SMER: Vládne fakty 2013

Iné, odkaz na videozáznam

Vládny SMER sa v uplynulom týždni chcel blysnút svojimi úspechmi pocas prvého roku vlády a vydal tzv. “Vládne fakty 2013”. Tento dokument sa pomerne rýchlo stal tercom kritiky, ked Richard Durana z INESS komentoval bod po bode celkovo 20 vládnych faktov. Tým Demagog.sk sa rozhodol podrobit dokument vlastnej analýze, a to z toho dôvodu, že Richard Durana sa miestami nevyjadroval k faktickej presnosti dokumentu, ale predkladal skôr svoj komentár. Výsledok našej práce je pri pohlade na štatistiku povážlivý, pri pohlade na jednotlivé “fakty” však až alarmujúci. Z 20 “vládnych faktov” sme hodnotili ako pravdivých iba 8 (!) “faktov”, priamo nepravdivých “faktov” sme našli dva, štyri “fakty” sú podla našej metodológie zavádzajúce. Velmi dôležitou kategóriou sú v tomto prípade aj “neoveritelné” výroky, ktorých je dokopy až 7. Na viacerých miestach totiž dokument predkladá ako fakty politické tvrdenia, hodnotenia, prípadne predpovede a plány do budúcnosti. Pri precítaní jednotlivých “vládnych faktov” sa tlací na mysel viacero otázok, tá hlavná však je: ako je možné, že vládna a najsilnejšia strana na Slovensku pri príprave podobného dokumentu použije taký velký pocet nepravdivých údajov, a to v prípade, ked hovorí sama o “faktoch”?

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Robert Fico a politici SMERu používajú tento argument od kedy nastúpili do úradu. Napriek tomu, že je ťažké definovať "škandál", tento výrok nepovažujeme za pravdivý. So súčasnou vládnou garnitúrou sa totiž už spája niekoľko situácií, ktoré si takéto pomenovanie zasluhujú. Okrem toho platí, že vydávať vlastný názor za "fakt" je zavádzajúce samo o sebe.
Kauza Horné Plachtince:
18. 4. informovali Hospodárske noviny o tendri, v ktorom figurovala položka "informácie a publicita" za 130 miliónov eur. Pri vyhlásení súťaže súkromnou firmou Regionálna obstarávacia agentúra, ktorej čiastočným vlastníkom je obec Horné Plachtince, pritom bola uvedená suma vo výške 0 eur. Sprostredkovateľská agentúra, ktorá vznikla len krátko pred zadaním súťaže a jej majiteľ nie je známy, mala nárok na pol percenta hodnoty objednávaných služieb. O tejto kauze priebežne informovali napríklad aj denník SME, Pravda alebo Plus 1 deň. Ministerstvo vnútra nakoniec od tendra odstúpilo (Trend, 23. 4. 2013).
Kauza Digitalizácia
V tejto kauze ide o 170 miliónov eur z eurofondov a zo štátneho rozpočtu na zákazku digitalizácie národného kultúrneho dedičstva. Ministerstvo kultúry podpísalo zmluvu ešte počas prvej vlády Roberta Fica, následne bola zmluva vypovedaná bývalým ministrom Danielom Krajcerom, avšak po nástupe do ministerského kresla Marek Maďarič vyhlásil, že vypovedanie nebolo v súlade so zákonom a zmluva je teda naďalej platná. V diskusnej relácii Téma dňa, ktorú sme overovali, súčasný aj bývalý minister povedali, že odídu z politiky, ak sa ukáže, že sú za situáciu zodpovední.
Kauzy ministerstva školstva:
Koncom januára 2013 prenikli na verejnosť informácie o Audi A6, ku ktorému sa na ministerstve školstva nikto nehlásil, mesačne si ho však prenajímali za 3 000 eur od Jirka Malchárka už od októbra 2012 (SME, 28. 1. 2013). Ministerstvo zmluvu zrušilo po 3,5 mesiaci, Malchárkovej firme tak zaplatilo spolu 10 017 eur. Učitelia v marci objavili aj zmluvy za servis auta za 11 768 eur a nákup kvetov za 9 900 eur.

Opozícia obsadila posty dvoch podpredsedov NR SR, vládnych splnomocnencov, má nárok na post šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, Úrad pre verejné obstarávanie vedie kanditátka vlády I. Radičovej.

Opozícía obsadila posty dvoch podpredsedov NR SR a rovnako SMER stále avizuje, že jej patrí právo zvoliť predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Z celkovo dvoch vládnych splnomocnencov je jeden priamy kandidát opozičnej strany (OĽaNO), druhý je vo funkcii ešte z čias Radičovej vlády. Úrad pre verejné obstarávanie vedie skutočne jedna z troch kandidátov ešte z čias Radičovej vlády.

Opozícia má skutočne dvoch podpredsedov Národnej rady - Jána Figeľa za KDH a Eriku Jurinovú za OĽaNO.

Podľa stránky ministerstva vnútra v súčasnosti na Slovensku pôsobia dvaja vládni splnomocnenci - Peter Pollák ako splnomocnenec vlády pre rómske komunity a Filip Vagač ako splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. Peter Pollák je nominantom a kandidátom OĽaNO, Filip Vagač bol nominovaný do pozície splnomocnenca vlády ešte počas vlády Ivety Radičovej.

Podľa stránok Ústavu pre Verejné obstarávanie je predsedníčka Zita Táborská. Zita Táborská je od júna zvolená za predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie. Za jej zvolenie v tajnej voľbe hlasovalo 87 zo 116 poslancov. Zita Táborská sa uchádzala o post šéfa ÚVO aj v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej, pričom sa dostala do užšieho výberového konania spolu s Michalom Maťašom a Petrom Kubovičom. Výber kandidáta na predsednícke kreslo bol však Ivetou Radičovou pozastavený kvôli strate dôvery jej vlády v parlamente. 
Iveta Radičová sa vyjadrila, že z hľadiska predloženého projektu a hodnotenia nezávislých expertov by Zitu Táborskú považovala zo dobrú voľbu. 
Trend na svojej stránke napísal: "Poslanec SDKÚ-DS Miroslav Beblavý tvrdil, že v prvom kole výberového konania šéfa ÚVO za bývalej vlády boli len obodované projekty, ale záujemcovia neboli vypočutí. „Nikto ich nikdy nevidel, reálne nebolo ukončené výberové konanie. Odmietame tvrdenie, že tento kandidát je výsledkom výberového konania za vlády Ivety Radičovej,“ vyhlásil."

Vláda dlhodobo deklaruje, že má opozícia nárok na post šéfa Najvyššieho kontrolného úradu a zatiaľ nezvolila vlastného. Opozícii sa však nepodarilo zhodnúť sa na kandidátovi a tento post preto zatiaľ neobsadila.
Výrok hodnotíme ako neoveriteľný keďže efekty novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorú pasujú predstavitelia SMER-SD za zákon, ktorý má zvýšiť transparentnosť a efektivitu verejného obstarávania, ešte nemožno hodnotiť - časť novely nadobudla účinnosť 18. februára 2013, daľšie časti 1. júla 2013 a 1 januára 2014. Opozícia novelu ostro kritizovala. 

R. Kaliňák predstavil verejnosti novelu zákona o verejnom obstarávaní 30. júla 2012. Samotné pripomienkové konanie prebiehalo dva týždne, pretože novela bola predložená na skrátené pripomienkové konanie od 3. septembra do 14. septembra 2012. Dôvodom skráteného pripomienkového konania bola naliehavá potreba z dôvodu zníženia výdavkov verejného rozpočtu.
Podľa TA3 bolo k tejto novele Zákona o verejnom obstarávaní odoslaných viac ako 1200 pripomienok, z toho 500 zásadných. 

Novela zákona o verejnom obstarávaní bola ostro kritizovaná opozíciou. Prvú časť novely zákona o verejnom obstarávaní schválila NR SR už vo februári 2013, schválená časť novely zákona o verejnom obstarávaní mala nadobudla účinnosť 18. februára 2013. Opozičný poslanci túto novelu ostro kritizovali. 
Novela zákona o verejnom obstarávaní bola schválená 19. marca 2013. Spolu prešlo až 80 pozmeňovacích návrhov, niekoľko bolo aj opozičných. Most-Híd sa vyjadril, že zákon nespĺňa kritéria transparentnosti. Niektoré časti novela zákona o verejnom obstarávaní nadobúdajú účinnosť už v 1. júla 2013, ďalšie časti až od 1. januára 2013. K dnešnému dňu tak nie je možné vyhodnotiť skutočný efekt novely na transparentnosť a efektivitu verejného obstarávania.
INESS sa k údajemu zvýšeniu transparentnosti a efektivity verejného obstarávania vyjadril: "Posledné správy hovoria o modifikovaní zmlúv na internete, a v rezorte školstva dokonca o ich sťahovaní z internetu. Ani medializovaný prípad Horné Plachtince, za ktorým stojí Ministerstvo vnútra, nenaznačuje, žeby sa v tejto oblasti udial významný posun."

Transparency international Slovensko vo svojej analýze porovnalo efektívnosť a transparentnosť verejného obstarávania v polrokoch roka 2012. V druhom polroku oproti prvému polroku (vláda I. Radičovej do marca) 2012 klesol priemerný počet súťažiacich a taktiež klesla aj cenová úspora. Inými slovami, transparentnosť a efektívnosť verejného obstarávania skôr poklesla v 2. polroku 2012, kedy vládla 2. vláda R. Fica. 

Zmenou odvodov do I. a II. piliera a ďalšími zmenami sme dôchodkový systém nastavili na udržateľnosť.

V prípade tohto "vládneho faktu" sa jedná skôr o politické tvrdenie, preto tento "fakt" označujeme ako neoveriteľný. Existuje však rada vyjadrení odborníkov, ktorí vyjadrujú presne opačný názor - že zmeny dôchodkového systému súčasnej vlády situáciu rozhodli nezlepšili, dokonca práve naopak.

Súčasná vláda výrazne reformovala pravidlá dôvodkového strarobného sporenia v tzv. druhom pilieri. Tie najdôležitejšie zmeny sa dajú zhrnúť do šiestich bodov:

1. Zníženie odvodu do druhého piliera z 9 na 4 percentá hrubej mzdy/zisku
2. Zavedenie daňovej úľavy na dobrovoľný príspevok vo výške 2% z hrubej mzdy/zisku
3. Zníženie povinného počtu fondov zo štyroch na dva - jeden garantovaný a jeden negarantovaný
4. Sporiteľ má možnosť vybrať si, v ktorom z týchto dvoch fondov bude šetriť, prípadne svoje sporenie medzi ne rozložiť. Pokiaľ DSS neoznámi svoj zámer, jeho sporenie sa automaticky presunie do garantovaného fondu.
5. Zvýšenie poplatkov za správu účtu a z dosiahnutého výnosu. 
6. Dobrovoľný vstup - kým doterajšie nastavenie prvosporiteľov automaticky zaradzovalo do druhého piliera, pričom mali možnosť do dvoch rokov z neho vystúpiť, novela automatický vstup zrušila - po novom prvosporitelia automaticky sporia v prvom pilieri, pričom do 35 rokov života majú možnosť prestúpiť do druhého piliera.

 Tieto zmeny nemožno považovať za nastavenia smerujúce k udržateľnosti dôchodkového systému. Tvrdí to viacero ekonómov a analytikov. Napríklad analýza IFP ešte z apríla 2012 o dlhodobej udržteľnosti dôchodkového systému SR o prvom pilieri  hovorí:

"Priebežne financovaný dôchodkový systém bude mať v budúcnosti vážne problémy s finančnou udržateľnosťou najmä v dôsledku očakávaného nepriaznivého demografického vývoja. Je preto potrebné už dnes reagovať a čím skor prijať parametrické zmeny vrátane zavedenia mechanizmov, ktoré by na demografický vývoj reagovali automaticky a priebežne."

Súčasťou vládnych zmien v dôchodkovom systéme SR však nie je výraznejšia reforma prvého piliera, naopak reforma posilňuje prvý pilier na úkor druhého, o ktorého udržateľnosti analytici nemajú pochybnosti. Je síce pravdou, že reforma druhého piliera priniesla viaceré zmeny, ktoré odporúčal i IFP, avšak práve zníženie odvodu do druhého piliera a výrazné posilnenie prvého považujeme za dôvod, prečo nemožno reformu celkovo považovať za smerujúcu k udržateľnosti. 

Upozorňuje na to i analýza INESS: "Aj po dramatickom zoškrtaní druhého piliera, zvýšení vymeriavacích základov, zodvodnení dohôd a zvýšení odvodov živnostníkov je prvý pilier hlboko deficitný, tento rok prispejeme daňami vo výške 0,6 mld. eur, aby bola poisťovňa schopná vyplatiť dôchodky. Nie je pravda, že prvý pilier je dlhodobo udržateľný, aj napriek reformám bude podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosahovať v roku 2060 deficit takmer 6% HDP, v súčasnosti je to menej ako 1,5%." 

Pravda, 23.10.2013: "Podľa analytika Radovana Ďuranu z INESS zvýšenie príjmov Sociálnej poisťovne formou zmenšenia II. piliera, zavedenia odvodov na dohody či zvýšenie vymeriavacích základov nevyrieši problém s nedostatkom peňazí. Ako uviedol pre denník Pravda dňa 20.10. 2012, sociálna poisťovňa bude naďalej potrebovať dotáciu z rozpočtu."

 

Čo sa týka zmien v druhom pilieri, ktoré odporúčal IFP:
"Štát nevhodnou reguláciu motivoval DSS namiesto dlhodobých investičných stratégií s cieľom dlhodobých výnosov sledovať krátkodobé ciele a finančné prostriedky jednoducho iba „alokovať“ na peňažnom trhu s nízkym výnosom (z pohľadu dlhodobého sporenia na dôchodok).
Najväčším problémom súčasného stavu je požiadavka na garantovanie vloženej sumy v krátkodobom horizonte (6 mesiacov). Už z predpokladaného zloženia portfólia vyplýva väzba medzi očakávaným výnosom a rizikom. Garancie majú význam len pri konzervatívnych fondoch. V ostatných fondoch by mali byť zrušené."

V tomto prípade možno povedať, že vládna reforma plní odporúčanie, nakoľko bol vytvorený iba jeden garantovaný fond, v druhom fonde boli garancie odstránené. Zároveň "vo fonde so zárukami sa predĺži obdobie na porovnávanie výnosov na desať rokov. Za prvej Ficovej vlády sa nastavilo len na šesť mesiacov. Bývalá vláda ho od apríla upravila tak, aby postupne narástlo na päť rokov. DSS to má motivovať, aby kupovali aj desaťročné dlhopisy, ktoré môžu ponúkať výnos nad tri percentá." (SME) Čo sa ale týka iných odporúčaní IFP, reforma išla skôr opačným smerom: "Existuje množstvo literatúry o tom, že z dlhodobého hľadiska je takmer nemožné aktívnym portfólio manažmentom prebiť trhové indexy. Z tohto dôvodu by bolo vhodné zaviesť aj štvrtý druh dôchodkového fondu a naviazať jeho vývoj na akciový index, resp. indexy."

Indexové fondy zaviedla ešte bývalá vláda, posledná reforma ich zlúčením fondov prakticky odstránila. Niektoré DSS sa síce rozhodli ponechať si ich, avšak iba ako súčasť negarantovaného fondu so zvýšenými poplatkami. 

Na ďalšie negatívne dopady zmien v druhom pilieri upozorňoval i IHP:

"Za hlavné negatíva súčasného vládneho návrhu považujeme disparitu, ktorá vznikne v podnikateľskom prostredí. Otvorenie II. piliera ako aj zníženie sadzby odvodov na starobné dôchodkové sporenie bude mať výrazný vplyv na dôchodcovské správcovské spoločnosti (DSS), nakoľko nižší počet sporiteľov, ktorý sa ako dôsledok otvorenia systému na základe negatívnej kampane o zvyšovaní príspevkov na odplatu pre DSS a správu jednotlivých účtov očakáva, bude predstavovať nižší objem príspevkov ako aj finančných prostriedkov, ktoré budú mať DSS k dispozícií na svoju činnosť. S tým bude súvisieť aj rast nákladov spojených s marketingovými stratégiami na udržanie, resp. prilákanie nových klientov.

Za negatívny dopad považujeme aj zmenu vymeriavacích základov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Čistý príjem SZČO by sa mal práve na základe avizovaných zmien znížiť, nakoľko stanovené sadzby na odvody by mali podľa návrhu vzrásť.

Predpokladaný vznik povinnosti platiť sociálne a verejné zdravotné poistenie z dohôd podľa nášho názoru výrazne zaťaží aj zamestnávateľov, nakoľko im na základe vzniku povinnosti odvádzať aj ďalšie sadzby sociálneho poistenia, okrem pôvodného garančného a úrazového, vzrástlo finančné zaťaženie z pôvodných 1,05%, na plánovaných 22,80%.

Ďalší negatívny vplyv vidíme aj v dopade na hospodárenie obyvateľov. Zavedenie dvoch fondov - garantovaného a negarantovaného v II. pilieri sa spája s možným zvýšením odplaty pre DSS za zhodnotenie majetku. Znížené odvody na dôchodkové sporenie z 9% na 4% (nižší odvod do II. piliera = nižší budúci dôchodok) aj napriek tomu, že by tieto zvýšené dôchodkové nároky sa mali kompenzovať z priebežne financovaného dôchodkového systém. Rozhodnutie o znížení príspevku do II. piliera bude mať vplyv aj na kúpyschopnosť obyvateľstva, ktoré možno zaradiť do kategórie lepšie vzdelanejších a zároveň aj lepšie zarábajúcich, t.j. napriek tomu, že zarobia viac, aj odvedú viac ale ich dôchodok bude napriek tomu nižší. Zníženie čistého príjmu "dohodárov" možno tiež považovať za negatívny dopad, nakoľko doteraz im nevznikala žiadna povinnosť odvádzať časť príjmu na sociálne či zdravotné poistenie, t.j. po prijatí zákona budú študenti a invalidný dôchodcovia platiť z príjmy na základe dohody 7% a starobný dôchodca 4%, čím budú o tieto čiastky skresané ich čisté príjmy."