Rozhovory s novým ministrom školstva

Iné

Demagog.SK overil pred prvým diskusným vystúpením nového ministra školstva Petra Pellegriniho dva rozhovory, ktoré poskytol niekolko dní pred konaním debaty pre TASR a denník Pravdu. Pocas rozhovor použil aj niekolko zaujímavých výrokov, ktoré sme overili. Zaváhal len jeden raz, ked tvrdil, že situácia, ked nám chýbajú zváraci je nová. Táto situácia však trvá už minimálne sedem rokov, nedá sa preto hovorit ako o úplnej novinke.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Naozaj ide o profesie, s ktorými sme nemali nikdy problém. Teraz zamestnávatelia signalizovali, že je veľký problém nájsť zváračov. Vozíme naozaj ľudí z Rumunska a z iných krajín a pracujú tu.

Niektoré profesie sú skutočne na slovenskom pracovnom trhu vyhľadávané viac než iné, vrátane zváračov. Rumuni zase patria medzi najvačšie skupiny cudzincov, ktoré u nás pracujú. Nie je však správne tvrdiť,že sa jedná o novú situáciu - nedostatok zváračov na Slovensku existuje už minimálne sedem rokov. Výrok ministra z tohto dôvodu hodnotíme ako zavádzajúci. 

Viacero údajov dokumentuje, že povolanie zvárača bolo na Slovensku nedostatkové už v minulosti. Napríklad v roku 2007 boli prezentované informácie o chýbajúcich pracovníkoch firiem pôsobiacich pod Tatrami: "Trojici najväčších zamestnávateľov pod Tatrami chýbajú pracovníci. Najčastejšie ide o zváračov, elektrotechnických zamestnancov či ľudí v oblasti strojárstva."

Predmetný stav v roku 2007, ktorý pokračoval aj v nasledujúcich rokoch, potvrdili aj ďalšie údaje, podľa ktorých "(Strojárske firmy) lákali vraj aj dlhodobo nezamestnaných, ale o prácu nemali záujem, niektorí aj absolvovali zváračské kurzy, ale v praxi dobre zvárať nevedeli." Ten istý text upozorňuje aj na kontinuálny rast občanov Rumunska pracujúcich na Slovensku od roku 2007.

V zozname odborov s nedostatkom absolventov na trhu práce, ktorý vypracovalo Ministerstvo školstva začiatkom roka 2014, v protiklade s predchádzajúcimi zisteniami zváračské povolanie priamo nefiguruje. Nedávne informácie z júla 2014 o situácii na Považí však potvrdili, že "chýbajú stále aj zvárači, klampiari, frézari, lakovači a zámočníci. Tých hľadajú nielen slovenskí zamestnávatelia, ale aj zahraniční, hlavne v Česku."

Zhrňujúco teda možno konštatovať, že síce je dnes zváračské povolanie na Slovensku skutočne vyhľadávané, nemožno tvrdiť, že v minulosti tomu tak nebolo, nakoľko tento problém je tu minimálne sedem rokov. Paradoxne, práve v oficiálnom dokumente ministerstva, ktorého vedúci týmto povolaním argumentuje, táto špecializácia nie je identifikovaná ako nedostatková, čím sa otvára otázka spoľahlivosti zoznamu, ktorý ministerstvo vypracovalo.

O vysokom počte pracujúcich Rumunov na Slovensku hovorí správa SITA z roku 2011, ktorá tvrdí, ze predstavuje najpočetnejšiu skupinu pracujúcich cudzincov na Slovensku - vyše 20 tisíc.

Do národného projektu Rozvoj stredného odborného vzdelávania financovaného z eurofondov sú zapojené všetky stredné odborné školy, s výnimkou Bratislavského kraja. Ide o približne 380 stredných odborných škôl. V prípade 347 SOŠ sú už uzavreté zmluvy o spolupráci. Zo zapojených SOŠ je vybratá vzorka 21 SOŠ, kde sa vytvoria centrá odborného vzdelávania a prípravy a prioritne sa v nich bude overovať zavádzanie prvkov duálneho vzdelávania.

Výrok hodnotíme ako pravdivý, aj keď sa niektoré čísla uvádzané na oficiálnych stránkach projektu a ministerstva od Pellegriniho vyjadrení líšia. Rozdiely sú však malé a existuje predpoklad, že minister pracuje s aktuálnejšími číslami (dátum poslednej aktualizácie webu sa nám zistiť nepodarilo).

Centrálny informačný portál rezortu školstva:
Národný projekt Rozvoj stredného odborného vzdelávania je zameraný na zvýšenie kvality odborného vzdelávania na stredných odborných školách vo vybraných skupinách odborov stredného odborného vzdelávania a prípravy a celkové zvýšenie kvality odborného vzdelávania a prípravy vo všetkých skupinách odborov. Realizovať ho bude Štátny inštitút odborného vzdelávania a financovaný je z prostriedkov operačného programu Vzdelávanie. Projekt bol podpísaný v marci 2013 a jeho trvanie je naplánované do októbra 2015. Zapojí sa doň 400 stredných odborných škôl, 1 200 pedagogických zamestnancov a 35 000 študentov.

Webová stránka RSOV:
Do procesu prepojenia vzdelávania s praxou bude zapojených minimálne 250 zamestnávateľov, 7 zamestnávateľských zväzov a 800 učiteľov, ktorí budú vyškolení a prenesú informačno - komunikačné technológie a nové formy vyučovania do praxe. Pre lepšiu orientáciu verejnosti pri výbere povolania bude spracovaná mapa uplatniteľnosti na trhu práce po školách, regiónoch a krajoch a to v podobe portálu. Zároveň bude vytvorených 21 praktických centier odborného vzdelávania a prípravy s najmodernejším vybavením.
(...)
Od októbra 2013 začal Štátny inštitút odborného vzdelávania s uzatváraním Zmlúv o spolupráci s partnermi národného projektu RSOV. Do dnešného dňa sa do projektu zapojilo 345 stredných odborných škôl zo 7 samosprávnych krajov v cieli Konvergencia


Aktivita je len v 7 krajoch (bez BSK), v ktorých sú zriadené regionálne kancelárie projektu. 

Ročne nás vysoké školstvo stojí viac ako pol miliardy eur. To nie je malá suma, s ktorou, samozrejme, vysoké školy hospodária veľmi samosprávne.

Je pravda, že náklady na vysoké školstvo sú ročne vyššie než 500 miliónov eur, v skutočnosti dokonca dosahujú hodnotu bezmála 700 miliónov eur, čo je určitá odchýlka od Pellegrinim poskytnutého údaju. Minister sa však nemýli v tvrdení o vysokej miere autonómie slovenskej vysokoškolskej samosprávy.

Ako uvádza projekt Cena štátu, výdavky na vysoké školy dosiahnu v roku 2014 podľa schváleného rozpočtu 689 538 000 eur. Rovnaké číslo nájdeme aj v oficiálnom dokumente rozpočtu verejnej správy (príloha 1, str. 24) a v prehľadnej tabuľke

Tézu o vysokej miere samosprávnosti vysokého školstva na Slovensku dokazujú viaceré výskumy, napríklad analýza Zuzany Dančíkovej z INEKO, ktorá prichádza k nasledovnému záveru (str. 23): "Riadenie vysokých škôl je do veľkej miery decentralizované od štátu, kritériá financovania štátom sú však témou pre samostatnú analýzu. Veľkú mieru nezávislosti majú aj fakulty, čo im umožňuje flexibilne sa rozvíjať."

Podobne aj štúdia (.pdf) Svetovej banky ukazuje, že pre Slovensko je charakteristický vysoký stupeň autonómie rozhodovania akademickej obce.

Podľa Zákona (.pdf) o vysokých školách (§ 5) je verejná vysoká škola "verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom". Hoci štruktúra akademických orgánov je predpísaná zákonom, tieto inštitúcie môžu vydávať vlastné vnútorné predpisy, väčšinou bez nutnosti ich schválenia ministerstvom školstva, a teda stupeň ich samostatnosti je vysoký. Presnejšie, do samosprávnej pôsobnosti vysokých škôl podľa § 6 ods. 1 Zákona patrí: 
"a) vnútorná organizácia,
b) určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium a rozhodovanie v prijímacom konaní,
c) utváranie a uskutočňovanie študijných programov,
d) organizácia štúdia,
e) rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov,
f) určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti,
g) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a určovanie počtu a štruktúry pracovných miest na vysokej škole,
h) udeľovanie vedecko-pedagogického titulu "docent" a "profesor" (§ 76),
i) spolupráca s inými vysokými školami, inými právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými,
j) voľba členov orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy,
k) hospodárenie verejnej vysokej školy a nakladanie s jej majetkom v súlade s týmto zákonom,
l) určovanie výšky príspevku študentov na úhradu časti nákladov na štúdium (ďalej len "školné") a poplatkov spojených so štúdiom podľa § 92, ak tento zákon nestanovuje inak."

Sú nejaké zaužívané objemy prostriedkov v rámci krajín OECD, koľko percent z HDP by malo smerovať z rozpočtových zdrojov do školstva. Samozrejme, Slovensko je nižšie ako je priemer.

V správe OECD Education at a Glance 2013 (ďalšia správa bude vydaná 9. septembra 2014) sa uvádza: 

In 2010, OECD countries spent an average of 6.3% of their GDP on educational institutions. (s.184)

Expenditure on educational institutions (all levels combined) relative to GDP was greater than 6% in nearly 
half of the OECD and G20 countries with available data, and even above 7% in seven of them: Denmark (8.0%), 
Iceland (7.7%), Israel (7.4%), Korea (7.6%), New Zealand (7.3%), Norway (7.6%) and the United States (7.3%). 
At the other end of the spectrum, five countries spent less than 5% of their GDP on education, namely the 
Czech Republic (4.7%), Hungary (4.6%), Italy (4.7%), the Russian Federation (4.9%) and the Slovak Republic 
(4.6%). (s.186)

Pellegrini správne poznamenal, že Slovensko sa nachádza pod priemerom krajín OECD v otázke investícií do školstva, dokonca výrazne.

Čo sa týka tých kľúčových otázok, a to je zabezpečenie zvýšeného počtu asistentov aj v roku 2015, tak tam máme vyčlenených dodatočných 6 miliónov eur na túto záležitosť.

Na základe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 – 2017, je pravdou, že tieto zdroje sú zatiaľ vyčlenené. Je potrebné upozorniť, že do 15. októbra sa množstvo zdrojov v kapitole školstva môže meniť.

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 – 2017 (s. 70):

„Zároveň sú v navrhovanom objeme výdavkov na tovary a služby na rok 2015 zohľadnené výdavky na financovanie zvýšeného počtu asistentov učiteľov v celom regionálnom školstve v objeme 6,0 mil. eur. Po započítaní uvedených úprav výdavkov je navrhovaný limit výdavkov v roku 2015 na približne porovnateľnej úrovni reálnych výdavkov roku 2014.“

SITA (6. augusta 2014):
Do škôl by mohlo k 1. septembru nastúpiť približne 800 nových asistentov pre žiakov, ktorí sú integrovaní alebo potrebujú individuálny prístup.
"Len od septembra do konca roka nás budú asistenti stáť skoro dva milióny eur, pričom budúci rok na to budeme potrebovať šesť miliónov eur," uviedol v pondelok minister.

Podľa neho je to už dohodnuté s ministrom financií, ktorý tieto prostriedky na september vyčlenil a zároveň ich garantuje aj pre rok 2015 v návrhu štátneho rozpočtu. Asistenti budú podľa ministra tam, kde je po nich dopyt, v školách ich totiž chýba viac ako tisíc.