Rok po volbách – koalícia

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

Ako hodnotia prvý rok vlády predstavitelia koalície? Hostami relácie V politike dna 26. marca boli predseda NR SR a predseda strany SNS Andrej Danko, predseda vlády a predseda strany Smer-SD Robert Fico, podpredseda NR SR a predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Pozrite si ako vládni politici používali faktické informácie.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Zoberiem si napríklad nedávnu históriu ohľadne brexitu. Boli na Slovensku aj takí predstavitelia politických strán, ktorí tlieskali tomu, dokonca na Facebooku písali, že hurá, hurá, to by sme mali aj my urobiť.

Výsledok referenda o vystúpení Británie z Európskej únie tzv. Brexit, rozprúdil veľkú vlnu názorov a diskusií aj na slovenskej politickej scéne. K tomuto veľmi dôležitému výsledku, ktorý sa priamo dotýka Slovenska sa veľká väčšina našich politických predstaviteľov postavila s nevôľou a zaujala k tomuto rozhodnutiu britského obyvateľstva negatívny postoj. Avšak našli sa aj také strany resp. ich predstavitelia, ktorí tento krok privítali a podporili. Konkrétne Ľudová strana Naše Slovensko a strana Sme rodina. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Referendum o vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie sa konalo 23. júna 2016. Ráno 24. júna, výsledky volieb ukázali, že 52 % voličov bolo za vystúpenie a 48% voličov bolo za zachovanie členstva Spojeného kráľovstva v Európskej únii. Účasť na referende dosiahla 72,2 percenta registrovaných voličov. Británia opustí EÚ po 43 rokoch. Spojené kráľovstvo je prvým význačným štátom, ktorý sa rozhodol opustiť Európsku úniu.

Najspokojnejší s výsledkom boli predstavitelia ĽSNS, ktorí sú zástancovia názoru, že aj Slovensko by malo pokračovať v rovnakých krokoch ako Británia a malo by vystúpiť z Európskej únie. Kotleba na svojom facebookovom profile po vyhlásení výsledkov najskôr oznámil: „Občania Veľkej Británie sa rozhodli odmietnuť diktát Bruselu." a ďalej uviedol: „Pochopili, že ďalšie zotrvanie v EÚ by znamenalo ich postupný zánik. Je najvyšší čas, aby tento potápajúci sa európsky Titanik opustilo aj Slovensko. Preto od pondelka 27. júna začíname plniť ďalší z našich predvolebných sľubov - začíname zbierať podpisy na vyhlásenie referenda o vystúpení Slovenska z EÚ!."

K výsledku sa neskôr vyjadril aj podpredseda tejto strany Uhrík, ktorý prijíma toto rozhodnutie s veľkým potešením a pripomenul, že tento krok Británie je veľmi povzbudzujúci aj pre ostatné európske národy, ktoré si chcú v budúcnosti zachovať kresťanský a národný charakter svojich krajín. Podľa jeho názoru výsledok ukázal, že občania nesúhlasia s likvidačnou a diktátorskou politikou EÚ. Ako uviedol: Toto rozhodnutie prispeje k obnoveniu suverenity a nezávislosti kedysi slávnej a hrdej krajiny. Občania Veľkej Británie pochopili, že zotrvanie v Európskej únii by znamenalo postupný zánik ich krajiny v podobe, v akej ju poznali," a nezabudol dodať, že: „ĽSNS bude intenzívne pracovať na tom, aby aj Slovenská republika čo najskôr nasledovala britský príklad a vystúpila z EÚ - z tohto novodobého žalára národov skôr, ako bude neskoro." 

Svoj sľub začala ĽSNS spĺňať od 1.júla 2016, kedy sa rozhodli začať petíciu nie len za vystúpenie Slovenska z EÚ, ale aj za naše vystúpenie z NATO. Zbieranie 350 tisíc podpisov na vyhlásenie referenda vníma strana ako veľkú výzvu a bude s touto aktivitou pokračovať dlhodobo. Zaujímavý bol výber dňa pre začiatok petície, keďže tento deň bol aj prvým, kedy Slovensko začalo svoje predsedníctvo Rady Európskej únie. 

Táto strana nebola jedinou, ktorá sa pozitívne vyjadrila k Brexitu. Predseda strany SME RODINA Kollár prostredníctvom videa na sociálnej sieti zagratuloval  „všetkým Angličanom, ktorí prejavili toľko vlastenectva a hrdosti, že sa im podarilo v referende vystúpiť z EÚ." Zastáva názor ,že pre Britániu sa vôbec nič nezmení a naopak bude mať ešte viac slobody. „Ostanú vo voľnom obchode, budú mať možno rovnaký štatút ako Švajčiari, ale nebudú im hlúpe hlavy z Bruselu určovať, ako má vyzerať uhorka, ako má byť zakrivený banán, či si majú vziať migrantov." Zdôraznil, že bude v súčasnosti vyvíjaný väčší tlak na EÚ, aby prehodnotila svoj názor na celkovú politiku, ale nestojí na rovnakej strane ako Kotleba, keďže vidí budúcnosť Slovenska v EÚ.

Rovnaký názor zdieľal aj Kollárov stranícky kolega Krajniak. Ten sa na sociálnej sieti vyjadril, že: „Briti hlasovali za nezávislosť! Nenechali sa zastrašiť Bruselom ani kúpiť lacnejším roamingom. Nepodľahli nátlaku všetkých štandardných strán. Nepodľahli nátlaku veľkých nadnárodných korporácií. Nepodľahli ani Obamovmu strašeniu. Prehnitý európsky politický systém sa rúca. Hlavy hore! Ešte stále nakoniec rozhodujú ľudia," 
Na základe štatistiky Svetovej banky bolo Slovensko v roku 2015 šiestou ekonomikou s najväčším podielom obchodu na HDP. Čo sa týka štruktúry vývozu, najväčšími exportnými partnermi Slovenska sú krajiny EÚ. V roku 2016 sme podľa Štatistického úradu SR exportovali 85,2% produkcie do členských štátov EÚ. Výrok Roberta Fica hodnotíme preto ako pravdivý. 

Otvorenosť ekonomiky sa porovnáva na základe podielu čistého exportu (rozdiel exportu a importu) na HDP krajiny. Podľa dát Svetovej banky predstavoval čistý export Slovenska v roku 2015 184,6% HDP. Na celosvetovej úrovní ide o šiestu najväčšiu otvorenosť ekonomiky. Lepšie sú na tom krajiny ako Hong Kong, Luxembursko, Singapur, Malta a Írsko. V nasledujúcom grafe je zobrazených 10 krajín s najväčším podielom obchodu na HDP v roku 2015 podľa dát Svetovej banky. Pre rok 2016 zatiaľ nie sú tieto ukazovatele dostupné. 



Podľa údajov ŠÚ SR Slovensko vyviezlo v roku 2016 90,4% produkcie do krajín Európy. Najviac však exportovalo (85,2%) do krajín EÚ, z čoho najviac do Nemecka (21,9%) a do Českej republiky (11,8%). Z ekonomických zoskupení sú z hľadiska vývozu najvýznamnejšími partnermi krajiny OECD (88,6%), avšak mimo krajiny EÚ a USA (2,4%) ide len zanedbateľné percento slovenského vývozu. 


Do relácie RTVS O 5 minút 12 bol pozvaný aj zástupca strany Most-Híd, ktorý napokon svoju účasť zrušil s odôvodnením, že Ľudovú stranu Naše Slovensko nepovažuje za spoločensky prijateľnú a rovnako bude strana postupovať aj v budúcnosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Pozvánku do relácie RTVS O 5 minút 12 Gábor Gál zo strany Most-Híd ešte v piatok (24. marca) prijal, no tesne pred reláciou dňa 26. marca 2017 svoju účasť zrušil. Jeho neúčasť vysvetľovala strana MOST-HÍD v nasledujúcom stanovisku:

"Strana Most - Híd rešpektuje vôľu voličov Slovenskej republiky a výsledky ostatných parlamentných volieb, na základe ktorých sa poslancami NR SR stali aj predstavitelia strany, ktorá vyznáva nedemokratické hodnoty. To však neznamená, že stranu, ktorej členovia sú známi v demokratickej spoločnosti neakceptovateľnými verbálnymi i neverbálnymi prejavmi, považujeme za spoločensky prijateľnú
Rozumieme tomu, ak RTVS vychádzajúc z princípu verejnoprávnosti tejto inštitúcie z politickej diskusie venovanej hodnoteniu pôsobeniu vlády SR vo svojom vysielaní ponúkla priestor všetkým parlamentným stranám. ĽSNS popiera základné demokratické princípy, jej predstavitelia volajú po nenávisti, rasovej neznášanlivosti a diskriminácii. Verejnoprávna televízia predstaviteľovi tejto strany ponúka priestor v čase, keď si ľudia dobrej vôle pripomínajú 75. výročie prvého transportu zo Slovenska do Osvienčimu, pozýva ho v čase, keď sa obyvatelia ešte nespamätali zo zneužívania neonacistických symbolov predsedom ĽSNS Marianom Kotlebom. Most-Híd sa dnešnej (26.3.) diskusnej relácie RTVS s názvom o 5 minút 12 nezúčastní a mieni postupovať obdobne aj v budúcnosti. Sloboda znamená aj zodpovednosť. Zabrániť extrémizmu, jeho prejavom a narastaniu je úlohou a zodpovednosťou nás všetkých."

Do diskusie boli pozvaní zástupcovia všetkých siedmich parlamentných strán, okrem strany Most-Híd sa nezúčastnila ani strana SNS, ktorá tak spravila bez udania konkrétneho dôvodu.

…kompetenciu na zrušenie amnestií Národná rada nemá, že budeme prvý štát, ktorý pristúpi na hrane k takému zrušeniu, ktoré musí potvrdiť Ústavný súd (…).

Otázka zrušenia amnestií Národnou radou SR je právnicky problematická otázka, na ktorú majú odlišní odborníci odlišný názor. Viacerí tvrdia, že Národná rada, nemôže zrušiť amnestie a podľa Ústavy SR, ako nositeľ zákonodarnej moci takúto právomoc ani nemá. Slovensko by však v prípade ich zrušenia Dankom spomínanou cestou nebolo prvé. Stalo sa tak už v Argentíne a Uruguaji. Preto výrok predsedu parlamentu hodnotíme ako nepravdivý. 

Podľa JUDr. Petra Šamka NR SR nemá právomoc zrušiť amnestie: "Roz­hod­nu­tie pre­zi­den­ta o am­nes­tii by sa cel­kom ur­či­te ne­ma­lo zru­šo­vať pros­tred­níc­tvom ús­tav­né­ho zá­ko­na, či pros­tred­níc­tvom akej­koľ­vek zá­ko­no­dar­nej ak­ti­vi­ty parla­men­tu. A rov­na­ko tak je nep­ri­ja­teľ­né, aby parla­ment ru­šil zá­ko­nom (a je bez vý­zna­mu, že ho ozna­čí za zá­kon ús­tav­ný) prá­vop­lat­né roz­hod­nu­tia or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, či sú­dov v tres­tnom ko­na­ní, kto­ré bo­li vy­da­né v kon­krét­nej tres­tnej ve­ci, res­pek­tí­ve aby ru­šil ich účin­ky."  

V minulosti sa aj Andrej Danko vyjdaril, že parlament nemôze amnestie zrušiť:„Nikto kompetentný, za takého považujem Ústavný súd a senát, nikdy nepovedal, že NRSR môže zrušiť amnestie ústavným zákonom. To je fetiš, ktorý sa zažil v spoločnosti ako riešenie zúfalých politikov, ktorí to chceli riešiť a hovorili ľuďom, že je to možné," povedal Danko na tlačovej konferencii v parlamente. 

Peter Kubina poukazuje na to, že vo viacerých prípadoch, ktorých skutková podstata je podobná ako v prípade Mečiarových amnestií, rozhodoval Európsky súd pre ľudské práva. Rozsudky Streletz, Kessler a Krenz proti Nemecku a Polednová proti Českej republike by podľa neho mohli byť zároveň precedensmi v prípade, že by amnestie posudzoval tento súd. V Latinskej Amerike v minulosti rozhodoval Inter-americký súd pre ľudské práva o zrušení amnestií, ktoré udelili vlády týchto štátov samé na seba počas diktatúr.

K zrušeniu amnestií došlo v Argentíne v roku 2005. Po tom, čo ich zrušenie odsúhlasili obe komory parlamentu, Najvyšší súd definitívne rozhodol, že zákony o amnestiách boli nezákonne. Ide o amnestie z obdobia po vojenskej diktatúre, ktorá trvala od roku 1976 do 1983, a počas ktorej zmizlo 14000 osôb. Po znovunastolení demokracie sa začali snahy o stíhanie členov vojenských júnt za únosy, týranie a vraždy, čoho výsledkom boli násilné vojenské nepokoje. Vtedajší prezident Raúl Alfonsín sa túto situáciu pokúsil upokojiť vydaním dvoch zákonov. V roku 1986 vydal prvý zákon, ktorý stanovil 60-dňový limit na začatie nových stíhaní. Keďže tento zákon nepomohol zmariť vyšetrovanie, prezident vydal druhý zákon v roku 1987, ktorým automaticky udelil imunitu všetkým členom armády, okrem najvyšších veliteľov.

Takmer rovnaká amnestia bola zrušená aj v Uruguaji v roku 2011. Tá pochádza z roku 1986 a taktiež ospravedlňuje zločiny vojenskej diktatúry, ktorá trvala od roku 1973 do 1985. Skupina IELSUR, ktorá sa zaoberá ľudskými právami, obviňuje 90 bývalých militantov z vrážd a únosov podozrivých ľavicových oponentov vtedajšieho režimu. Stovky vojakov sú skupinou 28 žien obviňovaní zo sexuálneho zneužívania v nápravných centrách. 

…bol to rok 2014 a bola to moja druhá vláda, kedy sme zaviedli do trestného zákona trestný čin daňového podvodu, za ktorý by inak bol pravdepodobne obvinený tento podnikateľ, len nemôže byť, lebo v rokoch 2010-2012, keď sa skutok stal, to tam jednoducho nebolo.

V období keď sa skutok stal, t. j. v apríli 2012 (ešte za vlády Ivety Radičovej), kedy si Ladislav Bašternák ako konateľ spoločnosti BL-202 neodôvodnene uplatnil nárok na odpočítanie DPH, ešte nejestvoval zákon trestného činu daňového podvodu. Ten bol implementovaný do Trestného zákonníka až v októbri 2012, preto nemôže byť spomínaný podnikateľ trestne stíhaný za čin daňového podvodu. Napriek nepresnosti premiéra pri uvedení roku zavedenia, výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Za predošlej vlády Róberta Fica, zákonom č. 246/2012 Z. z. v znení účinnom od 1. októbra 2012 sa zaviedlo nové ustanovenie o trestnom čine daňového podvodu (§ 277a TZ) a trestnom čine marenia výkonu správy daní (§ 278a TZ). Trestného činu daňového podvodu sa dopustí ten, kto neoprávnene vo väčšom rozsahu (najmenej 2 660,- EUR) uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Za tento trestný čin hrozí jeho páchateľovi trest odňatia slobody na 1 až 12 rokov.

Rektorka Akadémie Policajného zboru SR Lucia Kurilovská sa k prípadu vyjadrila nasledovne: ak bol spáchaný trestný čin v roku 2012, polícia musí postupovať podľa Trestného zákona, ktorý bol účinný v čase spáchania skutku. Viaceré skutkové podstaty, ktoré súvisia s takouto trestnou činnosťou týkajúcou sa najmä DPH a vratiek DPH, sa dostala do Trestného zákona až novelou v roku 2014. V roku 2012 skutková podstata daňového podvodu v zákone nebola, ale dá sa tento čin postihnúť skutkovou podstatou trestného činu neodvedenia dane a poistného“

Rovnako podľa policajného prezidenta Tibora Gašpara, vzhľadom na to, že skutok sa stal v roku 2012, konkrétne v apríli, nebolo možné vzniesť iné obvinenie, ako pre zločin neodvedenia dane a poistného. Skutková podstata trestného činu daňového podvodu bola podľa neho zavedená až v októbri 2012. Tu si treba povšimnúť nezrovnalosť v rokoch uvádzanú rektorkou, na strane s premiérom a policajným prezidentom. Polícia v utorok potvrdila vznesenie obvinenia voči podnikateľovi Ladislavovi B. „Dňa 17. marca vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru vzniesol obvinenie osobe L. B. za zločin neodvedenia dane a poistného," povedal hovorca policajného prezídia Martin Wäldl. Vyšetrovateľ Národnej jednotky finančnej polície Národnej kriminálne agentúry (NAKA) teda mohol obviniť podnikateľa Ladislava Bašternáka len z trestného činu neodvedenia dane a poistného, pretože v roku 2012 v Trestnom zákone nebol zakotvený trestný čin daňového podvodu.

Prípad siaha do roku 2012, keď štát vyplatil Bašternákovej firme vratku DPH za takmer 2 milióny eur. V tom období odchádzala vláda Ivety Radičovej (SDKÚ) a striedal ju druhý Ficov kabinet. Na čele Finančnej správy stál vtedy nominant pravice. Koncom roka 2013 však Finančná správa zistila, že vratka bola fiktívna a dala na políciu podnet. V článku denníku Pravda sa nachádza aj ďalší zoznam vratiek, ktoré boli vyplatené Bašternákovým firmám.

Podľa vyšetrovateľa Ladislav Bašternák ako konateľ spoločnosti BL-202 si v apríli 2012 neodôvodnene uplatnil nárok na odpočítanie DPH vo výške 1 974 954,43 eura. Firma Ladislava Bašternáka chcela vrátiť DPH za kúpu siedmich bytov v hodnote viac ako 11,849 milióna eur v komplexe FIVE STAR Residence, pričom za byty zaplatila len 1,456 milióna eur. Tým mala spoločnosť podľa vyšetrovateľa Národnej jednotky finančnej polície získať daňovú výhodu a neoprávnene si uplatniť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 1 732 287, 67 eura.

„Polícia zdokladovala, že byty pôvodne kúpila spoločnosť Rent and Wash s.r.o. 8. marca 2012 za jedno euro, pričom v kúpnej zmluve je uvedené, že išlo o holobyty. V kúpnej cene bola zahrnutá aj pôžička pôvodnému majiteľovi Viliamovi Grossovi vo výške 1,2 milióna eur z roku 2011 od kupujúcej spoločnosti. Následne firma Rent and Wash s.r.o. 19. marca 2012 uzavrela kúpnu zmluvu so spoločnosťou BL-202 na sumu takmer 12 miliónov eur,“ píše portál Webnoviny s tým, že podľa polície preto neobstojí tvrdenie, že Bašternákova firma predávala nadštandardné upravené byty, pretože na ich prerobenie by mala len jedenásť dní.
Podľa vyšetrovateľa Národnej jednotky finančnej polície spoločnosť BL-202 predala cez realitnú kanceláriu jeden z bytov 4. mája za 170-tisíc eur. Predávala ho ako holobyt. „Ostatných šesť bytov použila firma na splatenie pôžičky za konečnú cenu 1,2 milióna eur Patrikovi Zimanovi na základe dohody o vysporiadaní záväzku. Ziman dva zo šiestich bytov predal v auguste 2012 fyzickej osobe za 395-tisíc eur a zvyšné štyri byty 19. septembra za 200-tisíc eur,“ uvádzajú opäť Webnoviny.

Polícia začala vyšetrovať nadmerný odpočet DPH v apríli 2016, kedy vyšetrovateľ Národnej jednotky finančnej polície začal trestné stíhanie. Vyšetrovateľ rozhodol o obvinení na základe vypočutia viacerých svedkov a spisového materiálu z daňového úradu. Kvôli zabezpečeniu účtovných materiálov polícia vykonala viaceré domové prehliadky a prehliadky iných priestorov v sídlach spomínaných spoločností, ale aj v Bašternákovom dome.