Sluby 2. vlády R. Fica

Iné, odkaz na videozáznam

Pozreli sme sa na to, ako 2. vláda Roberta Fica plnila svoje sluby, ktorým sa zaviazala v Programovom vyhlásení vlády na roky 2012 – 2016. Vybrali sme len tie sluby a záväzky, ktoré boli dostatocne konkrétne a faktické.

Aj napriek tomu, že vládna strana mala v parlamente pohodlnú väcšinu, z 59 overovaných slubov splnila v plnej miere len približne polovicu a dalších 13 splnila iba ciastocne. Až 15 slubov nedodržala vôbec. V jednom prípade išlo nesplnitelný slub, kedže sa vláda zaviazala upravit zákon o prokurátoroch spôsobom, ktorý bol v zákone zakomponovaný už pred jej nástupom.

Hodnotenie miery splnenia slubov špecificky len v oblasti zdravotníctva, pripravil Health Policy Institute (HPI). Nachádzajú sa tam opatrenia, ktoré sme pre prílišnú všeobecnost a nejednoznacnost nevyberali. 
Sluby sa majú plnit. Aj tie politické! Chcete aby sme dbali na plnenie slubov budúcej vlády? 


Podporte náš projekt na www.hithit.com/slubysamajuplnit

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Aby nedochádzalo k zadlžovaniu nemocníc, ktoré bolo historicky najväčšie v poslednom období, vláda nepripustí privatizovanie ekonomicky lukratívnych činností nemocníc, tak vytvorí podmienky pre ich finančnú stabilizáciu.

Podľa HPI (.pdf, s.11) vláda privatizovanie ekonomicky lukratívnych činností nemocníc nepripustila. Zadlžovanie to však nespomalilo a odhadovalo sa ku koncu roku 2015 na 500 miliónov eur. V tomto ohľade sľub hodnotíme ako splnený, pretože k privatizovaniu neprišlo. Nehodnotíme tu však kauzalitu medzi privatizáciou a zadlžovaním, ani medzi zabránením privatizácii a finančnou stabilizáciou nemocníc. 

V novembri 2014 bol v SME uverejnený prehľad nárastu dlhu nemocníc od roku 2011. Môžeme vidieť, že dlh stále stúpal aj po nástupe Ficovej vlády.
 

Zdroj: ekonomika.sme.sk

V marci 2015 išlo o dlh prekonávajúci odhady z roku 2014, keď nemocnice mali dlh vo výške viac ako 560 miliónov eur.

Podľa INEKO (október 2015), "na celkovom objeme dlhu v zdravotníctve sa najvýraznejšou mierou
podieľajú zdravotnícke zariadenia – príspevkové organizácie v pôsobnosti
ministerstiev a zariadenia delimitované na obce a župy a transformované
na neziskové organizácie. Ich záväzky po lehote splatnosti dosiahli ku
koncu minulého roka (2014, pozn.) 430,5 mil. EUR, čo bol medziročný nárast o 93,5 mil. EUR. Zariadenia transformované na akciové spoločnosti dlh nevytvárajú
".

Vláda počas celého funkčného obdobia neuskutoční transformáciu univerzitných, fakultných a verejných nemocníc na akciové spoločnosti, čím zabráni ich privatizácii a znižovaniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ako aj ohrozeniu existencie nemocníc.

Je pravdou, že vláda v období 2012-2016 neuskutočnila
transformáciu univerzitných, fakultných a verejných nemocníc na akciové
spoločnosti a takisto neumožnila ich privatizáciu. Sporným bodom by bola
výstavba novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave (UNB) formou
verejno-súkromného partnerstva, avšak keďže sa neuskutoční, sľub
hodnotíme ako splnený. Treba však podotknúť, že ako splnený ho hodnotíme v tom ohľade, že sa neuskutočnila transformácia, nie kauzalitu, ktorú vláda v sľube tvrdí. To znamená, že tu neoverujeme, ako privatizácia vplýva na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a existenciu nemocníc, keďže v tomto prípade ide skôr o ideologickú otázku.

Komentár HPI (.pdf) hovorí: "Jeden z konkrétnych negatívnych
záväzkov. Hoci PPP projekt novej UNB  zrejme nie je v úplnom súlade
s týmto prísľubom, keďže sa neuskutoční, tento sľub môžeme považovať za
splnený" (s.9) Výstavba novej UNB bola obstarávaná formou verejno-súkromného partnerstva (tzv. PPP projekt).

HPI ďalej komentuje: Jeho príprava (PPP projektu, pozn.) je však natoľko komplikovaná, zamotaná a zrejme i zbabraná, že z PPP nemocnice nič nebude (s.11)

Verejno-súkromné partnerstvo (PPP) "je forma spolupráce
medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom financovania výstavby,
rekonštrukcie, prevádzky a údržby infraštruktúry a poskytovania
verejných služieb prostredníctvom tejto infraštruktúry. V rámci PPP sú
subjekty verejného sektora partnerom a zákazníkom súkromného sektora, od
ktorého nakupujú služby. Súkromný partner v zásade financuje a
realizuje výstavbu, prevádzkuje dielo (infraštruktúru) a ako
protihodnota je mu umožnené poskytovať služby spojené s týmto dielom za
platby od jeho užívateľov (koncesia) alebo od verejného partnera" (MF SR).

V decembri 2015 SITA informovala, že "najvýhodnejším
variantom pri projekte novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave (UNB) by podľa
odhadov Inštitútu finančnej politiky (IFP) bola výstavba štátom. Takýto
variant by podľa hlavného ekonóma a riaditeľa IFP Martina Filka priniesol čistú
súčasnú hodnotu 72 miliónov eur a vnútorné výnosové percento 2,9 %
".

PPP projekt novej nemocnice bol kritizovaný tiež napríklad v Denník N alebo INEKO.

Vláda nastaví nový systém riadenia a financovania regionálneho školstva tým, že (…) zjednotí legislatívne podmienky pre všetkých zriaďovateľov v súvislosti s personálnym zabezpečením škôl.

Iniciatíva slovenských učiteľov zaradila tento sľub medzi nesplnené sľuby vlády: "vláda nenastavila nový systém riadenia a financovania regionálneho školstva tým, že: nedefinovala jasne kompetencie týkajúce sa samosprávy, štátnej správy a priamo riadených inštitúcií rezortu školstva". Určitá zmena v oblasti riadenia školstva sa uskutočnila zmenou menovania riaditeľa školy novelou ministerstva školstva z roku 2015 ako legislatívnu zmenu personálneho zabezpečenia škôl v súvislosti so zriaďovateľmi, ktorá dáva zriaďovateľom možnosť kandidáta na riaditeľa školy vetovať. Neuskutočnilo sa však zjednotenie riadenia školstva, zmena sa napríklad netýkala súkromných škôl, preto hodnotíme sľub ako nesplnený.

Zákon,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský
zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

s účinnosťou od 1. septembra 2015 priniesol viacero zmien do školského systému. Jednou z nich bolo, že

"zriaďovateľ školy bude
môcť v nasledujúcom školskom roku napríklad dvakrát po sebe odmietnuť kandidáta
na riaditeľa školy, ktorého navrhla rada školy na základe výberového
konania.  V druhom prípade však nesúhlas zriaďovateľa s kandidátom na riaditeľa musí potvrdiť hlasovaním obecné
zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou. V takom prípade o novom riaditeľovi
školy rozhodne výberové konanie, ktoré vypíše zriaďovateľ školy" (SITA).
 


V prípade cirkevných škôl však úprava znie nasledovne: 
"2. V § 3 ods. 12 prvá veta znie: „Zriaďovateľ cirkevnej školy alebo zriaďovateľ súkromnej školy vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie na návrh rady školy v lehote do 30 dní odo dňa predloženia návrhu.“ a v poslednej vete sa za slová „cirkevnej školy“ vkladajú slová „alebo rada súkromnej školy“, vypúšťa sa slovo „výchovného“ a odkaz 13a nad slovom „školy“."

Novela však neurčje zmeny napríklad pri voľbe riaditeľa súkromnej školy. Spôsob riadenia školstva teda nebol touto zmenou zjednotený.

Financovanie základných a stredných škôl je postavené na normatívnom princípe, čo znamená, že školy sú financované podľa počtu žiakov a ekonomickej náročnosti výchovno - vzdelávacieho procesu. Finančné prostriedky (normatívy) však dostáva priamo zriaďovateľ, čiže obec, VÚC,cirkev alebo náboženská obec, iná fyzická alebo právnická osoba. Situáciu ozrejmuje Jozef Miškolci, výskumník SGI, nasledovne: Zriaďovateľ základnej či strednej školy môže použiť dané normatívy podľa svojej vôle- na personalne i materialne výdaje. Obec/VÚC však môže financie školám skrátiť a tie sa s tým musia vysporiadať. Požiadavkou mnohých odborníkov je preto spôsob vyplácania financií ministerstvom priamo školám a nie cez obce a VÚC. Pre obce a VÚC tiež nemusí byť súčasný systém výhodný vo všetkých ohľadoch- musia totiž pre tieto účely (školstvo) zamestnávať vlastné kapacity. Nie je však isté, či práve zmena týchto skutočností o systéme bola predmetom tohto sľubu.

Normatívy na rok 2016 podrobnejšie uvádza na svojej stránke Ministerstvo školstva, tiež stručne popisuje súčasný systém normatívov a normatívnych príspevkov.

Vláda nastaví nový systém riadenia a financovania regionálneho školstva tým, že (…)postupne presadí model financovania za kvalitu na triedu a nie len na žiaka, finančnými nástrojmi a kvalitatívnymi kritériami pri prijímaní zreálni počty žiakov do gymnázií.

Kombinácia modelu financovania na žiaka a modelu financovania na triedu nebola doposial uzákonená, prekážkou mali byt nekompletné analýzy. Takisto sa nakoniec neuskutocnila zmena pri prijímaní žiakov do gymnázií. Slub preto hodnotíme ako nesplnený.

Zákon c. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení bol niekolkokrát pozmenený novelami, v poslednej dobe hlavne v súvislosti s duálnym vzdelávaním ci príspevkami na kurzy pohybových aktivít. Ministri školstva za Ficovej vlády sa postupne pokúšali o vypracovanie plánu na prechod na kombináciu normatívneho financovania na triedu s normatívnym financovaním na žiaka, avšak narazili na nekompletné analýzy - tie mali byt dokonca dôvodom na pozdržanie celej reformy."Pri nastavení nového financovania je problémom podla Draxlera to, že rezort potrebuje zlepšit svoju analytickú prácu, aby vedel presne odhadnút, co vyvolajú legislatívne zmeny priamo v teréne." 

Atlas.sk v máji 2015 písal, že ministerstvo navrhuje kombinovaný model "ked sa využijú pozitíva oboch systémov. Napríklad by sa mohli nastavit hranice, ktoré škola nesmie prekrocit – okrem poctu žiakov v triedach, co je už urcené, by sa mohli obmedzit pocty tried," a opisuje nedostatky v kontrole toku penazí. Dalej píše: "'V rámci nej (pozn. úpravy) sa uvažuje o kombinácií súcasného modelu financovania (na žiaka) a financovania na triedu. Napríklad – normatív na triedu by zohladnoval náklady na triedu pri minimálnom pocte žiakov v nej a normatív na žiaka by zohladnoval naplnenost triedy žiakmi,' uviedol komunikacný odbor ministerstva."

Co sa týka zmeny poctu žiakov gymnázií, pôvodný plán prvého ministra školstva tejto vlády Dušana Caplovica v roku 2012 bol umožnit žiakom deviateho rocníka ZŠ dostat sa na gymnázium pri prospechu do 2,0. Toto kritérium bolo kritizované - vznikla obava, že by žiaci dostávali dobré známky "zadarmo". Na osemrocné gymnáziá zas mohlo v roku 2013 podla návrhu odíst len pät percent detí z piateho rocníka základnej školy. Toto opatrenie bolo kritizované ako likvidacné a jeho úcinnost bola odložená na školský rok 2015/2016. Nakoniec bolo zrušené Ústavným súdom z dôvodu porušovania práva na vzdelanie.

(Vláda, pozn.) vypracuje novú legislatívnu úpravu pre zriaďovanie, činnosť a financovanie športových škôl a športových tried.

Schválením zákona o športe, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2016, vláda Roberta Fica dodržala svoj sľub z programového vyhlásenia z mája 2012, v ktorom sa zaviazala vypracovať novú legislatívu pre športové školy a triedy a celkovo upravovať postavenie športu na Slovensku. Na základe implementácie do podoby reálneho zákona hodnotíme sľub ako dodržaný.

Vláda schválila 26.11.2015 nový zákon o športe, ktorý by športu na Slovensku mal predovšetkým priniesť sprehľadnenie financovania a viac peňazí. Ministerstvo s cieľom zefektívnenia a skvalitnenia činnosti útvarov športovo talentovanej mládeže navrhlo v zákone o športe opatrenia, v rámci ktorých chce upraviť vzdelávanie na strednej športovej škole a v športových triedach  na základných školách,  schválený zákon napríklad  navrhuje, aby čo najviac peňazí do športu  bolo prerozdeľovaných automaticky, podľa vzorca. Ten definuje kritériá, ako napríklad masovú (členskú) základňu, športové úspechy, popularitu daného športu a ďalšie faktory. Do tvorby nového zákona, ktorého návrh prednieslo ministerstvo školstva, sa zapojili i známe osobnosti športu, ako športová strelkyňa Dana Barteková či hokejový obranca Richard Lintner.

Zákon o športe nadobudol platnosť 1. januára 2016, s výnimkou bodu o novom type strednej školy- stredná športová škola, ktorej zriadenie by malo nadobudnúť účinnosť 1. januára 2019.