Rozpocet na rok 2018

O 5 minút 12, Martin Strižinec

S debatou O 5 minút 12 zo dna 8. októbra 2017 odštartovala séria politických diskusných relácií, v ktorých v hlavnej role vystupuje štátny rozpocet na rok 2018. Úcinkovali ešte: Peter Kažimír, Ivan Švejna, Eduard Heger a Boris Kollár. Ich hodnotenie si precítajte v našej analýze.  

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…ako sme sa zadlžili za posledné tri roky domácností, tak my sme boli pred tromi rokmi najmenej zadlžení z celej V4…

Zadlženosť, alebo zadlženosť domácností je možné charakterizovať rôznymi ukazovateľmi, Kollár vo svojom výroku neupresnil, ktorý použil. Porovnali sme dáta OECD, Európskej komisie a dáta zo štúdie firmy Allianz. Eurostat a Allianz tvrdenie Kollára nepotvrdili. Podľa metodiky OECD boli slovenské domácnosti najviac zadlžené zo všetkých domácností krajín V4 v roku 2013, a nie v roku 2014 ako on tvrdí. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (angl. skr. OECD) na svojej webstránke tvrdí, že dlh domácností zahŕňa najmä pôžičky a úvery, obzvlášť však hypotéky, ktoré si domácnosti vzali na kúpu svojej nehnuteľnosti. Naopak, nezahŕňa napríklad akcie či finančné deriváty. Podľa štatistiky OECD, ktorá posudzuje a porovnáva dlh domácností svojich členských krajín, dosahovalo zadĺženie slovenských domácností v roku 2014 64 % z čistého disponibilného príjmu týchto domácností. V porovnaní s krajinami V4 malo viac zadĺžené domácnosti v spomínanom roku už len Česko so 67 % dlhom v pomere k čistému disponibilnému príjmu domácností. Zadlženosť domácností v Maďarsku bola na úrovni 57 %, v Poľsku 62 %. Podľa tejto štatistiky mala SR najmenej zadĺžené domácnosti z krajín V4 naposledy v roku 2011, keď ich zadĺženosť dosahovala 59 % z čistého príjmu domácností. Po Slovensku nasledovalo Poľsko so zadlženosťou 60 %, Maďarsko 61 % a Česko so zadlženosťou 68 % z čistých príjmov. Podľa tohto ukazovateľa tak pred štyrmi rokmi boli naposledy najmenej zadlžené slovenské domácnosti.

Štatistiku na základe podobného ukazovateľa ponúka aj Eurostat, ale metodika je v porovnaní s údajmi OECD mierne odlišná, keďže sa berie pomer dlhu k celkovým príjmom. Najnovšie údaje pochádzajú z roku 2015, vtedy bol pomer dlhu k príjmov domácností na Slovensku na úrovni 57,55 %, Česi boli na tom úplne rovnako. V Poľsku bol pomer 60,61 % a v Maďarsku 39,39 %. V roku 2014 bola najväčšia zadlženosť opäť v Poľsku s pomerom 58,06 %. Druhé bolo Česko s pomerom 55,92 %, tretie Slovensko s pomerom 53,64 % a najmenšia zadlženosť bola v Maďarsku s pomerom 45,48 %. Podobné bolo poradie aj v roku 2013, slovenské domácnosti boli tretie najviac zadlžené po domácnostiach v Česku a Poľsku. Pomer záväzkov a príjmov bol vtedy na Slovensku na úrovni 49,33 %. Poďla údajov Eurostat od roku 2007, slovenské domácnosti nikdy neboli tie najmenej zadlžené z regiónnu V4.

28. septembra 2017 vyšiel článok na SME.sk, ktorý informoval o analýze spoločnosti Allianz s názvom "Global Wealth Report" (.pdf). V štúdii sa uvádza, že priemerná úspora občana Slovenska je na úrovni 6 150 eur, v tom nás predbehli všetky krajiny V4 (Poľsko 7 070 eur, Maďarsko 12 220 eur a Česko 12 630 eur). Z dát vyplýva aj to, že dlh na občana je v roku 2016 v priemere na úrovni 6 160 eur, a tak presahuje aj priemernú úsporu. Takáto výška dlhu je najvyššou medzi krajinami V4, v Poľsku je priemerná výška dlhu 4 130 eur, v Česku 5 650 eur a v Maďarsku 2 910 eur. Podľa ukazovateľa dlhu na jedného obyvateľa krajiny, Slovensko nikdy nebolo v sledovanom období (2010-2016) najmenej zadlžneou krajinou.

Kollár neupresnil, ktorý ukazovateľ zadlženosti myslí (zadlženosť na hlavu, pomer príjmov a záväzkov, podiel na HDP), ale dva z troch sledovaných analýz nepotvrdili jeho slová o najmenšej zadlženosti slovenských domácností, pritom tretí zdroj (OECD) je v súlade s jeho tvrdením pre rok 2013 a nie 2014.
Podľa štúdie Štatistického úradu SR bola v roku 2016 miera rizika chudoby pre dôchodcov na úrovni 6 %. Výrok je pravdivý.

Štatistický úrad SR v spolupráci s Eurostatom pravidelne od roku 2005 publikuje dokument s názvom EU SILC - Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností v SR. Publikácia poskytuje prehľad o príjmoch domácností a osôb, štruktúre príjmov, životných podmienkach domácností a indikátoroch chudoby. V rámci toho sa dokument EU SILC na rok 2016 (.pdf) zaoberá mierou rizika chudoby obyvateľstva, ktoré je rozdeľované na základe rôznych kritérií, ako napríklad ekonomickej aktivity (pracujúci, nezamestnaný, dôchodca, iné neaktívne osoby), typu domácnosti (jednotlivec či dve a viac osôb) a podobne. Podľa štúdie je miera rizika chudoby v skupine dôchodcov na úrovni 6 %.




Použitý ukazovateľ miera rizika chudoby je definovaný ako podiel osôb s ekvivalentným disponibilným príjmom pod hranicou 60 % národného mediánu ekvivalentného príjmu. Tento
indikátor je definovaný pre rôzne skupiny osôb a domácností.

…pri vzniku koalície roku 2016, zavadzali sme sa znížiť daň z príjmu právnických osôb o 1%, zrušiť daňovú licenciu, čo ma veľmi srdce bolí, viete že som autor daňovej licencie, to je štvrť miliardy eur ročne…

Vláda vo svojom vyhlásení skutočne sľúbila zníženie dane z príjmu právnických osôb z 22 % na 21 % a zrušenie daňových licencií. Daňové licencie začali platiť od roku 2014, kedy bol ministrom financií Peter Kažimír. Podľa odhadov v rozpočtoch verejnej správy, tieto opatrenia pôsobia výpadok vo výške 229 miliónov eur v roku 2018 a 239 miliónov eur v roku 2019. Keďže zjavne ide o zaokrúhlenie hodnôt zo strany Kažimíra, hodnotíme výrok ako pravdivý.


Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení (.pdf, s. 20) zaviazala k zníženiu sadzby dane z prímu a k zrušeniu daňových licencií: "(medzi priority vlády patrí, pozn.) zníženie dane z príjmov právnických osôb na 21% a každoročné prehodnocovanie možnosti ďalšieho znižovania, zrušenie daňových licencií pre zdaňovacie obdobie počnúc rokom 2018".

Zákon 341/2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 595/2009 Z. z. bol schválený parlamentom 23. novembra 2016. Tento zákon okrem iného mení sadzbu dane pre právnickú osobu na 21 %. Opatrenie vstúpilo do platnosti 1. januára 2017. Rozpočet verejnej správy na obdobie 2017-2019 (.pdf, s. 17) odhadoval výpadok z dôvodu zníženia sadzby dane na 141,141 miliónov eur v roku 2017, 146,956 miliónov v roku 2018 a 159,805 miliónov eur v roku 2019.

Daňová licencia predstavuje minimálnu výšku dane z príjmov právnickej osoby po odpočítaní úľav na dani a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí. Daňovú licenciu platí daňovník, ak vykázal nulovú daň, vykázal daňovú stratu alebo ak daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie. Výška daňovej licencie sa pohybuje v rozmedzí 480 až 2 880 eur v závislosti na dosiahnutom ročnom obrate. Daňové licencie začali platiť od roku 2014, s opatrením prišlo ministerstvo financií. Novela zákona 595/2003 zaviedla aj zrušenie daňových licencií od roku 2018, firmy ale budú musieť odviesť dane ešte za rok 2017, prípadne aj za časť roka 2018. Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že štát by mal prísť zrušením daňových licencií o sto miliónov eur.

Návrh rozpočtu verejnej správy na obdobie 2018-2020 (.pdf, s. 16) odhaduje výpadok z dôvodu zrušenia daňových licencií vo výške 82,765 miliónov eur na rok 2018, 79,937 miliónov na rok 2019 a 77,206 miliónov eur na rok 2020.

Berúc do úvahy tieto údaje, v roku 2018 by mohlo dôjsť k výpadku 229,721 miliónov eur, v roku 2019 zase o 239,742 miliónov eur.

ak my minieme 1,3 miliardy eur na informatizáciu spoločnosti a stále nie je funkčná a teraz sa zobudíme a zistíme, že niekde v Estónsku to urobili za podstatne menej peniazi a funguje im to výborne a teraz sa ideme radiť do Estónska

Slovensko zatiaľ na informatizáciu spoločnosti vynaložilo viac ako jednu miliardy eur, ale presné údaje známe nie sú. Na druhej strane, Estónsku funkčná informatizácia stála približne 16 miliónov eur, pritom stále chystajú nové a nové e-služby. V máji 2017 sa podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini v Estónsku radil s odborníkmi na e-Governance ohľadne ďalšieho postupu. V auguste 2017 Slovensko navštívil Taavi Kotka, hlavný aktér úspešného estónskeho e-Governmentu. Nedá sa povedať, že je portál slovensko.sk nefunkčný, ale jeho nespoľahlivosť je stále kritizovaným bodom. Že na tom skutočne niečo bude, potvrdil aj incident s technickými problémami e-schránok v septembri 2017. Výrok kvôli nedostupnosti presných údajov o už vynaložených finančných prostriedkov považujeme za neoveriteľný.

Eurofondy vo výške 11,36 miliardy na roky 2007-2013 vláda rozdelila v decembri 2006, už vtedy sa plánovalo na program informatizácie vynaložiť prostriedky vo výške 993 miliónov eur. Operačný program informatizácie spoločnosti (OPIS) bol reálne spustený v roku 2007. Je pomerne náročné zistiť presnú sumu vynaložených finančných prostriedkov, ktoré smerovali do informatizácie spoločnosti. Hovorí sa o miliarde na jedno programovacie obdobie (do 2013), ale aj o viac ako miliarde. Napriek veľkosti finančných prostriedkov sú vzniknuté produkty často kritizované, dôvodom nie sú len neefektivita ale aj neodborné vypracovanie. Neprehľadnosť a komplikovanosť portálu slovensko.sk kritizoval dokonca aj Peter Pellegrini, podpredseda vlády pre informatizáciu. S cieľom upozorniť na takto neefektívne využité peniaze vznikla iniciatíva IT osobností, Slovensko.digital.

Podľa dokumentu od Európskej komisie "E-Government v Estónsku" stála implementácia všetkých aktivít vytýčených v stratégii estónskej informatizácie verejnej správy približne 16 mil. eur (.pdf, s. 18). Jej funkčnosť a úspešnosť potvrdzujú napríklad umiestnenia Estónska v rozličných svetových rebríčkoch: 1. miesto OECD v daňovej konkurencieschopnosti, v Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti Európskej komisie, v Digitálnom rozvojovom indexe, či 1. miesto FREEDOM HOUSE v slobode internetu (.pdf, s. 3-4). Aj ďalšie čísla hovoria v prospech Estónska: 97,9 % občanov s eID, 1789 e-služieb k dispozícii, využitie voľby cez internet 30,5 % občanov, viac než 20 700 e-bydlísk a 3 070 e-rezidentmi vytvorených biznisov (.pdf, s. 2).

Peter Pellegrini v máji 2017 absolvoval pracovnú cestu v Estónsku a Fínsku, kde hlavnými témami rokovaní boli elektronizácia verejnej správy a kybernetická bezpečnosť. V auguste 2017 sa Pellegrini v Bratislave radil s Taavi Kotkom ohľadom ďalších vhodných krokov informatizácie na Slovensku. Stretnutia sa zúčastnil aj ďalší zahraničný expert, "e-guru" Liam Maxwell.

Od tej doby Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu pripravil novelu zákona o e-Governmente, ktorá bola schválená NRSR a 28. septembra 2017 podpísaná prezidentom Andrejom Kiskom. Novela zjednodušuje podpisovanie elektronických podaní a prináša online platby kartou alebo prevodným príkazom za elektronické služby štátu, povinné jednotné doručovanie úradných rozhodnutí občanom, či centrálny register týchto elektronických rozhodnutí. Odborníci zo slovensko.digital ocenili konštruktívny dialóg politikov s verejnosťou a zapracovanie pripomienok odbornej verejnosti do novely, a označili ju za dobrý kompromis prínosný pre občanov. Už v marci 2017 vyjadril na valnom zhromaždení IT Asociácie Slovenska (ITAS) jej prezident Mário Lelovský názor, že informatizácia býva prehnane kritizovaná. "Viaceré doteraz realizované úspešné projekty ukazujú, že digitalizácia zlepšuje služby občanom aj efektivitu verejnej správy, napríklad pri výbere daní", dodal
Presný počet novovzniknutých pracovných miest za rok 2017 nie sú k dispozícii. Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o počte voľných pracovných miest potvrdzujú, že počas roka 2017 ku vzniku nových pracovných miest došlo, ale presný počet nevieme. Číslo 47 tisíc nových pracovných miest figuruje v makroekonomickej prognóze Inštitútu finančnej politiky, zo septembra 2017. Ide pritom o očakávaný vývoj za celý rok 2017. Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako neoveriteľný.

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku predstavovala podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) v decembri 2016 8,76 %. Najnovšie údaje z augusta 2017 hovoria o 6,54 % nezamestnanosti.

Ku koncu decembra 2016 bolo na Slovensku podľa štatistík UPSVaR 35 284 voľných pracovných miest. V auguste 2017 počet voľných pracovných miest sa pohyboval na úrovni 69 104, čo predstavuje až 95 % navýšenie v počtu voľných pracovných miest. ÚPSVaR neeviduje informácie o tom, či išlo o novovzniknuté, alebo už existujúce voľné (uvoľnené a neobsadené) pracovné miesta.

Inštitút finančnej politiky v septembri 2017 vydal prognózu na roky 2017 až 2020. O zamestnanosti a počte nových pracovných miest uvádza nasledovné: "Zamestnanosť sa zvýši o 2 %, čo prinesie 47 tisíc pracovných miest (ESA metodika). Rast potiahnu priemysel a trhové služby, kde vznikne spolu vyše 40 tisíc nových pracovných miest. Kvôli nedostatku voľnej pracovnej sily očakávame v nasledujúcich rokoch zmierňovanie tempa rastu zamestnanosti smerom k 1 % na úkor rastu produktivity práce. Nové pracovné miesta budú nasýtené nielen domácimi nezamestnanými, ale posilnia sa aj trendy príchodu zahraničných pracovníkov a návratu Slovákov zo zahraničia." IFP tak odhaduje počet vznikajúcich pracovných miest za rok 2017 na 47 tisíc, avšak odhad zatiaľ potvrdené nie je.

Demagog.SK požiadal Inštitút finančnej politiky o vyjadrenie. IFP potvrdil, že sa očakáva vznik 47 tisíc pracovných miest v roku 2017.

Údaje o tom, koľko presne vzniklo miest do septembra, nemáme k dispozícii.