátumy, spomínaná aplikácia fungovala od polovice mája do 10. júna - nie v septembri. Jej tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Polícia SR na svojom Facebooku v 20. marca 2020 informovala, že v spolupráci s IT firmami vyvíjajú aplikáciu určenú na boj s koronavírusom. Užívateľa mala upozorniť, ak sa za posledných 14 dní pohyboval v blízkosti pozitívnej osoby. 

Po výmene vlády Denisa Saková tvrdila, že táto aplikácia by sa dala využívať aj na sledovanie, či ľudia dodržujú domácu karanténu po príchode zo zahraničia na Slovensko.

19. mája 2020 premiér Igor Matovič s ďalšími členmi vlády oznámil na hraničnom priechode v Bergu spustenie tzv. Smart karantény. Aplikáciu s názvom eKaranténa štátu pomohla vyvinúť spoločnosť Sygic. 

Aplikácia začala fungovať od 23. mája, no len na jednom hraničnom priechode a len pre mobily s operačným systémom Android. Na všetkých hraniciach začala aplikácia fungovať 25. mája, Apple ju schválil 28. mája. 

eKaranténa vznikla ako alternatíva k vtedy povinnej štátnej karanténe po príchode zo zahraničia. Ľudia teda nemuseli čakať na výsledok testu v štátnom zariadení, ale doma, kde ich pohyb kontrolovala aplikácia.

Povinnosť štátnej karantény s postupným uvoľňovaním opatrení zanikla 10. júna a s ňou aj využívanie aplikácie eKaranténa.

Ten Ivermektín, čo ste použili ako príklad pani Saková, to je tak, že ten liek tu je 40 rokov, nie sú známe žiadne výrazné negatívne vedľajšie účinky, a niektoré krajiny ho už používajú, je tam ďaleko viac skúseností, a tiež sa ho nejde teraz doviezť 2 000 000 kusov.

Ivermektín sa používa vyše 40 rokov, má relatívne bežné vedľajšie účinky. Slovensko doviezli niekoľko tisíc balení na liečbu covidu-19, pre čo však chýba solídny vedecký základ. Tvrdenie Richada Sulíka hodnotíme ako ešte pravdivé. 

Ivermektín začal byť používaný pre ľudské - a nie veterinárne - použitie začiatkom 80. rokov 20. Storočia. Dnes ho lekári predpisujú najmä na liečenie elefantiázy a riečnej slepoty v rozvojových krajinách Afriky či Latinskej Ameriky. 

Má predovšetkým antiparazitické účinky, no pôsobí aj protizápalovo a proti vírusom. Spoločnosť Merck - výrobca lieku - však upozorňuje, že neexistujú vedecké dôkazy o účinkoch pri liečbe covidu-19. 

Ľudské telo Ivermectin relatívne dobre toleruje, medzi nežiaduce účinky možno zaradiť závraty, svrbenie, nevoľnosť alebo hnačku a zriedkavo alergické reakcie. WHO podotýka, že pri odkedy sa liek používa, vedľajšie účinky sa prejavili u polovice pacientov - nesúviseli však s liekom samotným, ale s jeho interakciou s chorobou. 

Koncom januára 2021 Ministerstvo zdravotníctva povolilo využívanie dovtedy neregistrovaného Ivermectinu na liečebné účely covidu-19 po dobu pol roka. Rezort taktiež informoval o masívnom dovoze lieku na Slovensku - ide však iba o desiatky tisíc balení. 

Ivermectin registrujú aj USA či iné európske krajiny ako Francúzsko, Švédsko či Nórsko, avšak iba na určené choroby. Liečba Covid-19 Ivermectinom, naopak, bežná nie je. Slovensko je v skutočnosti prvou krajinou v Európe, ktorá tento krok urobila.

Keď tu máme liek Ivermektín a tento tak isto nakúpil pán Krajčí, pán minister Krajčí na vlastnú zodpovednosť. A tiež to nie je registrovaný liek a je to podpôrny liek.

Marek Krajčí vydal 26. januára 2021 povolenie na terapeutické použitie a dovoz Ivermektínu v počte 5000 balení. Ďalšie povolenie minister vydal 8. februára 2021. Tretie povolenie na dovoz až 80-tisíc kusov liekov s účinnou látkou ivermektín vydal 19. februára. 

Hlavnou indikáciou takéhoto použitia lieku je prevencia a liečba Covidu. Lieky objednáva ministerstvo. Vo všetkých povoleniach na použitie liekov s účinnou látkou ivermektín sa uvádza, že za terapiu neregistrovaným liekom preberá plnú zodpovednosť ošetrujúci lekár”. Na tento fakt upozornil aj ŠÚKL.

O schválenie iverkemtínu ministra požiadalo Združenie slovenských anesteziológov. Súhlas ministra bol nutný preto, že ide o u nás neregistrovaný liek, povolenie bude platiť 6 mesiacov. Doteraz bolo legálne použitie iverkemtínu možné len na veterinárne účely. Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako pravdivé.

Tieto nové vakcíny zasahujú aj do ľudského DNA.

Nové druhy vakcín proti ochoreniu covid-19 nezasahujú do ľudskej DNA. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako nepravdivé.

Existuje viacero druhov vakcín na COVID-19. Pfizer/BioNTech a Moderna sú založené na mRNA princípe, a AstraZeneca a Sputnik V na princípe vírusového vektora. 

Minister hospodárstva Richard Sulík, hovoril o tzv. vakcínach novej generácie, ktoré sú založené na princípe mRNA a vyrába ich napríklad firma Pfizer/BioNTech. 

Štátny ústav pre kontrolu liečiv o vakcínach uvádza: Vakcína BNT162b2 (od spoločnosti BioNTech v spolupráci so spoločnosťou Pfizer) je založená na prítomnosti mRNA, ktorá predstavuje genetickú inštrukciu pre vznik spike proteínu”. Tento proteín pomáha nášmu telu vyvolať imunitnú reakciu a vytvoriť protilátky na ochorenie COVID – 19. 

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vysvetľovalo fungovanie mRNA vakcín podobne - ako akýsi návod pomocou ktorého si ľudské telo dokáže vytvoriť jednu časť vírusu. Imunitný systém ho následne rozpozná a začne tvoriť protilátky.

Virologička Ruth Tachezy, z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity, napísala pre web českej vlády text, v ktorom vysvetľuje, že mRNA vakcíny nezasahuje do ľudského DNA. 

Podľa nej mRNA vakcíny neobsahujú živý vírus a mRNA nevstupuje do tej časti bunky, kde je uložený náš genóm. „Je to iba úsek RNA v ktorom je uložená informácia pre tvorbu jednej bielkoviny vírusu SARS-CoV-2, ktorá je kľúčová pre reakciu nášho imunitného systému.“

Tvrdenie, že vakcíny proti ochoreniu covid-19 zasahujú do DNA človeka bolo viackrát vyvrátené

Strana SaS po odvysielaní reakcie uviedla, že Sulík sa pomýlil a chcel povedať, že vakcína zasahuje do imunity človeka.

Čo dnes hovoria všetci lekári? Nemalo sa to celoplošné testovanie vôbec uskutočniť.

Mnoho lekárov a ich organizácie majú na celoplošné testovanie kritický názor - vtedy aj dnes. Iné ho však podporovali. Nie „všetci” lekári majú na celoplošné testovani rovnaký názor, sú rôznorodá skupina. Koniec koncov, lekárom je aj (už ex)minister Marek Krajčí, ktorý testovanie presadzoval. Keďže Denisa Saková zovšeobecňuje a neodráža tým skutočnosť, hodnotíme jej tvrdenie ako nepravdivé. 

Pred prvým celoplošným testovaním Asociácia súkromných lekárov vyzvala vládu, aby akciu stopla, pretože podľa nich nebola dobre pripravená. 

Združenie všeobecných lekárov však októbrové celoplošné testovanie podporilo

Šéf Asociácie Marián Kollár uviedol, že „testovanie priniesť dáta, ktoré môžu byť neoceniteľnou zbraňou vo vojne proti covidu." Zároveň však upozorňoval na to, že lekári nemajú dosť informácií.

Pred januárovým tzv. skríningom Slovenská lekárska komora uviedla, že takéto testovanie „nepovažuje(me) za prostriedok, ktorý nám pomôže zvládnuť pandémiu.” Naopak, môže podľa nich ohroziť zdravie zhromažďujúcich sa občanov. Zmysel vidí v cielenom testovaní.