Robert Madej vs. Radoslav Procházka

O 5 minút 12, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

Hlavnou témou, ako už posledných pár mesiacov, bola volba generálneho prokurátora. Najzaujímavejším výrokom z nášho pohladu je Procházkove tvrdenie, podla ktorého Kalinák mal slúbit, že bude prvý, kto prehlási volbu za platnú, v prípade, ak bude odovzdaných 150 hlasov. Procházka zavádzal. Viac sa docítate v celej analýze. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Keď by chceli niečo spochybniť, tak musia spochybniť novelu rokovacieho poriadku a jej nesúlad s nejakým konkrétnym ustanovením Ústavy a ja som na to veľmi zvedavý, že novela rokovacieho poriadku, ktorá robí to, že dnes hovorí rokovací poriadok, že môžete, teda v personálnych otázkach sa hlasuje tajne, ak sa Národná rada nedohodne, že sa bude hlasovať verejne. Novela rokovacieho poriadku hovorí v personálnych otázkach sa hlasuje verejne, pokiaľ to nepredpisuje tajné hlasovanie ústava.

zákone NR SR c. 350/1996 (.pdf) Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa v § 39 odseku (8) píše:

"(8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených  ústavou,37) zákonom, pri volbe alebo pri odvolaní, alebo ak sa na tom uznesie národná rada bez rozpravy. Ak ide o volbu alebo o odvolanie, národná rada sa môže bez rozpravy uzniest, že bude o tejto veci hlasovat verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

37)               Cl. 89 ods. 1, cl. 90 ods. 1 a cl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky."

Ústava SR (.pdf):

"Cl. 89 ods. 1

Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovicnou väcšinou hlasov všetkých poslancov. Predseda je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky.

Cl. 90 ods. 1

Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia. Tajným hlasovaním ich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovicnou väcšinou hlasov všetkých poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky.

Cl. 92 ods. 1

Národná rada Slovenskej republiky zriaduje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány; ich predsedov volí tajným hlasovaním."

novele zákona o rokovacom poriadku (.doc) sa píše:

"3. V § 39 odsek 8 znie:

(8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou37) alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do zaciatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady.

Poznámka pod ciarou k odkazu 37 znie:

37) Cl. 89 ods. 1, cl. 90 ods. 1 a cl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

4. Za § 39 sa vkladá § 39a, ktorý znie:

'§ 39a

Podrobnosti o volbe a odvolávaní funkcionárov, okrem funkcionárov národnej rady podla § 2 ods. 3 písm. a) a písm. b), upraví volebný poriadok, ktorý na návrh ústavnoprávneho výboru schváli národná rada.'"

Len jedna ilustrácia pani redaktorka, krátko pred voľbou, niekoľko hodín pred voľbou som bol s podpredsedom Smeru, pánom poslancom Kaliňákom v rozhlasovej relácii, kde naživo povedal, budete vynášať lístky, ale ak ich nevynesiete, tu vyhlasujem verejne, že ak bude 150 lístkov v urne a budú tam poprehadzované tie hlasy, že niekde toľko, niekde toľko, prvý poviem, že tá voľba bola v poriadku.

V relácii Z prvej ruky, ktorú vysiela Rádio Slovensko, sa 17. mája 2011 iba niekoľko hodín pred voľbou generálneho prokurátora stretli poslanci R. Procházka z KDH a R. Kaliňák zo SMER-SD. V relácii si poslucháči mohli okrem iného vypočuť aj tieto ich názory (pretočiť na čas 21:19, pozn.):

"R. Kaliňák:
To čo povedal pán poslanec Procházka je presne pravda. To je úplne zbytočná eskalácia. Ja vôbec nechápem, že sa o tom bavíme. Je 150 poslancov. Príde 150 poslancov, prevezme lístky, označkuje, hodí do urny a je vybavené. A je po celom probléme.

R. Procházka:
To hovorí pán poslanec teraz. Ale keď nebude zvolený pán doktor Trnka, tak po tej voľbe bude hovoriť a toto bolo zle a toto bolo zle. Proste vždy bude zle.

R. Kaliňák:
Môžem vám dať vyhlásenie do budúcna. Chcete vyhlásenie do budúcna?

R. Procházka:
Áno, áno.

J. Hrabko:
Táto relácia bude archivovaná.

R. Kaliňák:
Ak skončí v urne 150 lístkov, ktoré nebudú nijakým spôsobom podpisované, značené a nijakým spôsobom upravované, aby teda tajná voľba prebehla korektne.

R. Procházka:
Keď skončí v urne 150 nepodpísaných lístkov?

R. Kaliňák:
Nepodpísaných, nijako neoznačených a 79 bude proti Trnkovi a 71 bude za alebo iný počet.

R. Procházka:
Čiže vy už vyberáte aj možnosti pre tých koaličných poslancov, že musia hlasovať proti Trnkovi. No to je výborné.

R. Kaliňák:
No tak zdržal sa. Akýkoľvek počet. Akokoľvek hlasovanie dopadne, v rôznych počtoch, tak samozrejme ja budem prvý, ktorý poviem: Áno, voľba bola dobrá, voľba bola úplne v poriadku.

R. Procházka:
Super.

R. Kaliňák:
Ak všetci to urobia v poriadku.

R. Procházka:
Super.

R. Kaliňák:
A samozrejme, ak aj vy odovzdáte svoj hlas, svojím spôsobom, tak Vás pozvem na Bratislavskú laskonku, keď si splníte túto demokratickú povinnosť voči ústave.

R. Procházka:
A včera hovoril váš predseda, že povynášame všetci lístky sedemdesiati deviati, ale toto ma teší. Toto vyhlásenie, že keď tam bude 150 nepodpísaných lístkov a porozhadzované tie možnosti ako to vyjde. Takže uznáte tu voľbu aj keď nebude zvolený doktor Trnka?

R. Kaliňák:
Ale samozrejme.

R. Procházka:
Tak to je úplný posun. Lebo doteraz bolo všetko bolo zle, pokiaľ to neznamená zvolenie konkrétneho kandidáta

J. Hrabko:
A je to samozrejme zaznamenané.

R. Kaliňák:
To bol váš výklad. Stopäťdesiat čistých lístkov, označených tam, kde označené majú byť. A je to vybavené."

Procházka Kaliňákove vyjadrenie prispôsobil svojím potrebám. Je pravda, že Kaliňák uviedol, že ak budú hlasovacie lístky všetky odovzdané, tak verejne prehlási, že voľba bola v poriadku.Zároveň tiež ale povedal, že to spraví vtedy "Ak skončí v urne 150 lístkov, ktoré nebudú nijakým spôsobom podpisované, značené a nijakým spôsobom upravované." Lísky označované nejakým spôsobom boli, preto Kaliňák podľa nášho názoru nemusí plniť svoj sľub.

Ja si len dovolím zacitovať z jedného názoru ústavného súdu, ktorý je použitý aj v sťažnosti a pri rozhodnutí v náleze vo veci sťažnosti pána Trnku, citujem: “Pojem slobodných volieb treba vykladať materiálne, nie iba formálne, o slobodné voľby ide vtedy, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov nezávisle bez použitia násilia či hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu.”

Citácia je zhodná s textom nálezu Ústavného súdu I. ÚS 76/2011-198 ľudovo nazývaného "Trnková sťažnosť".

"Pojem slobody volieb treba vykladať materiálne, a nie iba formálne. O slobodné voľby ide vtedy...keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov... keď majú možnosť prístupu k relevantným informáciám a sú tak dané základné predpoklady na ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov nezávisle, bez použitia násilia či hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu.“

V neprospech doktora Trnku bolo odovzdaných počet hlasov, ktoré o tri, o tri prevyšuje počet poslancov v koaličných kluboch.

Koalícia má v NR SR, bez nezávislých poslancov I. Matoviča (predtým SaS) a A. Ďurkovského (predtým KDH), 77 poslancov. Proti Trnkovi v tajnej voľbe hlasovalo 17 poslancov, 29 poslancov sa zdržalo a 34 hlasov bolo neplatných. Spolu je to teda 80 hlasov, čo je o tri hlasy viac ako majú súčasne koaličné kluby.

Podľa toho, čo videli skrutátori a to bol aj dôvod, prečo jeden zo skrutátorov po vecnej stránke nesúhlasil s tou voľbou.

TASR:

"Poslanec Smeru-SD Vladimír Matejička, ktorý bol skrutátorom potvrdil, že zápisnicu na protest proti priebehu voľby nepodpísal."

Z jeho komentáru, napriek chýbajúcej zmienke v zápisnici, je možné Matejíčkove nepodpísanie interpretovať ako nesúhlas s voľbou.