Rok po volbách – opozícia

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

Predsedovia opozicných strán sa v diskusnej relácii TA3 rozprávali o Meciarovych amnestiách, o výrokoch a konaní clenov strany Kotleba – Ludová strana Naše Slovensko a o aktuálnom dianí v Národnej rade. Pozrite si, ci používali svoje argumenty správne.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá je najväčšia na našom trhu, sa dostala za posledné obdobie do rekordnej straty. V októbri uplynulého roka očakávala, že jej účtovná strata bude až 283 mil. €, čo vyplynulo zo záverov analýzy spoločnosti Deloitte Advisory s.r.o. 1.januára 2017 poisťovňa vydala tlačovú správu, podľa ktorej by dlh za rok 2016 podľa predbežnej účtovnej uzávierky mal dosiahnuť cca 200 miliónov €. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Všeobecná zdravotná poisťovňa sa podľa slov jej predstaviteľov. dostala do takejto vysokej straty kvôli historickému nárastu nákladov na zdravotnú starostlivosť od roku 2015, čo zahŕňalo napríklad zvyšovanie miezd lekárov a zdravotníckych pracovníkov, rozšírenie skupín prijímateľov doplatkov za lieky, nárast cien výkonov z dôvodu zrušenia poplatkov v zdravotníctve a pod.)
Túto situáciu sa VšZP rozhodla riešiť ozdravným plánom, ktorý dňa 16.12.2016 predložila Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V tlačovej správe, v rámci ktorej sa k tomuto ozdravnému plánu poisťovňa vyjadruje, je účtovná strata ku koncu roka 2016 už odhadovaná na nižšiu sumu, konkrétne na 225 - 250 mil. €. "Súčasťou ozdravného plánu VšZP sú úsporné opatrenia v jednotlivých oblastiach činnosti zdravotnej poisťovne, ktoré bude realizovať v období od 1.1.2017 do 31.12.2017. Opatrenia sa týkajú oblasti zdravotného poistenia, nákupu zdravotnej starostlivosti a podporných činností súvisiacich so samotnou prevádzkou poisťovne. Ozdravný plán obsahuje aj opatrenia, s ktorými VšZP počíta v dlhšom časovom horizonte 2018 – 2019."

Ku koncu januára sa poisťovňa v ďalšej tlačovej správe vyjadrila, že pokračuje v napĺňaní tohto ozdravného plánu podľa najnovších informácií vyplývajúcich z predbežnej účtovnej uzávierky za rok 2016 bude očakávaná strata poisťovne vo výške cca 200 mil. €. 

…môžeme sa pozrieť, aká časť HDP ide zamestnancom a firmám v EÚ. V Nemecku 51%, v Slovinsku 49 a v Slovenskej republike 38.

Štatistická veličina, o ktorej hovorí Boris Kollár, je podiel mzdy na HDP. Podľa údajov Eurostatu bol v roku 2016 na Slovensku podiel mzdy zamestnanca na úrovni 39,1 % hrubého domáceho produktu. V Slovinsku to bolo 49,6 % a v Nemecku až 50,8 % HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podiel miezd popisuje podiel, akým sa práca podieľa na vytvorenej produkcii. Ak zamestnanec dostane zo zisku firmy ako mzdu za svoju prácu napríklad 50 %, zvyšných 50 % - ako podiel prevádzkových ziskov - si ponechá zamestnávateľ.
Lídrom tejto štatistiky je v Európe Švajčiarsko. V roku 2015 dosiahol podiel mzdy zamestnanca na HDP až 59,7 %. Naopak najhoršie spomedzi skúmaných krajín dopadlo Turecko, kde sa v totožnom roku tento údaj dostal iba na úroveň 29,3 percenta HDP. V rámci skúmaných krajín je pomyselným kráľom štatistiky Island s 53,6 % HDP za rok 2016. Kontrastná situácia bola v Rumunsku, kde bol podiel mzdy na HDP podľa štatistík Eurostatu za rok 2015 iba na úrovni 32,2 %.
Nižší podiel miezd na HDP však nemusí byť zákonite negatívny. Dnes je zaň na Slovensku zodpovedný predovšetkým "prílev zahraničných investorov s ich technológiami a kapitálom. Oni, ich technológie, nimi nakúpené výrobné linky nafukujú naše HDP, čím sa zároveň znižuje podiel miezd na tomto ukazovateli. V alternatívnom vesmíre, kde by tieto spoločnosti na Slovensko neprišli, by sme pravdepodobne mali vyšší podiel miezd na HDP, ale zároveň nižšie mzdy v absolútnom vyjadrení."

Richard Sulík sa nemýlil, pretože hlavným príjemcom exportovaných slovenských produktov je skutočne Európska únia, kam ako uvádza správa Sario smeruje v súčasnosti 82,81 % z celkového podielu slovenského exportu. Tento podiel sa dlhodobo pohybuje na úrovni 82% - 85%, z tohto dôvodu hodnotíme Sulíkov výrok ako pravdivý.

Podľa analýzy Ministerstva hospodárstva, o ktorej informovala TASR v roku 2013 dosiahol podiel exportu z celkového vývozu zo SR 82,4 %, čo predstavovalo pokles o 1,3 % oproti roku 2012. Rezort hospodárstva tiež informoval, že export do krajín EÚ rastie, no jeho tempo nie je také vysoké, ako bolo v predchádzajúcich rokoch.
V septembri 2014 dosiahol exportný podiel tovarov a produktov zo Slovenska do EÚ 83,8 % z celkového vývozu SR, napriek tomu že celkový vývoz klesol medziročne o 2,9 %.
O 14 mesiacov neskôr, v novembri 2015 sa celkový vývoz medziročne zvýšil o 10,6%, ako vo februári 2016 uviedla TASR. Takisto sa zvýšil export Slovenska do členských krajín EÚ až na 85,2 %. 
Za rok 2016 zostala Európska únia v hlavnom záujme slovenského exportného trhu a z celkového podielu vývozu zo Slovenska sem smerovalo až 82,81 % produktov.

Najväčším obchodným partnerom mimo Európskej únie sú pre Slovensko Spojené štáty. Prioritnými oblasťami sú aj balkán, post-sovietsky priestor a Čína. 

…tu sú neonacistické, nacistické symboly s číslom 1488 a keď si pozrieme, však vlastne novinári to vytiahli, to nebola jedna náhoda, tu s týmto postihnutým chlapcom…

1488 je notoricky známy symbol odkazujúci na amerického neonacistu Davida Llanea a na pozdrav Heil Hitler symbolizovaný číslom 88. Práve v sume 1488 bol šek, ktorý strana ĽSNS odovzdala trom mnohodetným rodinám s postihnutým dieťatom v rámci charitatívneho programu vyhláseného pri príležitosti vzniku slovenského štátu. Nešlo pritom o jedinú symboliku, ktorú Kotlebova strana použila. Podobné náhody s číslami, ktoré sa považujú za nacistické symboly, však túto stranu sprevádzajú pomerne často. Príkladom môže byť umiestnenie extrémistu Mariána Magáta na kandidátnej listine ĽSNS, ktorému strana priradila miesto 88. na kandidátnej listine. Podobne aj obchod so značkovým oblečením, ktorý založil predseda tejto opozičnej strany spolu s mladšími bratmi, kde pri nákupe nad sumu 8818 Sk alebo 1488 Sk mohli zákazníci dostať darčeky v podobe teleskopického obušku či slzotvorného plynu. Členom Slovenskej pospolitosti a Banskobystrickým policajtom bola ponúkaná zľava vo výške 8,8 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Číslo 1488 sa zapisuje buď spolu alebo oddelene v tvare 14/88, pretože významy sú, ako už bolo spomenuté dva. Číslo 14  reprezentuje slogan 14 slov. Resp. slogan zložený zo štrnástich slov rasistického vyhlásenia amerického extrémistu a člena Ku Klux Klanu, Davida Lanea: "We must secure the existence of our people and a future for white children." (Musíme zaistiť existenciu našich ľudí a budúcnosť pre biele deti.) Číslo 88 zasa predstavuje nacistický pozdrav "Heil Hitler" alebo "HH", keďže písmeno "h" je v poradí 8. v abecede. Toto číslo je teda považované za nacistický symbol podobne ako napríklad hákový kríž.
Strana ĽSNS bola z propagovania nacistických symbolov, konkrétne tohoto čísla, obvinená po tom, ako 14. marca v Banskej Bystrici darovala finančný príspevok trom rodinám s postihnutými deťmi, každej vo výške 1488€. 14. marca sa toto odovzdávanie finančných príspevkov konalo z dôvodu oslavy vzniku vojnového Slovenského štátu a k spomínanej sume sa poslanec ĽSNS Milan Uhrík vyjadril pre médiá takto: "Nie je to vecou žiadnej symboliky ani nejakého numerologického okultizmu. Snáď už nebudeme zakazovať aj čísla podľa toho, či sú alebo nie sú podľa niekoho rasitické. Na druhej strane, keby to číslo zaokrúhlime, tak by si našu dlhodobú a systematickú pomoc chudobným médiá ani nevšimli." 
Najmenej päť poslancov strany Sme rodina podporilo deväť z trinástich návrhov zákonov podaných členmi Ľudovej strany Naše Slovensko, čo je 69, 23 % z celkového počtu návrhov podaných poslancami ĽSNS, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Pokiaľ ide o návrhy poslancov ĽSNS, poslanci strany Sme rodina ich naozaj vo veľkej miere podporujú, dva z ich návrhov podporili dokonca všetci ôsmi. Boli to:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorého cieľom je: "...zvýšenie finančnej podpory pre viacdetné pracujúce rodiny vo forme navýšeného a odstupňovaného daňového bonusu, ktorý bude závislý na priemernej mzde. Konečnou ambíciou tohto legislatívneho návrhu je motivácia pracujúcich rodín k vyššej pôrodnosti."

Všetci poslanci hnutia Sme Rodina podporili tiež Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, v ktorom ide o: "Zrušenie sankcií a finančných pokút za domáci chov hospodárskych zvierat uľahčí život domácim chovateľom a povedie k zvýšeniu záujmu o domáci chov, k zvýšeniu produkcie domácich výrobkov živočíšneho pôvodu a k zlepšeniu potravinovej sebestačnosti Slovenska. Zároveň sa skončí nepríjemné byrokratické šikanovanie a nezmyselné pokutovanie občanov, ktorí si chcú na vlastnom pozemku chovať hospodárske zvieratá pre vlastnú spotrebu."

Jeden krát poslanci za Sme rodina hlasovali proti návrhom zákonov predloženým poslancami klubu ĽSNS a to vo veci zrušenia príspevkov pre politické strany zo štátneho rozpočtu (zákon č. 85/2005 Z. z.).Proti v tomto prípade nehlasovali všetci, ale iba piati poslanci: Ľudovít Goga, Adriana Pčolinská, Zuzana Šebová, Petra Krištúfková a Peter Štarchoň. Boris Kollár a Peter Pčolinský sa zdržali. Milan Krajniak bol neprítomný. 

Napokon, dvakrát sa zdržali hlasovania: pri návrhu na zmenu zákona č. 180/2014 Z. z. s cieľom zníženia počtu poslancov NR SR na 100 a na doplnenia zákona č. 79/2015 Z. z., ktorého cieľom je, v záujme zlepšenia a udržania kvality životného prostredia, zakázať predávanie alebo bezplatné poskytovanie jednorazových plastových tašiek, vreciek, pohárov, tanierov a príborov.

Aspoň časť poslancov klubu Sme Rodina ďalej podporili:

Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. podporili poslanci Goga, Kollár, Pčolinský, Krajniak a Štarchoň. Pčolinská, Krištúfková a Šebová sa zdržali.

Pri ďalšom návrhu ústavného zákona,  ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bolo hlasovanie identické ako v predošlom prípade.

Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov podporili poslanci Goga, Kollár, Krajniak, Pčolinská, Pčolinský a Šebová. Krištúfková a Štarchoň sa zdržali.

Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov podporili poslanci Goga, Kollár, Krajniak, Pčolinská, Pčolinský a Šebová. Krištúfková a Štarchoň sa zdržali.

Návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov podporili poslanci Goga, Kollár, Krajniak, Krištúfková, Pčolinská, Pčolinský a Šebová. Štarchoň sa zdržal.

Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov podporili poslanci Goga, Kollár, Krajniak, Krištúfková, Pčolinská, Pčolinský a Šebová. Štarchoň sa zdžal.

Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tomto prípade poslanec Štefan Zelník sa SNS navrhol nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Poslanci za Sme Rodina hlasovali proti tomuto návrhu.