Slovensko 10 rokov v Európskej únii

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

V nedelu bolo na RTVS témou hodnotenie 10 rokov od vstupu Slovenska do EÚ. Hodnotit prišli minister zahranicných vecí SR Miroslav Lajcák a predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo. Obaja politici sa nevyhli chybám. Frešo uvádzal nesprávnu výšku HDP na obyvatela v Dolnom Rakúsku. Minister chyboval pri uvádzaní HDP na obyvatela pristupujúcich krajín, ked nesprávne uviedol, že Slovensko zaznamenalo najväcší progres z v roku 2004 pristupujúcich krajín. V skutocnosti Litva zaznamenala o jeden percentuálny bod vyšší progres ako my. Lajcák tak prišiel o svoj cistý štít v štatistikách Demagog.SK a pripísal si prvú nepravdu.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

To treba byť úprimný, mimochodom pán Schulz to povedal na pôde Národnej rady, ja som to počul, keď o tom hovoril (spoločný daňový základ, harmonizácia daní, pozn.).

Podľa prepisu príhovoru Schultza v NR SR 18. septembra 2012, hovoril o zdaňovaní na nadnárodnej úrovni, či spolupráci vo fiškálnej politike a o európskej hospodárskej vláde. Hoci spomenul oblasti daňovej a fiškálnej politiky, nehovoril priamo o "harmonizácii daní" alebo o "daňovom základe", výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. 

"Konsolidácia štátnych rozpočtov je otázka generácií a spravodlivosti voči generáciám, ale my potrebujeme aj zmenu kurzu, čo sa týka príjmov krajín, lebo nemôže byť skutočnosť taká, že malí ľudia budú platiť straty veľkých bánk a tí, ktorí v podstate spôsobili túto krízu, nebudú môcť chcieť platiť dane. To znamená, že keď nevieme na národnej úrovni zdaniť niektoré subjekty, musíme ich zdaniť na nadnárodnej úrovni. A myslím si, že to je tiež dôležitá stránka rozpočtov a to všetko vytvára obrovský tlak, lebo veľké banky a veľkí investori, veľkí vkladatelia hovoria, že dobre, keď to je tak, tak pôjdeme na iné kontinenty a odídeme z Európy. Preto hovorím, že potrebujeme Európsku úniu ako silnú medzinárodne operujúcu krajinu alebo zoskupenie krajín, ktoré bude vedieť súperiť s ostatnými kontinentmi. ...Európsky semester, vážené dámy a páni, je v skutočnosti dobrá vec. Má dozerať na to, aby sa dodržiavala rozpočtová disciplína, má takisto dbať na to, aby sa vyrovnávali makroekonomické rozdiely a dodržiavala stratégia Európa 2020. Je to zmysluplná vec. Je to krok, ktorý nás približuje k európskej hospodárskej vláde, teda spoločnej fiškálnej a konjunkturálnej politike, ktorú pri našej spoločnej mene súrne potrebujeme. ...A dovoľte, aby som práve v prítomnosti môjho priateľa Roberta Fica spomenul, že Spojené štáty americké majú jednu menu, jeden hospodársky priestor, jednu centrálnu banku, jednu vládu, Európska únia má jeden hospodársky priestor, jednu menu, jednu centrálnu banku a 17 vlád. A to natrvalo nebude funkčné, predovšetkým preto, že týchto 17 vlád má svoj princíp jednotnosti. A preto potrebujeme vytvorenie nadnárodnej demokracie, ale aj európskej hospodárskej vlády."

Ako uvádzame v inom výroku, EK navrhla spoločný základ dane v roku 2011.

Žiadna iná krajina, ktorá vstúpila do Európskej únie spolu s nami v roku 2004, neurobila za tých 10 rokov taký pokrok ako Slovensko. Žiadna iná, trebárs v prípade Českej republiky to bolo 75 štartovacia úroveň, 78 dnes, dnešná úroveň.

Lajčák uvádza štatistiku Eurostat HDP na hlavu (per capita). Slovensko v roku 2004 dosahovalo HDP na hlavu na úrovni 57% priemeru EÚ. Dnes je podľa posledných údajov na úrovni 76% priemeru EÚ. Od roku 2004 bol teda nárast o 19 p. b. Česká republika začínala v roku 2004 na úrovni 78% a dnes je na úrovni 81% priemeru EÚ. Lajčák teda správne uvádza nárast o 3 p. b., no uvádza nesprávne čísla. Nie je však ani pravdou, že žiadna iná pristupujúca krajina nezaznamenala vyšší nárast HDP na hlavu ako Slovensko. Nárast až 20 p. b. zaznamenala Litva.  

…ako minister zahraničných vecí, ale aj ako občan Slovenskej republiky sa hanbím, keď vidím, že naša účasť je najnižšia. Dva razy sme boli teda vyložene na chvoste Európskej únie.

V rokoch 2004 a 2009 sa Slovenská republika umiestnila v rebríčku volebnej účasti vo voľbách do EP na poslednom mieste. V roku 2004 sa volieb zúčastnilo 16,97% oprávnených voličov a v roku 2009 19,64% oprávnených voličov. V oboch prípadoch išlo o najnižšiu účasť vo voľbách do EP v histórii EÚ. 

…ale odtiaľto vzdušnou čiarou asi 5 alebo 7 kilometrov je Dolné Rakúsko. Dolné Rakúsko je jedna bohatá rakúska krajina, asi 2 milióny ľudí, ktorá podľa tejto istej štatistiky nie je na 180%, ale na 70.

Bratislavský kraj má podľa štatistiky, ktorú zverejnil Eurostat vo februári 2014, HDP na obyvateľa na úrovni 186% priemeru Európskej Únie (s. 6).  Tieto údaje sú za rok 2011.

Dolné Rakúsko hraničí na severovýchode s Trnavským a Bratislavským krajom. Vzdialenosť od Bratislavy je približne 6 kilometrov. Dolné Rakúsko má k januáru 2013 na úrovni 1 618 592 obyvateľov. Dolné Rakúsko (Niederösterreich) má HDP na obyvateľa na úrovní 106% priemeru Európskej Únie. Žiadny zo sledovaných regiónov Rakúska nemal HDP na obyvateľa okolo 70%. Najnižšiu úroveň HDP na hlavu mal región Burgenland  a to na úrovni 87%. Ani v prípade ak by Frešo uvažoval, že Dolné Rakúsko má HDP na obyvateľa na úrovni 70% z Bratislavského, ani tento údaj by nebol správny, keďže číslo HDP by bolo 130%. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

Vytvorili sme tri pracovné skupiny. Jedna sa venuje práve 10 rokom členstva, tá bude teraz končiť, druhá sa venuje tomu, aká je situácia v EÚ a kde je slovenský hlas a kde vidíme úlohu Slovenskej republiky a tá tretia pracovná skupina sa venuje príprave na naše predsedníctvo.

Je pravdou, že sa vytvorili tri skupiny. Ich výpočet a stručný popis uvádzame nižšie.

Pracovná skupina č. 1 sa venuje súčasným výzvam integrácie. 

Dokument tejto skupiny hovorí: "Cieľom pracovnej skupiny I. Národného konventu o Európskej únii je zadefinovať víziu „akú Európu chceme“ a na národnej úrovni diskusiou reflektovať prebiehajúcu európsku debatu o posilňovaní európskej integrácie."

Pracovná skupina č. 2 sa venuje hodnotením 10 rokov v EÚ. Výstup skupiny hovorí: "Cieľom pracovnej skupiny II. Národného konventu o Európskej únii je zhodnotiť naplnenie
cieľov integrácie Slovenska do Európskej únie pri blížiacom sa 10. výročí vstupu,
vyhodnotiť dopady a kľúčové momenty integrácie."

10 rokov od vstupu Slovenska do EÚ hodnotila pracovná skupina č. 2, pričom výstupom bola Hodnotiaca správa o 10 rokoch členstva SR v EÚ, ktorú 30. apríla 2014 vláda schválila Hodnotiacu správu vypracovalo ministerstvo zahraničných vecí (MZV) a partnermi. Došlo teda k naplneniu činnosti tejto pracovnej skupiny, teda schválením hodnotiacej správy. O ďalších aktivitách tejto skupiny nie sú ďalšie informácie. 

Tretia pracovná skupina sa venuje slovenskému predsedníctvu v EÚ a témam spojených s našim predsedníctvom v roku 2016.