Správa o stave krajiny

Iné, odkaz na videozáznam

Prezident Andrej Kiska minulý týžden využil právomoc prezidenta a predniesol v parlamente svoju prvú Správu o stave republiky. Prezident si viedol nadpriemerne dobre, z vyše 20 výrokov sme hodnotili ako nepravdivé len dva. Zaujímavým výsledkom je aj to, že všetky výroky sme vedeli overit – nezaznamenali sme ani jeden neoveritelný výrok.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Slovensko nie je ani krajinou vstupu tejto masovej vlny imigrantov, ani nepatríme k cieľovej krajine ich záujmu. V skutočnosti máme takmer nulovú skúsenosť a každý rok minimálny počet udelených azylov.

Slovensko udeľuje azyl naozaj len minimálnemu počtu osôb. Od roku 2010 bolo azyl udelený len 92 žiadateľom, z počtu 2610 žiadostí. V susednom Rakúsku bolo medzi rokmi 2010 až 2013 udelených 6185 azylov. Slovensko sa teda podieľa len minimálne na prijímaní imigrantov do EÚ. Výrok Andreja Kisku je pravdivý. 

Na Slovensko prišlo od roku 2010 do roku 2013 26 467 imigrantov. Za rovnaké obdobe prišlo do Talianska viac než 1,5 milióna imigrantov a v Maďarsku zaznamenali viac než 125 000 imigrantov. Tieto dve krajiny doplácajú na svoje umiestnenie na hranici Európskej únie.  Slovensko teda patrí ku krajinám o ktoré majú imigranti menší záujem. Najväčší počet imigrantov prichádza do Veľkej Británie. Za rovnaké obdobie sa museli vysporiadať s viac než 2,5 miliónom imigrantov.

V posledných mesiacoch južné hranice Európskej únie každý jeden deň prekročia tisíce ľudí, utečencov a nových žiadateľov o azyl.

Mnoho svetových organizácií a pozorovateľov sa zhoduje, že čísla utečencov na celom svete sú v roku 2015 už aj doposiaľ rekordné. EÚ síce zaregistrovala v prvej štvrtine tohoto roku v priemere viac než 2000 žiadostí o azyl denne, avšak najnovšie údaje OSN nasvedčujú, že priemerný počet utečenci dostávajúci sa do EÚ cez jej južnú hranicu sa drží okolo 650 osôb denne. Aj v prípade, že by sa reálne počty migrantov pohybovali vysoko nad oficiálnymi odhadmi, dá sa predpokladať, že sú nižšie než tisíce (2000 a viac) ktoré uvádza Kiska. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Správa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov začiatkom júna 2015 informovala, že "podľa oficiálnych figúr bolo ku dňu 8. júna oficiálne zaregistrovaných 103 000 utečencov." Len v jeden víkend (začiatkom mesiaca jún) "sa na pobreží v južnom Taliansku vylodilo približne 6000 utečencov." Tieto figúry nie sú konštantné, v priemere sa však jedná o 652 osôb denne.

Britský denník Daily Mail uviedol dňa 5. júna 2015 odhad 130 000 imigrantov od začiatku tohto roku, z toho 91 500 malo na územie EÚ vstúpiť cez južnú hranicu. Priemerný počet migrantov na deň sa tak opäť pohybuje okolo 600.

Eurostat vo svojom dokumente (.pdf, s. 1) z 18. júna 2015 taktiež informoval, že v prvej štvrtine roku 2015 bolo v EÚ zaevidovaných viac než 185 000 prvožiadateľov o azyl. To predstavuje viac než 2000 žiadostí denne. Viac než štvrtina z nich však pochádza z Kosova a nejedná sa teda o utečencov, ktorý by sa dostávali do Európy cez jej južné krajiny.

Faktom je, že z hľadiska vynakladaného percenta výdavkov na svoju obranu – zdôrazňujem na svoju vlastnú obranu – Slovenská republika je dnes na chvoste členských štátov Aliancie.

Výdavky Slovenska na obranu krajiny sa v súčasnosti pohybujú približne na úrovni jedného percenta HDP, šesť štátov NATO má však nižší rozpočet na obranu vzhľadom k výške HDP a štyri ďalšie štáty majú podobné percento rozpočtu na obranu ako Slovensko, preto nemožno jednoznačne tvrdiť, že by Slovensko bolo na chvoste členských štátov Aliancie v oblasti výdavkov na obranu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Krajiny NATO sa zaviazali, že budú na armádu vydávať minimálne dve percentá HDP. Prezident Kiska oznámil novinárom, že snahou Slovenska bude dosiahnuť, aby slovenský rozpočet na obranu do roku 2016 dosiahol hodnotu 1,6% HDP. 
Pre rok 2015 predstavuje rozpočet na obranu Slovenskej republiky 1,03% HDP


Z uvedeného grafu vyplýva, že menší rozpočet na obranu vzhľadom na HDP ako Slovensko majú Španielsko, Lotyšsko, Luxembrusko, Litva a Maďarsko. V grafe nie je uvedený Island, čo je krajina, ktorá nemá stálu armádu a jej výdavky na obranu predstavujú len približne 0,1%. Slovensko má teda spomedzi členských štátov NATO siedmy najmenší rozpočet na obranu vzhľadom na HDP. No Belgicko, Česko, Slovinsko a Taliansko majú skoro rovnaké alebo len o malú časť vyššie percento výdavkov na obranu vzhľadom na HDP, preto nie je možné tvrdiť, že Slovensko by bolo úplne na chvoste členských štátov v oblasti výdavkov na obranu.

Najnovšie údaje o rozpočtoch členských štátov NATO pre rok 2015 uvádzajú, že sľubovanú hranicu 2% HDP prekročia len Spojené štáty americké a Estónsko.
Prezident Kiska na summite NATO 2014 vo Walese sľúbil, že Slovensko do roku 2020 zvýši výdavky na obranu na úroveň 1,6 % HDP. Kiska zároveň oznámil, že Slovensko bude ďalej pomáhať vo výcviku a finančne. Okrem toho potvrdil záväzok pomôct afgánskym bezpečnostným silám.

Vláda a ministerstvo obrany urobili v nedávnom čase viaceré rozhodnutia o modernizácii našej armády, respektíve o nákupoch vojenskej techniky.

O tom, že Slovensko plánuje zásadnú modernizáciu ozbrojených síl informoval aj prestížny vojensko-strategický portál janes.com. Informoval o tom aj minister obrany Glváč.

Čo sa týka konkrétnych položiek, minister obrany Glváč podpísal zmluvu na dodávku dvoch vojenských lietadiel Spartan. Zmluvu však verejnosti neukázal s odvolaním sa na to, že predstavuje obchodné tajomstvo. Koncom roku 2014 zase ministerstvo oznámilo nákup terénnych vozidiel Land Rover.

Ministerstvo okrem toho plánuje nákup vrtuľníkov Black Hawks, na ktoré dostalo ponuku od USA. Na tento plán napríklad reagoval aj bývalý minister Galko, ktorému sa nepáči spôsob nákupu. 

U stíhačiek je situácia odlišná, nakoľko podľa posledných správ minister Glváč jednal so svojim švédskym kolegom o "prenájme" stíhačiek Grippen, pretože ich nákup označil za finančne neúnosný (ČTK): „Slovenská republika si nemôže dovoliť nakúpiť nové stíhačky. Švédska strana ako jediná nám ponúka najviac vyváženú variantu, a to prenájom letových hodín,“ povedal Glváč, podľa ktorého Slovensko považuje český model prenájmu stíhačiek za veľmi výhodný. Minister ale upozornil, že prenájom lietadiel sa nestihne uviesť do praxe za súčasnej vlády, ktorá bude úradovať do marca 2016." Podobne to ohľadom plánovanej novej koncepcie leteckých síl SR komentoval aj poslanec Fedor začiatkom roku 2014. Článok zároveň uvádza aj možnosť prenájmu lietadiel, čo už aj v tom čase naznačoval minister Glváč.